
Špecializuje sa na domácu politiku a jeho druhým domovom je Národná rada. Tá stojaca hneď vedľa 30-metrového stožiara. V médiách pracuje od roku 2014.

Pavel Knapko

Lukratívnu štvrť v centre hlavného mesta obýva viacero prominentov z najvyšších politicko-spoločenských kruhov. Dobrá lokalita pred dvadsiatimi rokmi padla do oka aj bývalému smerákovi a europoslancovi Borisovi Zalovi (63). „Kúpil som to vtedy za symbolickú cenu s prevalenou strechou, boli tu len pivnice a povala. Spočiatku som chcel len klasický dvojizbový byt, no postupne sa to tu celé rozrástlo,“ spomína spoluzakladateľ Smeru, ktorý ako zarytý ľavičiar dal nedávno strane z ideologických dôvodov zbohom.

Opiera sa o kuchynskú linku pred stenou postavenou zo vzácnych historických bratislavských tehál, v ktorých sú osadené staré rímske mince. „Samozrejme, že mi v zariaďovaní pomohol aj europoslanecký plat, no nabudúce už kandidovať nebudem. Už mi to lezie na nervy,“ zasmeje sa politik a vykročí naprieč bytom.

Vzácne olejomaľby, desiatky suvenírov „ukoristených“ z cestovateľských dobrodružstiev, najväčšia súkromná knižná zbierka filozofických titulov v strednej Európe, ale aj raritné rytiny starej Bratislavy. Europoslanec ukazuje na stenu posiatu vzácnymi grafikami, na ktorých vo väčšine prípadov dominuje historický Prešporok. Paradoxne, veľká časť jeho úlovkov pochádza spoza hraníc. „Keď idete do Frankfurtu, najdrahšie rytiny sú frankfurtské. Grafiky s Bratislavou sú nepodstatné, nikto si ich tam nevšimne a kúpite ich za facku. Navyše sa dá vyjednávať. Moja zbierka je vcelku veľká, no chýba mi ešte takých desať vysnívaných kúskov,“ rekapituluje Zala.

Prezrádza, že uloviť ten pravý kúsok často znamenalo vyraziť na poriadne dobrodružstvo. „Urobil som si zoznam európskych antikvariátov, nasadol som do auta a vyrazil som. Samozrejme, gro dobrodružstiev spočívalo v hľadaní knižných rarít, ale popritom som sa zameriaval na rytiny,“ prezradil europoslanec. Ľavičiar s citom pre socialistické hodnoty priznal, že na stene jeho luxusného bytu v súčasnosti visia doslova tisíce eur. „Niektoré majú cenu od päťsto do šesťsto eur. Mám tu napríklad veľmi vzácnu rytinu od kartografa Samuela Mikovíniho, ktorá by v súčasnosti vyšla na aukcii asi tak na dve tisícky.“

Ostrieľaný cestovateľ Zala má za sebou dobrodružné výjazdy do Latinskej Ameriky, ale najmä do Afriky. Práve cesty na čierny kontinent sa nezaobišli bez horúcich románikov. „Už pätnásť rokov rok čo rok chodím do Kapského Mesta a na začiatku som sa tam zoznámil s jednou slečnou. Volala sa Uraka Tabo Nubika, no Afričanky obľubujú európske prezývky a táto si hovorila Schantell. Zoznámili sme sa v miestnom džezovom bare. Po Schantell som mal ešte ďalšiu, ktorá bola z iného kmeňa.“

Zala položí fotku bývalej frajerky na poličku hneď vedľa zarámovanej snímky, na ktorej diskutuje s bývalým nemeckým kancelárom Willym Brandtom. „Musím povedať, že Afričanky majú radšej Európanov ako domácich, pretože u nich je usporiadanie kmeňových zvykov veľmi prísne. Individualizovaná pozornosť medzi mužom a ženou u nich neexistuje. V kmeňoch je to tak, že muži si nevšímajú ženy ani ženy mužov, no nejako spolu žijú,“ podelil sa so skúsenosťami spod afrického slnka europoslanec.

„Toto sú moji predkovia,“ ukáže Zala asi na desiatku obrazov. Pohľadom sa zastaví na portréte muža s prísnym pohľadom. Zalov starý otec Tido Gašpar bol vo vysokej vládnej funkcii počas jedného z najkontroverznejších období slovenských dejín. „Počas slovenského štátu bol šéfom úradu propagandy, tlačového úradu aj veľvyslancom vo Švajčiarsku. Po vojne bol najskôr odsúdený na päť rokov, potom však rozsudok zmenili na doživotie. Nakoniec si odsedel osemnásť rokov v trojke špeciál, čo boli zariadenia ako v Leopoldove či vo Valticiach,“ hovorí Zala.

Vysokopostavený štátnik z časov fašistického slovenského štátu mal podľa vnuka blízko aj k človeku, ktorý dal zelenú deportáciám Židov. „Pravdaže sa poznal s Jozefom Tisom, boli v jednej vláde. Raz týždenne sa stretávali na schôdzi,“ prezradil.

Jeho starý otec si vraj svoje úradovanie počas Tisovho Slovenska vyčítal do konca života. „Ľutoval, že v tom čase odobrili protižidovské zákony. Tvrdil, že o deportáciách sa dozvedel až po vojne. Nechcel ospravedlňovať svoje činy, ale tvrdil, že sa mali venovať reálnym problémom. Svoje väznenie ako silný katolík považoval za určitý druh očistca,“ bráni starého otca Zala.

Zalovou najväčšou pýchou je knižnica. Europolitik stojí pred stenou, ktorú tvoria police prehýbajúce sa pod stovkami kníh. Jemne zatlačí do rámu skrine, tá sa nehlučne odchýli a odhalí miestnosť ako vystrihnutú z historického romantického románu.

„Toto je moja tajná knižnica,“ usmeje sa politik. Návštevníka ihneď zarazia dve veci. Pach zatuchliny a pohľad na zbierku kníh, nad ktorou aj obyčajný laik obdivne nadvihne obočie a vášnivému bibliofilovi začne biť srdce o niečo rýchlejšie. „Je to zbierka prvých vydaní titulov svetových filozofov. Je medzi nimi napríklad Immanuel Kant, Tomáš Akvinský či Erazmus Rotterdamský. Niektoré vydania sa datujú až do 13. či 14. storočia,“ prezradí Zala. Najväč-šmi si cení útlu knižku, ktorá na prvý pohľad neočarí svojou mohutnosťou či zdobeným koženým prebalom. „Najviac si vážim toto dielo od Bernarda Bolzana. Kúpil som ho veľmi lacno, ale v súčasnosti môže stáť približne tri či štyri tisícky,“ ocenil svojho knižného miláčika Zala.

Vraví, že cena jeho zbierky za posledné roky enormne narástla. „Predtým som hľadal knihy po antikvariátoch, kde o ich hodnote často nevedeli ani samotní majitelia. Teraz sa väčšina titulov predáva cez aukčné spoločnosti,“ ozrejmil.

Napriek tomu, že europoslanec pod svojou strechou skrýva hotový poklad, strach zo zlodejov nemá. „Nebojím sa krádeže. Ako by to všetko odniesli? A museli by vedieť, kde knihy predať. Nie je to také jednoduché. Muselo by ísť o špecialistu,“ vraví a dodáva. „Na druhej strane, za tie peniaze a risk sa to nikomu neoplatí.“

Tajná izba exsmeráka: Europoslanec a bývalá pravá ruka Roberta Fica má v apartmáne poklad

Výber pre vás