Lenka Dale

Čo by nastalo, keby Rusi zajtra vypli alebo “priškrtili kohútiky” plynu? Dokedy máme zásoby a na aký účel by stačili?&nbsp;

Ministerstvo hospodárstva má Núdzový plán v energetike, ktorý počíta aj so stavom, kedy na Slovensko budú obmedzené dodávky zemného plynu. Podľa situácie sa postupne odstavuje odber na strane najväčších priemyselných spotrebiteľov. Naopak domácnosti, nemocnice, domovy sociálnych služieb, či dodávatelia tepla do domácnosti sú najdôležitejšou kategóriou, pre ktorých sa drží zo zákona ešte aj tzv. štandard bezpečnosti dodávok plynu, čo je objem plynu držaný v samostatnom zásobníku, ktorý počas vykurovacej sezóny, keď už nie sú žiadne iné zdroje, musí postačiť na 30 dní.

V súčasnosti sa však v našich zásobníkoch nachádza asi 22% skladovacieho objemu, pričom vykurovacia sezóna sa už končí a o pár dní sa začne s ich opätovným napĺňaním. Tieto zásoby sú však komerčné a okrem našich dodávateľov si ich môžu objednať aj dodávatelia, či obchodníci zo zahraničia.

Slovensko sa súčasne snaží diverzifikovať, dôkazom čoho je aj prvý tanker, so skvapalneným zemným plynom, ktorý si objednal SPP.&nbsp;

Plyn rieši aj Nemecko. Tamojší minister hospodárstva Robert Habec priznal, že bolo od Nemecka hlúpe vytvoriť si takú silnú závislosť od ruského plynu.&nbsp;

Budúcnosť dodávok plynu je potrebné riešiť na európskej úrovni, čo sa aj deje. Štáty EÚ hľadajú spoločné riešenie nielen pre priemysel, či ďalšiu vykurovaciu sezónu, ale hlavne ako sa od dodávok ruského zemného plynu kompletne odstrihnúť. Prvé prepočty hovoria už o roku 2027.

Slovensko vzhľadom na svoju lokalitu tvorí vstupnú bránu ruskému plynu do Európy a teda ako prvé ho aj spotrebováva, či tlačí do svoji zásobníkov.

Čo by nastalo keby Rusi zajtra prestali dodávať Slovensku ropu?&nbsp;

Rafinéria Slovnaft má vlastné komerčné zásoby ropy na niekoľko dní a následne sú k dispozícii núdzové zásoby. Tieto udržiava Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov. V rámci svojich povinností Agentúra udržiava núdzové zásoby pre Slovenskú republiku minimálne v zákonom stanovenom množstve zodpovedajúcom aspoň 90 dňom priemerných denných čistých dovozov ropy a ropných výrobkov.&nbsp;

Čo by nastalo keby prestali dovážať jadrové palivo?&nbsp;

Jadrové palivo je po posledných plánovaných dodávkach, z ktorých dve prišli na Slovensko tento týždeň, zabezpečené v dostatočnom množstve na viac ako jeden rok. Presné údaje nie je možné zverejniť, nakoľko sú otázkou národnej bezpečnosti.

Ako reagujete na protiargument, že závislosť Slovenska od ruskej ropy je takmer rovná nule lebo je od nej závislý len Slovnaft a iné slovenské čerpacie stanice môžu predávať naftu a benzín vyrobenú z hocijakej ropy, arabskej, nórskej, iránskej či nigérijskej?

Slovnaft je súkromnou spoločnosťou bez účasti štátu, rovnako výrobky z ropy sú voľne dostupné na trhu od akéhokoľvek výrobcu. V dobrých časoch a dostatku produktov na trhu nie je žiaden problém a pôvod ropy, či výrobkov je irelevantný. V prípade nedostatku nastupuje staré známe – čo je doma, to sa počíta.

Prečo vôbec má Slovensko takú vysokú závislosť na plyne z Ruska?&nbsp;

Je to historický dané - základný tok plynu bol vždy z východu na západ a Slovensko vzhľadom na svoju lokalitu tvorí vstupnú bránu ruskému plynu do Európy a teda ako prvé ho aj spotrebováva, či tlačí do svoji zásobníkov.

V dobrých časoch a dostatku produktov na trhu nie je žiaden problém a pôvod ropy, či výrobkov je irelevantný.

Prečo všetky vlády doteraz zanedbávali diverzifikáciu? Čo s tým do budúcnosti?&nbsp;

Diverzifikácia kapacít dodávok prebiehala od plynovej krízy v roku 2009. Odvtedy bolo vybudovaných niekoľko nových plynovodov a prepojení, ktoré dnes fungujú aj v reverznom móde. Slovensko je takto prepojené s Česko, Rakúskom, Maďarskou, Ukrajinou a&nbsp; tento rok sa uvedie do prevádzky aj prepoj na Poľsko. Čo sa týka samotnej komodity, toto je opäť otázka na celú EU, keďže plyn sa obchoduje prevažne virtuálne, t.j. objem za objem a bolo jedno odkiaľ plyn pochádza. Cestou je zabezpečenie si nových zdrojov, najmä vo forme skvapalneného zemného plynu tzv. LNG, budovanie nových terminálov na ich prečerpávanie z tankerov do siete, hľadanie nových domácich zdrojov, ďalšie prepojenia plynovodov v rámci EÚ, ako aj zvyšovanie energetickej efektívnosti za účelom zníženia spotreby plynu.

Čo nás teda čaká, máme sa báť, nemáme sa báť...?&nbsp;

Slovensko bez problémov ustojí celú vykurovaciu sezónu, zabezpečí si dostatok jadrového paliva, onedlho bude spustený tretí reaktor v Mochovciach a domácnosti budú mať výrazne nižšie ceny elektriny ako sú trhové a to až do konca roku 2024. Slovensko však nie je ostrov a v rámci znižovania sa závislosti od dodávok energií z tretích krajín, dnes najmä Ruska musí celá EÚ postupovať koordinovane a mať spoločný cieľ. Slovensko je pripravené pripojiť sa k sankciám uvaleným na Rusko ako krajinu, ktorá bez dôvodu vojensky napadla Ukrajinu. A taktiež v prípade, že sankcie budú mať negatívnejší dopad na niektoré štáty viac ako iné, potom je&nbsp; potrebné hovoriť o systéme solidarity.

Báť sa, či nebáť sa? O škrtení energetických dodávok z Ruska hovorí expert Galek

Výber pre vás