Tušíte, kde je pochované srdce vládcu, ktorého sledujeme v tureckej telenovele Sultán? Legenda hovorí, že u našich južných susedov. Tímu maďarských vedcov sa nedávno podarilo určiť možnú lokalitu tejto hrobky.

Ak by sa však aj legendu nepodarilo potvrdiť, objavená usadlosť pri Szigetváre zostane mimoriadne vzácnym archeologickým nálezom, ktorý nám určite prezradí viaceré tajomstvá o sultánovi Sulejmanovi I. a vtedajšom živote.

Dobývanie hradu Szigetvár Turkami v roku 1566 bolo hotovou masakrou. Podľa niektorých vojenských historikov hrdinský odpor habsburských vojakov výrazne pribrzdil turecké ťaženie na Viedeň a zachránil nemalú časť západnej Európy pred porobou.

Cena však bola vysoká. V boji zahynulo asi dvadsaťtisíc Turkov, všetkých 2 500 obrancov hradu a o život prišili aj vodcovia oboch znepriatelených strán.

Mikuláš Zrínsky zahynul na čele obranných vojsk a ešte pred dobytím hradu skonal vo veku nedožitých 72 rokov aj turecký sultán Sulejman I. Nie na bojisku, ale v posteli. Do Szigetváru sa totiž vybral už ťažko chorý na nosidlách, neschopný sedieť na koni. Sultánovu smrť tajili, aby správa nedemoralizovala vojsko. Celých 48 dní.

Ľudia zo Sulejmanovho najbližšieho okolia mali teda čo robiť, aby sa telo nerozložilo. Podľa viacerých zdrojov preto zrejme siahli po balzamovaní. V rámci neho z tela vybrali vnútornosti, ktoré asi pochovali neďaleko obliehaného hradu, pravdepodobne rovno pod vojenským stanom, v ktorom vládca umrel.

Legenda dokonca hovorí, že srdce a ďalšie vnútorné orgány pochovali v zlatej rakve. Samotné telo previezli do Carihradu, dnešného Istanbulu, kde aj dnes môžete nájsť Sulejmanovu hrobku.

Kde teda odpočíva sultánovo srdce? Z historických dokumentov je známe, že Turci postavili na mieste Sulejmanovej smrti svätyňu, ktorá sa v desaťročiach po dobytí hradu stala akýmsi pútnickým miestom. Archeológovia ju márne dlhé roky hľadali - pátrali na nesprávnych miestach.

Až keď si dal tím vedcov vedený maďarským historikom Norbertom Papom z univerzity v Pécsi vyhotoviť topografickú štúdiu na základe dobových dokumentov, malieb a svedectiev, podarilo sa im identifikovať nové nálezisko: pahorok vzdialený asi päť kilometrov od hradu Szigetvár, o ktorý sa vtedy viedli boje.

„Náš výskum trvá už tri roky. Postupujeme veľmi systematicky. Prácou v archívoch, počítačovou rekonštrukciou krajiny, ale aj s modernými detektormi a geofyzikálnym výskumom,“ povedal Norbert Pap pre PLUS 7 DNÍ. Usadlosť, ktorú jeho tím odhalil, je unikátny nález už len preto, že išlo o jediné mesto, ktoré Turci v Karpatskej kotline sami vybudovali.

<a href="http://www.pluska.sk/plus-7-dni/zahranicie/bastard-demon-despota-chromemu-vladcovi-azie-usli-drsne-prezyvky.html">Bastard, démon, despota: Chromému vládcovi Ázie sa ušli drsné prezývky</a>

Počas vykopávok sa podarilo objaviť viaceré artefakty naznačujúce, že práve tu by sa mala nachádzať spomínaná svätyňa. Veľavravná je napríklad výzdoba na vykopanom úlomku steny, ktorá je totožná s kresbami v sultánovej oficiálnej hrobke - v istanbulskej Sulejmanovej mešite.

Výskumníci našli aj osmanské tehly, viaceré luxusné veci či pozostatky dervišského kláštora a malej mešity, čo je mimoriadne závažný objav.

Podľa historických spisov pri svätyni totiž vyrástla usadlosť Turbek, ktorej názov je odvodený od tureckého slova hrobka. Jeho súčasťou boli vojenské kasárne, hostinec, ale aj spomínaná malá mešita a dervišský kláštor. Čo je hádam ešte pozoruhodnejšie, doteraz objavené pozostatky stavieb sa svojou polohou zhodujú s dobovou mapou z roku 1644.

Pokiaľ ide o budovu, ktorá by mala byť svätyňou, podľa časopisu New Historian sú na nej stopy po rabovaní. Došlo k nemu koncom 17. storočia, teda v období, keď habsburské vojská vyháňali Turkov z Uhorska. Aj to sa zhoduje s oficiálnymi dejinami.

Po páde Szigetváru v roku 1566 Turci osídľovali oblasť predovšetkým moslimami z Bosny, ale žilo tam aj kresťanské obyvateľstvo - hlavne Maďari, Chorváti a Srbi. Po 120 rokoch však rakúske vojská Turkov vytlačili a rakúsky správca Szigetváru dal z pompéznej tureckej usadlosti odmontovať výzdoby zo vzácnych kovov a zvyšok rozobrali miestni obyvatelia na stavebný materiál.

Sultánove vnútornosti sa zatiaľ nájsť nepodarilo. Ich objav by bol pritom malý zázrak, keďže k balzamovaniu podobným spôsobom dochádzalo v Osmanskej ríši len veľmi ojedinele. „Okrem Sulejmana je známy len jeden podobný prípad, a to z roku 1389, keď Murat I. zahynul počas bitky v Kosove. Islam podobné zaobchádzanie s ľudským telom spravidla neschvaľuje,“ dodáva Pap pre PLUS 7 DNÍ.

Jeho tím si počas zimy dáva oddych z dôvodov zlého pčasia, ale už v apríli sa znovu pustí do práce a pokúsi sa získať ďalšie dôkazy na podporenie svojej teórie. Detektory im už naznačili, kam by sa mali uberať.

„Chceli by sme odhaliť aj ďalšie budovy a lepšie spoznať, ako žila táto pútnická usadlosť postavená v okolí svätyne. Pátrame tiež po ďalších dôkazoch, že išlo skutočne o dervišský kláštor,“ hovorí Pap.

Výskum zároveň ukazuje, ako veľmi sa zmenila doba od čias obliehania hradu. Zrínsky a Sulejman I., vtedy úhlavní nepriatelia, majú dnes sochy v parku, ktorý pomenovali Park maďarsko-tureckého priateľstva. Ankara pritom finančne podporuje snahy maďarských vedcov a do celého projektu sa najmä skúmaním domácich archívov zapájajú aj ich tureckí kolegovia.

Ale zmenila sa aj turecká spoločnosť. Do 80. rokov minulého storočia nebolo politicky korektné pripomínať si časy dobyvateľskej Osmanskej ríše.

Za vlády Sulejmana I. dosiahla vrchol rozmachu - rozšírila sa o celý milión štvorcových kilometrov na 2,5 milióna, sultán sníval, že dobyje Viedeň. K ríši pripojil Sýriu, Egypt, posvätné mestá islamu Mekku a Medinu a dokončil obsadenie Balkánu. Dobyl aj ostrov Rodos, sídlo rytierskeho rádu johanitov.

Pri Moháči zničil vojsko uhorského a českého kráľa Ľudovíta II., v roku 1541 obsadil Budín. Postupným obsadzovaním ďalších hradov a miest sa posunuli hranice ríše až na dnešné Slovensko. Podrobili si Bagdad, väčšinu Perzie a Kaukazu, Jemen a pobrežie severnej Afriky až po Maroko.

Čo je dnes iné? Na Sulejmana I. nespomínajú Turci už len ako na dobyvateľa, ale aj ako na sultána, ktorý zaviedol v ríši zákon, pestoval náboženskú toleranciu a podporoval umenie. Bol najdlhšie vládnuci sultán v dejinách Osmanskej ríše a počas jeho 46-ročnej vlády vyrástli v ríši početné pozoruhodné stavby.

Mnohí Turci sú dnes na neho rovnako hrdí ako na Kemala Atatürka, prvého tureckého prezidenta a zakladateľa moderného štátu. Dôsledok tejto zmeny tureckej spoločnosti pociťujeme aj v strednej Európe.

Sulejman I. sa k nám vrátil v 21. storočí, aby nás znovu dobyl. Nie však mečom, ale telenovelou Sultán. V častiach, ktoré vysiela súkromná slovenská televízia, diváci napríklad s napätím sledujú, ako Sulejmanova druhá manželka slovanského pôvodu Hurrem spriada v paláci intrigy.

Sultán z telenovely je skutočný. Kde je ukryté jeho srdce?

Výber pre vás