Vanda Felšöci Rusnáková

Vraj je to kvôli histórii a láske Košičanov k lahodnému moku. Radnica ochotne vydala aj tlačovú správu s ódami na tento krok. Zároveň však tvrdí, že aj keď propaguje predaj a pitie vína, je zásadne proti alkoholizmu a tento neduh nepodporuje.

„Víno a Košice - láska, ktorá pretrvala mnoho nástrah, či už to boli nepriateľské nájazdy, nepriaznivé počasie, zákerná pliaga, alebo rozdelenie Uhorska. Dokonca aj v dnešných časoch, keď sú vínne sady, ktoré kedysi obklopovali Košice, dávno zabudnuté, má tento nápoj v srdciach Košičanov svoje miesto. Ako každá verná láska i táto sa dočkala zaslúženej odmeny. V nedeľu 3. septembra 2017 o 12.00 totiž mesto Košice dostane od vinárstva Chateau GRAND BARI jeden hektár tokajských viníc, z ktorých sa urodilo prvé novodobé košické vínko - Cassavita,“ hlásalo vo svojej tlačovej správe mesto Košice.

„Ako Košičania sme na dejiny nášho mesta i na to, že k nim neodmysliteľne patrilo pestovanie hrozna a výroba vlastného vína, patrične hrdí. Preto sme chceli prinavrátiť tradíciu, v ktorej by Košice opäť mali vlastné vinohrady a vyrábali aj vlastné víno,“ dodal Pavol Krištín, marketingový a PR manažér vinárstva Chateau GRAND BARI. Primátor mesta Richard Raši, samozrejme, v spomínanú nedeľu na slávnostnom odovzdaní tohto „prenájmu“ nemohol chýbať, ochotne sa ukázal priamo vo viniciach, kam si odskočil medzi politickými kortešačkami v regióne pred voľbami predsedu vyššieho územného celku.

V podstate pôvabná neškodná drobnôstka, ktorá by nemala mať žiaden zádrh. Lenže, ak sa na ňu pozriete trošičku bližšie, objavíte trhliny. Napríklad: Prenájom hektára tokajských viníc sa uskutočnil bez toho, aby o tom vedeli poslanci, bez výberového konania a hlavne - prijatím ponuky jedného z tokajských pestovateľov a výrobcov vín. Mesto totiž na túto spoluprácu nikoho neoslovilo. Ani jedného z dlhoročných pestovateľov tohto lahodného moku na Tokaji.

„Spoločnosť GRAND BARI z vlastnej iniciatívy navrhla Košiciam symbolické obnovenie produkcie vína mesta Košice z hrozna dopestovaného vo vinohradníckej oblasti Tokaj vyčlenením jedného hektára v rámci svojho vinohradu, na ktorom dopestované víno odrody Furmint ponesie názov Cassavita,“ upresnil šéf tlačového odboru mesta Košice Jozef Marko. Či je to protizákonné? Ani náhodou. Len neštandardné riešenie.

„Na nájom sa pravidlá verejného obstarávania nevzťahujú, keďže sa predpokladá, že subjektívne faktory - typu konkrétne miesto - neumožňujú dobré súťažné porovnanie,“ konštatuje riaditeľ Transparency International Slovensko Gabriel Šípoš. Pripúšťa, že spolupráca s mestom môže byť pre súkromnú firmu veľmi lukratívna. Napríklad aj z hľadiska reklamy a prezentácie danej spoločnosti v súvislosti s aktivitami mesta. A preto siahnutie po prvej ponuke, ktorá na mesto prišla, je neštandardné. „Súhlasím, že pre firmu takáto spolupráca môže byť veľmi výhodná, preto je namieste čakať, aby mesto oslovilo viacerých majiteľov viníc a cez ich súťaž vyťažilo čo najlepšie podmienky. Tak by to spravil dobrý hospodár,“ dodáva ďalej Gabriel Šípoš. A tak to napríklad urobilo aj mesto Bratislava, ktoré prenajíma svoje vinice hneď niekoľkým vinárom.

Oslovení vinohradníci v oblasti Tokaja o takejto možnosti spolupráce s mestom Košice ani len nepočuli. „Jasné, že by sme to brali. Ak už nič iné, víno z našej produkcie by sa predávalo s logom mesta. A na etikete by bola napísaná aj naša firma. Navyše neverím, že by si do Tokaja v rámci rôznych akcií Košičania neprišli pozrieť vlastný mestský hon. Zastavili by sa teda aj na našom vínku a v našich priestoroch,“ prezradil vinár z Tokaja.

Ten však poukázal na ďalšiu maličkosť. „Ak sa dobre pozriete, tieto viniče sú zasadené na severnej strane kopca. V minulosti tieto parcely stáli úhorom,“ dodáva vinár. Po-dľa neho má ich umiestnenie vplyv najmä na cukornatosť hrozna. „A, povedzme si úprimne, v Tokaji ide najmä o tento fakt - či už pri putňových, alebo pri odrodových vínach,“ uzatvára.

Memorandum o spolupráci košickej spoločnosti Chateau GRAND BARI a mestom Košice podpísal primátor Raši 8. septembra, teda takmer týždeň po slávnostnom prenájme viníc, a účinnosť získalo až deň po jeho zverejnení. „Účastníci memoranda, nadväzujúc na slávnu históriu mesta Košice ako prvého európskeho mesta, ktoré získalo vlastnú erbovú listinu, vyjadrujú vôľu spolupracovať pri symbolickom obnovení produkcie vína mesta Košice z hrozna dopestovaného v tokajskej vinohradníckej oblasti,“ konštatuje sa v podpísanom memorande.

Cena nie je špecifikovaná nikde. Uvádza sa len toľko, že ide o symbolický predaj. Navyše, memorandum nielenže nepamätá na časové ohraničenie tejto zmluvy, nič nehovorí ani o budúcnosti celkovo. Nie je jasné, či budú produkovať víno už z košického vinohradu aj na budúci rok, a ak áno, v akom rozsahu a za akých podmienok.

Aj keď si Košice prenajali „tokajský hon“ len začiatkom septembra, na septembrových slávnostiach vína už mali vlastné víno zo svojho chotára. Furmint s etiketou mesta spoločnosť Chateau GRAND BARI vyrobila z vlastnej produkcie, teda nie z honu, ktorý si prenajali Košice. Priznáva to aj etiketa, podľa ktorej víno fľašovali už v auguste. A to napriek tomu, že v memorande sa zaviazali, že názov Cassavita ponesie víno dopestované z košického vinohradu. To sa prakticky nedalo v tomto prvom ročníku ani len uskutočniť.

Tak či onak, na svete je tisíc fliaš košického vína, ktoré predáva spoločnosť GRAND BARI. Jedno euro z každej predanej fľaše tohto lahodného moku odovzdá mestu, aby mohlo prispieť na obnovu Košičanmi vybranej pamiatky súvisiacej s vinárstvom a predajom vína v tomto meste.

„Ak teda dobre rátam, Košice na obnovu pamiatky získajú maximálne tisíc eur. Pri všetkej úcte, to stačí tak na vyleštenie kľučiek na Urbanovej veži! Ak by sa teoreticky malo prispieť na reštaurovanie náhrobných platní v Urbanovej veži, tak tisíc eur by bola malinká, dovolím si povedať, až nepatrná kvapka v mori. Obnova a reštaurovanie historických budov a artefaktov sú finančne mimoriadne náročné. Robia ich renomovaní špecialisti často niekoľko mesiacov a rokov. Nik si neuvedomuje, že ide o precíznu ručnú prácu,“ hovorí archeológ Ladislav Olexa.

Ale čo - účel svätí prostriedky. Košičania a návštevníci v plných dúškoch dostávajú nielen hry, ale aj jedlo, zábavu a teraz už aj víno. Problémy mesta, či už s parkovacím systémom a firmou EEI, alebo s večne rozkopanými ulicami v rámci nekončiacej sa obnovy električkových tratí, môžu teraz Košičania aspoň zapiť lahodným tokajským Furmintom. A môže ich hriať pri srdci, že ešte aj pomohli dobrej veci.

Nik nepopiera historický fakt, že v minulosti bolo víno, a to aj tokajské, významnou súčasťou mesta Košice. „Každý, kto sa aspoň trošku zaujíma o históriu, vie, že v stredoveku víno či nápoj podobný pivu pili namiesto vody, ktorá bola značne kontaminovaná biologickými nečistotami. Preto sa v tomto období vína píjalo viac než dnes. Ľudia bežne vypili niekoľko litrov denne, a to vrátane detí. Jedlo bolo v tom období výrazne solené a korenené, a tak ľudí aj značne smädilo,“ smeje sa archeológ z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) v Nitre a znalec histórie Košíc Ladislav Olexa.

Košice v minulosti obkolesovali vinohrady, no ako jedno z mála miest vtedy mali právo predaja aj tokajského vína. „Je pravda, že Košice mali vinice až do tokajskej oblasti a tento mok bol skutočne jedným z lukratívnych artiklov na obchod,“ dodáva Olexa.

Ako ukázali archeologické výskumy v Nižnej Myšli neďaleko Košíc, alkohol a pivo či destilované nápoje z kvaseného ovocia obyvatelia Košíc a okolia poznali už v bronzovej dobe. „Pri našom výskume a vykopávkach sme našli aj pyraunos, prenosnú hlinenú piecku z bronzovej doby. Používala sa nielen na varenie jedla, ale aj piva, či na destilovanie alkoholických kvasených nápojov z ovocia,“ prezrádza Olexa. Aj depozitár Archeologického ústavu SAV Nitra v Nižnej Myšli je v objekte, kde sú aj pivnice, ktoré v 17. a 18. storočí slúžili ako prekládkový sklad tokajského vína. „Obchodovali s ním jezuiti. Ako jedni z mála mohli predávať tokajské víno až na Balt.“

Poukazuje aj na ďalší objav, ktorý svedčí o tom, že víno patrí ku Košiciam. „Už dávnejšie sa pri vykopávke trasy plynovodu v Nižnej Myšli našiel unikátny železný vinársky nôž. V podstate tento tvar nožíka vinári používajú pri práci vo vinohrade dodnes. Je datovaný do tretieho storočia nášho letopočtu a svedčí o zakázanom pestovaní vína v tejto lokalite,“ pousmeje sa Olexa. Ako upresňuje, v tomto období právo pestovať víno mali len v Rímskej ríši. „Oni sami ho používali na podplácanie germánskeho národa za hranicou ríše. No ľudia boli vynachádzaví. A keďže im víno určite chutilo, potajme hrozno pestovali a vyrábali víno na našom území aj sami.“

Zadlžené Košice si prenajali vinohrad v Tokaji. Pompézne aj s trhlinami v transparentnosti

Výber pre vás

Zadlžené Košice si prenajali vinohrad v Tokaji. Pompézne aj s trhlinami v transparentnosti

Súvisiace články

Slovenskí hudobníci ryžujú na vinobraniach. Kto zarába najviac?

FOTO: Takto kedysi vyzerali vinobrania: Veľkolepá oslava vitamínu C aj žúr na námestí

Výber pre vás