Plus 7 dní

Raky, žabacie stehienka, čerstvé ryby či - slimačí kaviár. Ak máte pocit, že ide o menu zo švédskych stolov niektorej z extravagantných akcií uplynulej plesovej sezóny, ste totálne vedľa. Pravda je úplne opačná.

Práve tieto jedlá - dnes považované za luxusné pochúťky - boli podľa etnologičky Kataríny Nádaskej ešte pred dvesto rokmi bežnou súčasťou jedálneho lístka pôstneho obdobia. O nejakom luxuse však v prípade našich predkov nemohlo byť ani reči. No a ako to s pôstom v minulosti vlastne bolo?

„Pôst poznajú všetky významné svetové náboženstvá - islam, hinduizmus, budhizmus, judaizmus, kresťanstvo a všade je význam pôstu ako forma pokánia a zdokonaľovania ducha človeka,“ vysvetľuje Katarína Nádaská.

„Aj predkresťanské náboženstvá poznali pôst - napríklad Slovania, ale to skôr vyplývalo zo skorého jarného obdobia, keď stále pretrvávala zima a zásoby sa postupne stenčovali. Na druhej strane chápali aj to, že hladovka očisťovala telo.“

Čo sa kresťanov týka, postili sa - a niektorí dodnes postia - počas roka viackrát. Počas týždňa boli pôstne stredy a piatky - možno si ešte spomínate, že „múčne dni“ dodržiavali aj školské a závodné jedálne. Okrem pôstneho obdobia pred Vianocami je najdlhší post katolíkov štyridsaťdňový pred Veľkou nocou.

Začína sa na Popolcovú stredu, ktorej názov pochádza z pálenia paliem či bahniatok z vlaňajšej Kvetnej nedele. Kňaz veriacim urobí na čelo popolom krížik so slovami - Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš! Tejto strede sa niekedy hovorí aj Škaredá. Preto, že kresťania na znak poníženia a kajúcnosti nahradili krajšie šaty chatrnými, škaredými.

Deň predtým sa „pochovala basa“ a symbolicky sa uzavrelo fašiangové obdobie. Mimochodom, hoci o tomto pôste sa hovorí ako štyridsaťdňovom, v skutočnosti trvá až štyridsaťšesť dní. Nerátajú sa doň totiž nedele - hoci aj v tieto dni sa postí. Číslo štyridsať však nie je náhodné, má symbolický význam.

Tak napríklad Ježiš sa postil štyridsať dní pred svojím prvým verejným vystúpením. Štyridsať dní trval dážď pri potope sveta, štyridsať dní sa postil Mojžiš na hore Sinaj, štyridsať dní putoval prorok Eliáš k jaskyni na vrchu Horeb, kde sa stretol s Bohom. A tak ďalej a tak ďalej.

História hovorí, že štyridsaťdňový pôst bol zavedený už začiatkom štvrtého storočia a jeho dodržiavanie podliehalo prísnym pravidlám. Tých, čo ho porušili, v Poľsku trestali vytrhaním všetkých zubov a cisár Karol Veľký dokonca nariadil takýmto hriešnikom sťať hlavu.

V priebehu storočí sa však podmienky pôstu predovšetkým u rímskokatolíkov postupne zmierňovali. V roku 1969 pápež Pavol VI. vydal nové ustanovenia, kde sa okrem iného píše, že „pôstny poriadok neviaže nikoho v prípade, ak by bolo ohrozené jeho zdravie“.

„Pôst znamenal zdržiavanie sa od mäsitých jedál, striedmejšiu stravu, ale i konanie skutkov milosrdenstva - návštevy a pomoc chorým, zákaz tanečných zábav a muziky, zrieknutie sa niečoho, čo mal človek rád - fajčenia, alkoholu, sladkostí…“ vypočítava etnologička. „Mal posilniť duchovný rast a zamyslenie sa nad životom.“

Pred pôstom sa umyli hrnce, aby sa odstránili živočíšne tuky. „Jedlo sa drevenými lyžicami, varili sa obilninové kaše nasladko či naslano, strukoviny, husté polievky, cestovinové jedlá - pirohy, buchty, slíže s makom, orechmi... jedlá z kyslej kapusty. Do stravy sa pridával medvedí cesnak, šťaveľ, ako omastok sa používali rastlinné oleje,“ odkrýva pôstne menu.

„Kresťania východného obradu dokonca vylúčili zo stravy mlieko, tvaroh, vajíčka.“ Alkohol sa obyčajne počas pôstu nepil, hoci striktné cirkevné nariadenie to nebolo. „Nejesť mäso cirkev prikazovala striktne len počas Popolcovej stredy a Veľkého piatka,“ vysvetľuje Nádaská. Mimochodom, tušili ste, že „zbohom mäsu“ je vlastne doslovný preklad iného pomenovania fašiangových osláv?

Carne vale totiž znamená rozlúčka s mäsom. „V minulosti pre ľudí nebol žiaden problém vzdať sa mäsa - veď ho jedli aj tak len raz do týždňa. Naši predkovia teda ľahko prešli na pôstnu stravu. Jedli sa údené, solené, čerstvé ryby, žaby, raky - varili sa ako súčasť chutných polievok. Obľúbený bol aj slimačí kaviár - kedysi to bola bežná súčasť potravy ľudí či už na vidieku, alebo aj v mestách.

Na rozdiel od predvianočného obdobia nebolo pôstne obdobie pred Veľkou nocou vyplnené toľkými ľudovými zvykmi. „Konali sa skôr duchovné aktivity, napríklad pobožnosti krížovej cesty, ktoré boli nielen v kostoloch, ale i v prírode v objektoch takzvanej kalvárie, čo boli na Slovensku časté exteriérové malé sakrálne objekty,“ hovorí etnologička.

Hrávali sa pašiové hry a týždeň pred Veľkou nocou, na Kvetnú nedeľu, sa vynášala Morena, symbol zimy, choroby a tmy - preto sa Kvetnej nedeli hovorilo aj Smrtná - a prinášalo sa Letečko, čiže slnko, teplo, svetlo do dedín. Apropo, Morena.

Hovorilo sa jej aj Muriena, Marmuriena či Smrtka a predstavovala ju slamená figurína pripevnená na tyči pripomínajúca starú ženu. Vyrábali ju v dome, kde naposledy došlo k úmrtiu, inde o právo vyrobiť ju rodiny súperili - chalupa, v ktorej zhotovia Morenu, totiž mala byť po celý nasledujúci rok ochránená od smrti a chorôb. Morenu niesla mládež spievajúc až na koniec dediny, kde ju zapálili a hodili do vody.

Na Liptove si Smrtná či Kvetná nedeľa vyslúžila ešte jeden prívlastok - šúľková - pretože na obed sa varili dlhé zemiakové šúľky s makom či bryndzou. Týmto rituálom sa zabezpečovala dobrá úroda s dlhými, plnými klasmi.

Hoci to aj nie je z náboženských príčin, v súčasnosti sa jarný pôst opäť vracia do módy. Etnologička si myslí, že to rozhodne nie je na škodu. Ako hovorí, po dlhej zime, keď sa dnešný človek málo hýbe a veľa je, je jarný pôst veľmi blahodarný. Telo sa prečistí a naštartuje do jari - aj preto sa v minulosti v piatok bežne postilo.

„Ja osobne preferujem v pôstnom období skôr bezmäsité jedlá, natrhám si medvedí cesnak, ktorý výborne chutí s domácou cícerovou nátierkou na čiernom chlebíku,“ pridáva Katarína Nádaská zopár tipov.

„Kukuričná kaša - tengeričanka či mamaliga - s olivovým olejom a so šalotkou je vynikajúca pochúťka a ani na pohánkovú kašu s medom nedám dopustiť. Tieto jedlá kedysi bežne patrili do jedálneho lístka našich predkov a aj dnes sú skvostnými delikatesami, ktoré perfektne spestria pôstne obdobie.“

Čosi o pôste myslia odborníci na výživu? Spýtali sme sa MUDr. Alžbety Béderovej, členky Združenia pre zdravie a výživu, zastupujúcu vedúcu poradne zdravia Regionálneho úradu zdravotníctva v Ružinove.

Aký je váš názor na súčasnú módu pôstu?

Pôst vychádza z kresťanských tradícií, ale má aj racionálne jadro. Už naši predkovia na základe skúseností vedeli, že po zimnom období, keď sa menej fyzicky pracovalo, po období zabíjačiek a fašiangov, keď sa viac hodovalo, treba poľaviť a organizmus ozdraviť.

Je to aktuálne aj dnes. Spôsob výživy sa výrazne zmenil, žiaľ, k horšiemu. Aj hektický životný štýl zanecháva na nás negatívne následky.

Myslíte si, že telo dnešného človeka zvyknuté na fastfoodovú stravu je na pôst pripravené?

Častá konzumácia jedál rýchleho občerstvenia a rôznych polotovarových, instantných pokrmov má svoje riziká. Sú to jedlá určené nie na denný, ale na príležitostný konzum. Preto návrat k pôstnym dňom a jednoduchšej domácej strave je vítaný a predstavuje pre organizmus výrazné pozitívne benefity.

Naša predstava racionálnej výživy je však taká, že nielen v období pôstu by sme sa mali správať vo výžive uvedomelo, ale v priebehu celého roka. To znamená, že sa budeme stravovať rozumne, podľa moderných trendov a navyše jeden deň v týždni budeme konzumovať len ľahké zeleninové jedlá, respektíve len surovú zeleninu a ovocie, zeleninové a ovocné šťavy. Extrémne a dlhodobé pôsty môžu totiž mať aj negatívne následky.

Môže pôst dodržiavať každý?

Extrémnym pôstom by sa mali vyhýbať hlavne seniori a deti, pretože tieto obdobia života sú na nedostatky a výkyvy vo výžive zvlášť citlivé. A, samozrejme, aj pacienti s diagnózami, ktoré vyžadujú špeciálny a pravidelný výživový režim - celiatici, vredári, diabetici...

Sú nejaké zásady, ktoré treba určite dodržať?

Preferovať ľahké, nízkotukové jedlá, rastlinné tuky - teda oleje s margaríny -, a ryby, ktoré sú zdrojom ochranných omega-3 mastných kyselín. A, samozrejme, zeleninu a ovocie, ktoré sú zdrojom nielen vitamínov, ale aj ďalších biologicky aktívnych látok - flavonoidov, polyfenolov, minerálov a enzýmov, ktoré zvyšujú imunitnú kapacitu organizmu a v prevencii voľnoradikálových ochorení majú nezastupiteľné miesto.

Vyhýbať sa treba tučným mäsám, ktoré sú zdrojom nasýtených mastných kyselín, údenárskym výrobkom, ktoré obsahujú veľa soli a konzervantov, či vysmážaným jedlám, ktoré obsahujú rizikové transmastné kyseliny.

Ako často môžeme takýto pôst absolvovať?

Som presvedčená, že ak chceme byť zdraví, stravujme sa rozumne v priebehu celého roka. Potom nemusíme absolvovať žiadne extrémne pôsty a urobíme svojmu zdraviu najväčšiu službu.

Žabacie stehienka a slimačí kaviár: Nóbl menu? Nie, pôstne jedlá našich predkov

Výber pre vás