Môže väzeň zo zariadenia, ktoré sa považuje za jedno z najviac strážených na Slovensku, len tak ujsť?

Stať sa môže všetko. Samozrejme, všetko ovplyvňujú určité okolnosti. K tejto otázke sa teraz vyjadrujú rôzni pseudoodborníci, ktorí takmer okamžite majú jasno v tom, že zlyhal ľudský faktor - teda strážni, ktorí zabezpečovali eskortu. Áno, predpokladám, že si nerobili dôsledne svoju robotu. Ja však vidím problém, následkom ktorého vznikla táto situácia, niekde inde.

Asi pred dvoma rokmi prebiehala v Zbore väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) hĺbková analýza zloženia tabuliek počtov príslušníkov s názvom systemizácia. Preratúvali sa tabuľkové miesta v ústavoch, zdôrazňujem iba v ústavoch, nie na generálnom riaditeľstve zboru. Tak ako pri všetkých ústavoch, dotklo sa to aj Leopoldova na viacerých úsekoch služobnej činnosti.

Eskorty zabezpečuje oddelenie ochrany a obrany, ktoré má takmer dve stovky príslušníkov. Tieto dve stovky príslušníkov riadi jeden vedúci oddelenia a jeden jeho zástupca. Pred systemizáciou boli zástupcovia dvaja. Napriek našim argumentom na ponechanie miesta aj druhého zástupcu generálne riaditeľstvo toto miesto zrušilo.

Aký môže mať zrušenie miesta jedného zástupcu vplyv na činnosť oddelenia ochrany a obrany?

Malo to zásadný vplyv na kontrolnú činnosť na oddelení. Myslím si, že keby mal vedúci oddelenia ochrany možnosť robiť dôsledné kontroly v teréne, a nie byť zahrabaný len v papieroch, tak sa to nemuselo stať. Zlyhalo to koncepčne.

Zlyhala kontrolná činnosť, nie však chybou vedúceho oddelenia. Zodpovednosť nesie generálne riaditeľstvo ZVJS, teda generálny riaditeľ. Ten nezmysel s názvom systemizácia bol neodborný a nesystémový krok diskriminujúci a destabilizujúci všetky väznice na Slovensku. Skrátka, v ústavoch sa tabuľkové miesta uberali a na generálnom riaditeľstve ZVJS sa vytvárali. Na seba si systemizáciu nevymysleli.

Kde zamestnanci, respektíve vedenie ZVJS, pri hľadaní väzňa zlyhali?

Ako zástupca riaditeľa väznice Leopoldov som riadil podobnú pátraciu akciu po ušlom väzňovi z Leopoldova v roku 2009. Vtedy sme mali viac šťastia - v ten istý deň sme ho zadržali a vrátili, kam patril, za mreže. Viem, o čom hovorím, keď hovorím, že aj pri tomto úteku možnosti, ktoré mal ústav Leopoldov v zmysle plánu pátrania po ušlom, boli všetky vyčerpané.

Čo presne znamená plán pátrania po ušlom?

Ihneď sa nadviazala súčinnosť s políciou, vytvorila sa pátracia skupina po horúcej stope. Väčší počet príslušníkov prepátral predpokladaný smer úniku, na uzlové komunikačné body boli nasadené hliadky, ktoré kontrolovali motorové vozidlá.

Veľmi dobre poznám riaditeľa ústavu Leopoldov aj jeho zástupcu pre veci služobné, sú to schopní manažéri na takéto situácie. Urobili maximum v danej situácii. Čo sa týka samotného pátrania, videl som príslušníkov ZVJS pri prehliadke vozidiel, prezerali aj moje vozidlo, aj keď ma poznali, robili si svoju robotu tak, ako to situácia vyžadovala.

Objavila sa informácia, že väzeň mohol mať komplica, ktorý ho čakal na motorke. Ako je možné, že si väzeň v Leopoldove dohodne takýto útek?

Je to jednoduché - opäť chyba v legislatíve. Slovensko chcelo byť veľmi demokratické podľa vzoru iných krajín a väzňom sa povolilo telefonovanie. Musia síce nahlásiť telefónne číslo, na ktoré budú volať, ale vieme, že existuje presmerovanie hovorov a potom už tí, čo to môžu kontrolovať, nemajú šancu zistiť, kam volal, a už vôbec nie, o čom hovorili, lebo sa to nemôže monitorovať. Je to najľahšia cesta - ak sa s komplicom dohodli, tak určite cez telefón.

Utečenec bol odsúdený za lúpež. Je v poriadku, že bol zaradený na práce v otvorenom, respektíve menej stráženom priestore?

Nie je to v poriadku. Podľa môjho názoru tam tento odsúdený pri takom počte odsúdených na pracovisku a počte strážnych - deväť odsúdených a traja strážni - nemal čo robiť. Ale to sa opäť bavíme o zlých tabuľkách počtov v ústave, ktoré vymyslelo generálne riaditeľstvo ZVJS. Určite, keby mal riaditeľ dosť ľudí, tak by postavil silnejšiu eskortu.

Manévre: Útek väzňa spôsobil nielen v Leopoldove, ale i v ďalších mestách a obciach policajné manévre. Foto: TASR

Kto o zaradení odsúdených na práce rozhoduje?

Je na to celá komisia - vedúci oddelenia výkonu trestu, vedúci oddelenia ochrany a obrany, vedúci zamestnávania výroby a odbytu, služobný lekár, vedúci preventívno-bezpečnostnej služby, príslušný pedagóg, psychológ. Každý tam dáva svoj podpis a každý má svoje kritériá. A riaditeľ to potom takto pripravené schváli svojím podpisom.

Býva zvykom, že odsúdenému za lúpež, navyše recidivistovi, komisia schváli práce v otvorenom priestore?

Nie, nebýva to zvykom, výber je dosť prísny.

Riaditeľ väznice v Leopoldove pplk. Ing. Michal Halás je ešte stále na svojom mieste, čo si o tom myslíte?

Na túto vašu otázku odpoviem konštatovaním, že ak by mal odísť z funkcie riaditeľ Halás, takisto by mal odísť z funkcie generálny riaditeľ ZVJS Milan Ivan. Ja si môžem myslieť čokoľvek, dôležité je, čo si myslí generálny riaditeľ ZVJS. A keď občas myslí, tak možno vymyslí, že by sa mohol zachrániť tým, že riaditeľa Halása odvolá.

Chcem však zdôrazniť, že za útek tohto väzňa zodpovedá aj pán generálny riaditeľ chybným a neodborným riadením ZVJS v oblasti personalistiky. ZVJS je personálne zdevastovaný. Generálny riaditeľ ZVJS podpísal rozkaz o príprave nových príslušníkov, určil im nástupný plat maximálne 450 eur. Kto vám pôjde robiť takúto prácu za také smiešne ohodnotenie? Preto v ústavoch teraz chýbajú ľudia.

Väznica v Leopoldove rieši aj ďalší problém, a to sú pochybné osobné prehliadky rodinných príslušníkov, ktorí tvrdia, že sa pred návštevou odsúdeného museli vyzliecť donaha. Máte o tom nejaké informácie zvnútra väznice?

Áno, mám o tom informácie od bývalých kolegov, s ktorými sa občas stretnem. Vec sa naozaj stala. Poznám príslušníka a príslušníčku, ktorí uvedené pochybné osobné prehliadky vykonávali. Určite to nerobili z vlastného rozhodnutia, ale na rozkaz. Kto rozkaz vydal, neviem. Viem len, že sa to stalo.

Rodinných príslušníkov odsúdeného viedli neštandardným spôsobom priestorom, takzvaným tunelom, do starej hliadkovej miestnosti a tam sa to udialo. Príslušníčka a príslušník ZVJS sú mladí ľudia, majú rodiny, úvery, boja sa povedať pravdu. Kto im zaručí, že keď k veci vypovedajú, ako sa to stalo, že im nenastane služobné peklo?

V ZVJS vládne atmosféra strachu a ponižovania. Možno si toto prečíta aj pani ministerka spravodlivosti. Nech im zaručí, že sa im nič nestane, a dozvie sa, ako to naozaj bolo.

Chcete naznačiť, že doterajší priebeh vyšetrovania mohol byť manipulovaný?

Môj názor - pani ministerka mala poslať nezávislú vyšetrovaciu komisiu z ministerstva spravodlivosti, tá by nič nezamlčovala a nezatvárala oči a uši, keď ich bolo treba mať otvorené. Stačilo si pozrieť výstupy z kamier v tuneli, sú tam, myslím, dve, a tam by v inkriminovanom čase uvideli, ako tie osoby vedú v tuneli.

Prehliadka rodinných príslušníkov formou vyzlečenia donaha je teda absolútne vylúčená.

Jednoznačne. Takýmto spôsobom sa osobám vstupujúcim do ústavu na návštevu odsúdených prehliadka nemôže vykonávať. Tá sa robí iba prechodom cez detektor kovov s cieľom odhaliť zbrane, vykonáva sa prehliadka batožiny, ale nie vyzlečenie donaha. Dodávam, ak v ZVJS urobili chybu, mali si ju priznať, tým ľuďom sa ospravedlniť a nie bezcharakterne klamať.

A čo v prípade, ak by, povedzme, vzniklo podozrenie, že odsúdenému rodinní príslušníci nosili drogy?

Ani v tomto prípade. Zákon hovorí jasne - prehliadka osôb sa vykoná detekčnými prostriedkami a dôsledným prehmataním odevných zvrškov bez toho, aby ich prehliadaná osoba odkladala. Prehliadku osoby vykoná osoba rovnakého pohlavia.

Aj keď je teda podozrenie, musí sa pri prehliadke postupovať len v zmysle zákona. V prípade, že počas prehliadky vykonanej takýmto spôsobom sa u osoby našli drogy, vtedy sa volá polícia a tá potom vedie vyšetrovanie.

Bývalý šéf leopoldovskej väznice o úteku trestanca: Zlyhala legislatíva

Výber pre vás