Plus 7 dní

Vianoce bez nej takmer neexistujú. Bili sa o ňu americkí producenti a dnes pre ňu ležia žaloby na súdoch. Fenomén Perinbaba však skrýva mnohé ďalšie tajomstvá, ktoré by ostali navždy utajené. Keby si na ne nezaspomínal režisér snímky Juraj Jakubisko. „Prekvapuje ma, že ten film tak dlho vydržal, že vychoval toľko generácií. Dnes by som, samozrejme, urobil Perinbabu úplne inak,“ hovorí takmer po tridsiatich rokoch.

Hviezda svetovej veľkosti, taliansky režisér Federico Fellini, bol v roku 1985 už Jakubiskovým priateľom, no nie až takým veľkým, aby slovenskému kolegovi len tak ľahko zveril svoju slávnu manželku.

O Giuliettu Masinu ako budúcu Perinbabu musel rodák z Kojšova bojovať. Napokon jeho úsilie slávilo úspech, ale ihneď prišli aj prvé problémy. Dekorácie v ateliéroch na Kolibe neboli pred herečkiným príchodom postavené. Chýbali klince. Ako úzkoprofilový tovar ich zháňali po celej republike, ale Československo bolo bez klincov. „Zavolal som do Mníchova producentovi,“ spomína na komplikácie Juraj Jakubisko. „Deň pred Giuliettiným príchodom sme sa s ním stretli vo Viedni. Dal mi peniaze, za ktoré som tie klince kúpil. Poskladal som ich do svojej fiatky pod plachtu a načierno ich vyviezol z Rakúska až do ateliérov na Kolibe. Ani tak nestihli všetko pripraviť včas.“

Režisérovi neostávalo nič iné, len slávnu herečku zabaviť. Najskôr na nej skúšal rôzne masky, potom ju zobral na výlet po Slovensku. Keď sa jej exkurzia prestala pozdávať, ubezpečil ju, že musí spoznať krajinu a ľudí, pre ktorých bude film nakrúcať. Uverila jeho slovám a všetkých úctivo zdravila.

Prvé prekvapenie prišlo v Dobšinskej ľadovej jaskyni. „Napadlo mi, že tam natočíme menšie scény. Bolo tam asi tristo schodov a odniesť ju tam mali horskí nosiči. Keď ju niesli a ona prechádzala okolo tých kvapľov a jazierok, povedala - Nie, nie, ja tu ostanem, až kým to nenakrútime, ja žiaden obed nechcem. Stačilo, že som vošla raz a budem rada, keď budem zase hore.“

Perinbabu nakrúcali na Orave, v Dobšinskej ľadovej jaskyni i v ateliéroch na Kolibe. Reprofoto: Juraj Roščák

Herečka z dvoch Oscarových filmov sa v Perinbabe vracala na pľac po dlhých šestnástich rokoch A svoje komediantské zručnosti nemala práve pod kontrolou. „Chcela hrať všetkým, ušami, nosom i vlasmi. Ako policajt na križovatke hádzala rukami, bolo to veľmi expresívne. Hovorím - Giuliettka, trošku stlm, uber a ona akoby ma vôbec nepočúvala. Už mi to bolo trápne, že ideme ôsmy raz tú jednoduchú scénu…“

Aby Jakubisko hviezdu nedostal ešte do väčšieho kŕča, začal karhať predstaviteľa malého Jakubka. „Prosím ťa, ako to hráš? - kričal som na neho. Hral ako boh a ja som mu nadával, aby som odpútal pozornosť.“ Napokon si režisér spomenul, že Giulietta uvádzala v talianskej televízii reláciu, v ktorej radila mladým párom v láske. „Hovorím jej - stretneš toho chlapca a nie si na neho naštvaná, ale vidíš, že má problémy. Zahraj, akoby si bola v televízii a tento chlapec je tvoj problém, ktorý máš riešiť. Spustili sme, ona vyšla so slovami ‚Jakubko, kde si bol?‘ a začala ho hladiť. A už sme vedeli, ako to máme robiť, aby bola tá láskavá, aj keď prísna babička.“

Giuliettu raz prišiel skontrolovať aj samotný Fellini. Po tom, čo si pri natáčaní a skákaní na vzdušnej trampolíne narazila zadok, si dali rande vo Viedni. S manželom mali všetkých Oscarov hodených v spálni na skrini a nikdy si nepotrpeli na konvencie. A tak desať dní po skončení nakrúcania Perinbaby volala Giulietta Jakubiskovi, aby mu oznámila zaujímavé zistenie: „Juraj, denne sa sprchujem, ale predstav si, že dnes som našla na intímnom mieste svojho tela ešte dve pierka,“ sťažovala sa filmová Perinbaba. V Bratislave totiž nakrúcala v podstate iba medzi perím. Po celý čas ho filmári hádzali do ventilátora, vysávače ho nad ateliérom odsávali a vracali opäť nazad.

Perie ako sneh: Zospodu fúkali ventilátory a na strope ho odsávali vysávače a púšťali zase dnu. Stačilo vraj pol vankúša. Reprofoto: Juraj Roščák

Spokojný mohol byť Juraj Jakubisko aj s ostatným obsadením rozprávky. Za Alžbetku si vybral Petru Vančíkovú z prozaického dôvodu. Pripomínala mu krásnu kaučukovú bábiku, ktorá sa za jeho detstva vyrábala iba v Amerike. Najviac ho potrápil Nemec Tobias Hoesl, ktorý hral dospelého Jakuba. Podľa Jakubiska hereckú tvrdosť vyvažoval fyzickou zdatnosťou. Tá sa prejavila, keď vo vyše tridsaťstupňových mrazoch staval snehuliaka do pol pása nahý.

Úplnou náhodou sa do filmu dostala istá Mili Poupě-Kupková, alias macochina dcéra Dora. „Nebola to herečka, iba moja ctiteľka, ktorú som objavil na nejakom festivale, kde si vyšila na tričko moje meno,“ usmieva sa režisér. Macochu mala hrať pôvodne jeho manželka Deana, no práve čakala syna Yorika, a tak mu odporučila Soňu Valentovú. S Paľom Mikulíkom vytvorili skvelý pár. Aj preto dnes sedemdesiatštyriročný tvorca smúti za starými časmi. Takých špičkových hercov, ako vtedy produkovalo divadlo, dnes vraj už ťažko nájde.

Dorka: Jakubisko pre túto rolu vybral svoju ctiteľku, ktorú spoznal na istom festivale. Reprofoto: Juraj Roščák

Do rozprávky zakomponoval režisér aj zvieratá. Predovšetkým pávy - albíny vraj vzbudili pri nakrúcaní na Orave doslova šialenstvo. „To sú hlúpe zvieratá, ale neznesú obmedzovanie rovnako ako ľudia. Dali sme im okolo krku kožené pásky, že ich bude Alžbetka pásť. Ale ony, aby získali slobodu, boli schopné si krk odtrhnúť. Ešte po roku ich v oravských lesoch objavovali náhodní východonemeckí turisti, a tak na Oravu prišli vedci skúmať, ako sa v ťažkých podmienkach darí teplomilným pávom. Nikdy sa nedozvedeli, že to sú rozprávkové pávy z Perinbaby.“

Inak si Juraj Jakubisko naplánoval aj finále rozprávky. To malo mať omnoho pompéznejší charakter. Technici pripravili všetko na spustenie ohňostroja a kým štáb večeral, zaúradoval alkohol. „Nejaký opilec tam začal kričať, že ohňostroj, ohňostroj. A oni ten ohňostroj spustili, i keď sme to ešte nemali nakrútené. Tak potom sme so zvyškom rakiet urobili taký malý,“ povzdychne si filmár.

Ešte horšie mohol dopadnúť kvôli pesničke Páslo dievča pávy v tom zelenom háji. Známa melódia ho zaujala, pretože mu pripomínala turecké skladby, a tak ju autor hudby Petr Hapka v Perinbabe jednoducho použil. V domnení, že ide o ľudovú pieseň. „Nevedel som, že za roky sa dozviem, že to je pesnička z Krútňavy, ktorá zľudovela. Vymyslel ju Suchoň a keď som robil v Národnom divadle Krútňavu, tak mi jeho žijúci potomkovia povedali - Pán Jakubisko, keby nebol socializmus, tak vás žalujeme, že ste mu ukradli pesničku.“

Juraj Jakubisko sa nakoniec legendárnou rozprávkou zapísal do dejín kinematografie, ale vôbec na nej nezbohatol. Totalitná garnitúra v Československu najprv Perinbabu zakázala. V časopise Kultúra, ktorý patril pod ústredný výbor strany, ju osočili, že negatívne ovplyvňuje deti. Kritička film nevidela a vychádzala iba z knižného diela bratov Grimmovcov Pánboh daj šťastia, lavička! V Nemecku zatiaľ Perinbaba frčala na plné obrátky. Režisér na nej oficiálne zarobil nadpriemerne, no peniaze sa už k nemu nedostali. „V západnom Nemecku som bol ako žobrák. Všetko išlo cez našu banku a nedostal som žiadnu marku, ale bony, s ktorými sme mohli kupovať len to, čo bolo v tuzexe. Takže nemali sme na chlieb, zato sme mali talianske víno, anglickú whisky…“

Veľa sa toho nezmenilo ani po páde režimu. „Súdime sa so Slovenským filmovým ústavom už od roku 2002. Dodnes svojvoľne s mojimi filmami narába, predáva ich, hoci nie je ani autorom, ani nástupníckou organizáciou po producentovi, ktorým bol štát. Myslel som si, že svojvôľa úradníkov nepretrvá do demokracie, že komunizmom zvrchované komunistické zaobchádzanie zanikne. Mýlil som sa. Je to v ľuďoch. Dostanú sa na určité miesto, získajú pocit dôležitosti a pasujú sa na mocných. Najsmutnejšie pre mňa je, že títo hlupáci sa pasovali i na filmových odborníkov a prepisujú a prefarbujú mi moje filmy a v takom hroznom stave ich predávajú. Je mi ľúto, že deti v treťom tisícročí nemôžu vidieť Perinbabu v tých farbách, ako som ju pred rokmi pre ne natočil,“ tvrdí maestro.

A za vodou mohol byť už dávno. Dvakrát ho oslovilo veľké broadwayské štúdio. „Chceli, či by som im dal práva na Perinbabu a napísal scenár, na základe ktorého by robili muzikál pre deti. Poslali mi aj nejaké videá, aby som videl ich produkciu. Lenže ak nejde o film, som lenivec.“

V kancelárii Juraja Jakubiska visia fotografie svetových hviezd, medzi inými Jean Reno či Mark Wahlberg. Režisér je v plnom prúde príprav na svoj najnovší film Slovanská epopeja, ktorý by mal stáť neuveriteľných 40 miliónov eur.

„Chcem robiť film o našich dejinách, pretože na Západe si väčšinou myslia, že naše dejiny sa začali nežnou revolúciou a predtým sme žili ako opice na stromoch. To si myslia práve v Amerike, kde skutočne vtedy ešte žili ako opice na stromoch,“ vysvetľuje režisér. Slovanov chce vyobraziť ako najväčšie kmene Európy, ktoré žili od Poľska cez Balkán až po Moskvu. V jeho práci mu pomáhajú historici a miesto v nákladnej snímke budú mať Cyril a Metod i Svätopluk.

Kto ich bude hrať, ešte nie je jasné. Režisér už oslovil Štefana Kvietika, no ten tak ako pri Bátoričke ponuku účinkovať vo filme odmietol. „Na ten film je niekoľko koproducentov, ktorí ponúkajú všelijakých hercov. A keď platia, človek musí trošku poslúchnuť, takže z toho začínam vyberať. Svätopluka bude hrať veľký americký alebo ruský herec, taký, ktorý naplní trh,“ naznačil maestro.

Zo zákulisia Perinbaby: Jakubiska potrápila slávna Gulietta i pávy

Výber pre vás