Plus 7 dní

Terrere znamená v latinčine vydesiť. Terorizmus je zastrašovanie politických odporcov hrozbou použitia sily a násilia. K ženám sa tieto pojmy vôbec nehodia. A predsa dejiny poznajú mnohé teroristky. Niektoré si dokonca zvolili cestu teroru, hoci si mohli užívať pohodlný život.

Na nasledovných stránkach sa zoznámte s niektorými z nich.

Atentátnička Vera Ivanovna Zasuličová&nbsp;(1849 – 1919) bola ruská marxistická spisovateľka a&nbsp;revolucionárka. Narodila sa v&nbsp;rodine schudobneného šľachtica.&nbsp;Ako študentka a&nbsp;neskôr robotníčka sa čoskoro zoznámila s&nbsp;marxizmom a&nbsp;učila negramotných robotníkov v&nbsp;továrňach. Mnohí muži sa jej báli, lebo síce bola krásna, ale vraj veľmi krutá. Udržiavala kontakty s&nbsp;revolucionármi, za&nbsp;čo ju niekoľkokrát zatkli. V&nbsp;roku 1877 jej priateľa, politického väzňa Alexeja Bogoľubova zbičovali za&nbsp;malý priestupok na&nbsp;príkaz petrohradského guvernéra Fiodora Trepova. Skupina šiestich revolucionárov, medzi nimi i&nbsp;Zasuličová, sa dohodla, že Trepova odstránia.&nbsp;Dvadsiateho štvrtého januára 1878 sa Zasuličová vydala k&nbsp;domu guvernéra. Podarilo sa jej vážne zraniť Trepova, ktorý neskôr vykrvácal a&nbsp;zomrel. Medzi štátnymi úradníkmi zavládla hrôza. Povrávalo sa, že Zasuličová prisahala, že všetkých vyšších úradníkov vyvraždí jedného po&nbsp;druhom. Vera sa dala zatknúť, no mala veľmi dobrého právnika a&nbsp;ten proces stále odďaľoval. Po&nbsp;niekoľkých procesoch radšej ušla do&nbsp;Švajčiarska. Zomrela za&nbsp;podozrivých okolností. Bola to atentátnička, no dnes by ju historici&nbsp;za&nbsp;hrôzu, ktorú šírila, nazvali teroristkou.

Študent Andreas Baader so&nbsp;svojou milenkou Gudrun Ensslinovou (1940 – 1977), staršou o&nbsp;tri roky, a&nbsp;s&nbsp;ďalšími priateľmi podpálili vo&nbsp;Frankfurte nad Mohanom dva obchodné domy na&nbsp;protest proti imperialistom, no podpaľačov sa podarilo zadržať. Proces s&nbsp;Baaderom a&nbsp;Ensslinovou sledovala aj šéfredaktorka magazínu Konkret Ulrike Meinhofová (1934 – 1977) a&nbsp;poskytla im útočisko. S&nbsp;výnimkou Baadera sa napokon všetkým podarilo spravodlivosti uniknúť, no Meinhofová s&nbsp;komplicmi ho po&nbsp;prestrelke oslobodila. Išlo o&nbsp;prvú akciu RAF – Rote Armee Fraktion, čiže Frakcie Červenej armády. Na&nbsp;čelo gangu sa postavil Baader, Meinhofová a&nbsp;Ensslinová. Spájal ich boj proti imperializmu, ale aj spoločenskému systému v&nbsp;Nemecku. Ensslinová bola slušne vychované dievča z&nbsp;rodiny evanjelického kňaza, v&nbsp;tom čase zasnúbená a&nbsp;narodil sa jej syn, Baaderove sklony k&nbsp;radikalizmu ju však tak fascinovali, že od&nbsp;snúbenca i&nbsp;od&nbsp;dieťaťa kvôli nemu odišla. Ulrike Meinhofová bola vzornou a&nbsp;úspešnou študentkou, hlboko veriacou, vydala sa a&nbsp;narodili sa jej dvojčatá, no väčšmi túžila po&nbsp;uznaní a&nbsp;vzrušovala ju predstava teroristických skutkov.

Na&nbsp;vojnu proti systému potrebovala RAF prostriedky, zamerali sa teda na&nbsp;lúpežné prepady bánk, kradli autá, absolvovali výcvik v&nbsp;Jordánsku v&nbsp;palestínskom hnutí Fatah a&nbsp;potom začali útočiť. V&nbsp;roku 1972 postupne vybuchli policajné stanice v&nbsp;Mníchove a&nbsp;Augsburgu, veliteľstvo americkej armády vo&nbsp;Frankfurte, v&nbsp;Karlsruhe vyletelo do&nbsp;povetria auto sudcu, v&nbsp;Hamburgu došlo k&nbsp;bombovému útoku na&nbsp;vydavateľstvo Axela Springera a&nbsp;v&nbsp;Heidelbergu na&nbsp;americký dôstojnícky klub. Výsledkom intenzívnej činnosti gangu Baader – Meinhofová, ako v&nbsp;tom čase RAF v&nbsp;Nemecku prezývali, boli štyria mŕtvi a&nbsp;štyridsiati zranení. Ďalšie akcie už uskutočniť nestihli. V&nbsp;júni 1972 sa teroristi postupne ocitli za&nbsp;mrežami. RAF sa spojila s&nbsp;palestínskymi teroristami a&nbsp;tí v&nbsp;októbri 1977 uniesli lietadlo spoločnosti Lufthansa. Kapitána zastrelili a&nbsp;so strojom a&nbsp;deväťdesiatjeden cestujúcimi pristáli v&nbsp;somálskom Mogadiše, požadujúc prepustenie svojich priateľov. Tam na&nbsp;nich o&nbsp;päť dní neskôr zaútočilo špeciálne komando, únoscov zneškodnilo a&nbsp;rukojemníkov oslobodilo. Všetkých troch teroristov našli vo&nbsp;väzení mŕtvych.

Patricia Hearstová (1954), prezývaná Patty, azda najznámejšia americká teroristka, sa narodila do&nbsp;bohatej rodiny. Jej dedo William R. Hearst bol zakladateľom úspešného vydavateľstva Hearst. A&nbsp;to sa Patty stalo osudným. Pred jej dvadsiatymi narodeninami v&nbsp;roku 1974 ju teroristi z&nbsp;ľavicovej skupiny SLA – Symbionese Liberation Army – uniesli. Únoscovia žiadali prepustiť odsúdených kumpánov a&nbsp;jedlo za&nbsp;sedemdesiat dolárov pre&nbsp;každého chudobného v&nbsp;Kalifornii. Rodičia Patty zabezpečili chudobe jedlo za&nbsp;šesť miliónov dolárov, ale teroristi dedičku neprepustili. A&nbsp;potom prišiel šok. O&nbsp;dva mesiace Patricia oznámila, že sa pridala k&nbsp;SLA. Vzápätí svet obletela fotka, ako Patty pri lúpeži zviera v&nbsp;rukách samopal. Zatkli ju v&nbsp;roku 1975. Obhajoba spomínala takzvaný štokholmský syndróm, pri ktorom obeť sympatizuje s&nbsp;únoscami. No Patty dostala sedem rokov väzenia. Prezident Jimmy Carter jej ho skrátil, ale aj tak si odsedela dvadsaťdva mesiacov. Bill Clinton jej v&nbsp;roku 2001, keď už bola na&nbsp;slobode s&nbsp;podmienkou, udelil milosť.

Teroristky z dobrých rodín: Mali všetko, napriek tomu surovo vraždili!

Výber pre vás