Venuje sa hlavne súdnictvu a slovenskej mafii.

Ľudmila Lacková

Začínali ste na Horehroní, odkiaľ pochádza väčšina černákovcov. Poznali ste v&nbsp;tých časoch Mikuláša Černáka? Černáka poznám odmalička, býval v&nbsp;Tel­gárte. Pracoval ako vodič autobusu, mal aj svoju vetriesku. Sem-tam potreboval súčiastku, tá „sa ukradla“. Vyšetroval som všetky veci, za ktoré bol Černák pred prvým procesom stíhaný. Tuším nejaké kolesá ukradol, drevo alebo podobné veci. Typické dedinské prehrešky. Samé drobnosti. On sa nezúčastňoval ani na krčmových bitkách. Vraždy prišli až potom. Čomu pripisujete jeho zmenu? Černáka motivovali peniaze a&nbsp;spoločnosť bola vtedy zle nastavená. Keď mali ľudia problémy, radšej sa obrátili na Černáka ako na súdy. On škodu vymohol za pár mesiacov. Ako ju vymohol, tak ju vymohol, ale vymohol. Tým sa dostal do povedomia. Potom prišiel na to, že kto chcel úver, musel podplatiť vysokých funkcionárov. Pýtali si desať percent. Takto sa dostával do vyšších kruhov. A&nbsp;kto bol pre neho nepohodlný, toho zlikvidoval. Na Horehroní na neho dodnes málokto povie krivé slovo. Sem-tam pustil z&nbsp;peňazí. Dal spraviť v&nbsp;dedine cestu, aj na nemocnicu čosi dal. Keď som ho zavrel do väzby, ľudia mi vraveli, že mal ostať na slobode, lebo na Horehroní zase nastal bordel. Z&nbsp;pohľadu ľudí on držal situáciu pod kontrolou. Mudrovali vtedy, že keby zavraždil toľko ľudí, ako sa hovorilo, musel by mať na to sto rokov. Čo asi vravia teraz, keď sa sám k&nbsp;vraždeniu priznal?!

Na konci roku 1997 ste stáli na čele tímu, ktorý vyšetroval Černákove zločiny. V&nbsp;tom čase už bol uznávaný bos, všetci sa ho báli. On bol typická mafia. Autá, pekné slečny. Mal frajerky a&nbsp;jeho žena sa musela starať o&nbsp;domácnosť. Bola to chuderka. Dostala peniaze, ale nemohla nikde chodiť, nesmela nič. Hovorilo sa, že ju aj mlátil. Dostalo sa to aj vám do uší? To bolo ešte, kým býval v&nbsp;Tel­gárte. S&nbsp;mojou manželkou vtedy robila v&nbsp;Strojsmalte Černákova svokra. Takže to bolo hneď: „Pán Kováčik, zbil ju. A&nbsp;keď ste ho zavolali na políciu, len čo sa vrátil domov, zase ju zbil.“ Z&nbsp;toho som bol prekvapený, lebo naoko žil s&nbsp;manželkou dobre. Černáka sa báli ešte aj policajti. Keď sa prihlásil na polícii, nebolo toho, kto by ho zadržal. To bola hanba ako hrom. Černák bol vtedy v&nbsp;pátraní, ale sám prišiel na krajské riaditeľstvo polície do Banskej Bystrice. Mne volal riaditeľ, že tam mám Černáka, mám si s&nbsp;ním robiť poriadok. Potreboval som auto, dal mi toho slávneho „žiguláka“. Černák čakal s&nbsp;Kánom, vonku bol Peter Šipula. Ja som ich poznal, aj oni mňa. Černák sa divne pozrel, vytrčil ruky a&nbsp;vravel – dajte mi putá. Ja na to – pán Černák, veď ste prišli dobrovoľne. Paradox je, že – koľko je prokurátorov na Slovensku? – jeho prípad zobrali dve ženy. Prokurátorka Kováčiková a&nbsp;prokurátorka Kováčová. Obe boli férové. Neskôr dozorovala Černákove prípady Generálna prokuratúra SR, teda Mišíková a&nbsp;Čentéš. Bol som milo prekvapený, že oni dvaja sa netvárili, že ja som boh a&nbsp;vy nič. Vtedy ešte Černák sám o&nbsp;sebe hovoril ako o&nbsp;ctihodnom podnikateľovi. Popieral, že by páchal trestnú činnosť. Černákova prvá otázka bola – je tu odposluch? Ja na to, že nie, pán Černák, za to vám ručím. Voči mne mal určitú dôveru. Povedal mi veci, ktoré by inak nepovedal. Nikto nevie, čo všetko mi porozprával. Ale vždy dodal, že oficiálne všetko poprie. V&nbsp;ten deň, keď sa sám prihlásil, bol prekvapený, že ho zadržiavam a&nbsp;pôjde do väzby. Ale ostal pokojný. Všetky osobné veci položil na stôl, vložil som ich do vrecka a&nbsp;odviezli sme ho do Trenčína. Zaistili ste aj Černákovo BMW Alpina Ekat. Poprosil ma, aby som auto neodviezol preč. Že má doma garáž, aby sme ho zaplombovali tam. Na polícii by ho mohli poškodiť a&nbsp;lak je drahý. Počítal s&nbsp;tým, že by sa našla dobrá duša, prešla by klincom, čosi by sa ukradlo. Auto sme teda zapečatili u&nbsp;nich v&nbsp;garáži a&nbsp;na lak sme ani policajnú pásku neprilepili. Zapečatili sme ho cez okná. Jedny kľúče sme zobrali my a&nbsp;druhé kľúče mala Černákova manželka. Aby v&nbsp;prípade požiaru mohla auto zachrániť. Prečo ste Černákovi vyšli v&nbsp;ústrety? To bolo drahé auto, na Slovensku tuším existovalo také už len jedno a&nbsp;ja som bol zaň zodpovedný. Vtedy boli divné styky na polícii. Bál som sa, že ma chcú potopiť. Spomeňte si na domovú prehliadku u&nbsp;Černáka. Prišli ju vykonať šikovní policajti z&nbsp;Bratislavy. Našli u&nbsp;neho kufor s&nbsp;miliónmi korún a&nbsp;ten im ešte počas „domovky“ zmizol. Černák žiadal náhradu škody a&nbsp;doteraz sa smeje, ako im ku­for zobral. Ja som sa s&nbsp;Černákom dohodol – my vám vyhovieme v&nbsp;tomto a&nbsp;vy nám zase pomôžete s&nbsp;niečím iným. Jednoducho som Černákovi dôveroval.

V&nbsp;prvom procese bol Černák obžalovaný len z&nbsp;vraždy milionára Szymaneka a&nbsp;ani tú sa mu vtedy nepodarilo dokázať. Nebudem menovať, čou zásluhou sa počas Szymanekovho únosu neurobilo nič. V&nbsp;tom čase ešte vyšetrovací tím neexistoval, ten vznikol až o&nbsp;pár mesiacov, v&nbsp;decembri 1997. Zaistené dôkazy o&nbsp;únose ostali niekde v&nbsp;skrini, už sa nedali vyhodnotiť. Našli sa až potom, keď sme vykopali Szymanekovo telo. Výsluch aj zápisnica z&nbsp;Poľska o&nbsp;tom, ako Szymanek opísal miesto, kde je zadržiavaný, bola v&nbsp;šuplíku u&nbsp;vysokých funkcionárov. Zistili sme, že kriminálka vykonala obhliadku miesta činu a&nbsp;majiteľ chaty vypovedal, že ju požičal černákovcom. Stopy uneseného boli zachytené v&nbsp;čase, keď ešte žil. Je to kruté, ale keby kompetentní začali hneď konať, Szymaneka mohli zachrániť. Z&nbsp;iných vrážd sa Černáka nepodarilo ani obviniť. Nebolo svedka. Nikto nechcel vypovedať. Všetci sa báli. Aj moji nadriadení. Zakázali mi voziť sa na autách, na ktorých sa vozia funkcio­nári. Aby sa náhodou niekto nepomýlil a&nbsp;nezastrelil funkcionára. So mnou sa vtedy vozil len kolega Jaro Ambróz a&nbsp;zapisovateľka. Oni dvaja sadli so mnou do auta, ostatní sa báli. Divná situácia to bola.

Poznali ste osobne hlavných členov Černákovej skupiny? Poznal som ich všetkých. Peter Šipula bol jeden z&nbsp;najbližších Černákových kamarátov. On sa ho nebál, aj dušu by dal zaňho. Prezradil mi veľa vecí tak, že ich napísal na papier a&nbsp;ten papier predo mnou hneď zjedol. Aby nebol dôkaz. Vypočúval som aj Joža Lenárta z&nbsp;Prievidze. Úplne ho triaslo pri výpovedi. Povedal mi: „Len čo zistia, že som bol pri vás na výsluchu, zabijú ma.“ Aj sa tak stalo. O&nbsp;dva dni ho našli zastreleného. Mafia mala vtedy moc, akú si dnes už nevieme ani predstaviť. V&nbsp;čase mafie existoval v&nbsp;Bratislave cenník, koľko berú policajti za sledovanie osôb. V&nbsp;pracovnom čase fotili sledované osoby, predávali policajné odposluchy. To sa vedelo. Ani Černák by nemohol spáchať všetky tie zločiny, keby to nemal prikryté. Hovorilo sa, že zavraždených dával Černák zožrať svojím tigrom alebo ich zabetónovali do breznianskeho mosta. Dostávalo sa nám to do uší, ale to sa nepotvrdilo. Mali ste informácie aj o&nbsp;ostatných Černákových vraždách či nie? Áno. Ale nemal kto vypovedať. Vedelo sa o&nbsp;krčmárovi z&nbsp;Telgártu, ktorý vypovedal proti Černákovmu bratovi, a&nbsp;uniesli ho. Vedel som, že Bachledu on zakopal, aj všetko okolo toho, aj kto ho strážil. Nevedeli sme len jednu vec – kde ho dal pochovať. Osobne som vypočúval Reichela v&nbsp;Hradci Králové, keď ho zadržali. Bol medzinárodne hľadanou osobou. V&nbsp;jeho hoteli černákovci odrezali hlavu Slivenskému. Povedal, že proti Černákovi vypovedať nemôže, lebo by zavreli aj jeho. Vtedy sa to inak nedalo. Vedeli ste o&nbsp;prepojení mafie a&nbsp;Slovenskej informačnej služby? Vypočúval som Jaroslava Svěchotu, vtedajšieho námestníka SIS. Potreboval som ho vypočuť a&nbsp;nemohol som ho nájsť. No kde ho ja budem hľadať? Zavolal som Lexovi a&nbsp;povedal som: „Predvolal som pána Svěchotu, neprišiel. Má na to pol hodiny. Inak vyhlásim po ňom pátranie.“ O&nbsp;chvíľu niekto klopal na dvere. Ako keď pozeráte nemecký film. Vošiel Svěchota, postavil sa do pozoru: „Plukovník Svěchota, hlásim sa na výsluch.“ Posadil sa a&nbsp;ja som musel ísť von. Tak mi bolo do smiechu z&nbsp;tej frašky. Vypovedal, ako sa stretol s&nbsp;Černákom, kde sa stretli, čo s&nbsp;ním preberal. Stretli sa v&nbsp;Nitre. Černák zavolal Svěchotovi a&nbsp;primátorovi Banskej Bystrice Presperínovi a&nbsp;oni obidvaja dupkali na stretnutie. V&nbsp;spise by mala byť jeho výpoveď. Utajená? Nie. V&nbsp;spise nebolo nič tajné. Vy ste mali vyšetrovať aj prípad, na ktorý upozornil vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda hneď po prepustení Černáka na slobodu? Dzurinda sa pohoršil, ako sa Černák správal na lyžovačke. Nemenovaný funkcionár mi volal, že Černák robí bordel. Zlyžuje a&nbsp;ide rovno dopredu na vlek. A&nbsp;že je tam Dzurinda. Mal som ísť hore zavrieť ho. Ale to nie je len tak. Pýtal som sa, aký má Černák lístok. Že VIP. A&nbsp;to čo znamená? No že môže ísť dopredu. A&nbsp;pán Dzurinda má aký lístok? On nemá žiadny lístok! No tak potom má Černák plné právo ísť dopredu. Vôbec som do Tatier nešiel. To bol presne ten prípad – vytypovali sme si osobu, ktorú chceme zavrieť. Na to som sa ja nikdy nedal.

Černáka vtedy prepustili podmienečne z&nbsp;väzenia. Prekvapilo vás to? On mi vravel dopredu, že ho pustia. Aj to mi povedal, že im neprezradí, čo chcú. Chceli, aby vypovedal na SIS, Lexu a&nbsp;Svěchotu. Dopredu to vedel aj iný černákovec – Ambróz. V&nbsp;deň prepustenia sa pýtal policajtov, či už Černák sedí v&nbsp;obrnenom transportéri, a&nbsp;policajti v&nbsp;tej chvíli ani nevedeli, ako sa volajú. Boli hotoví z&nbsp;toho, odkiaľ Ambróz o&nbsp;„ótečku“ vedel. Černák išiel naspäť do väzenia, lebo nevypovedal. Z&nbsp;pomsty. Ale to je len môj názor. Prečo sa Černák takto istil a&nbsp;všetko mi vravel, to doposiaľ neviem. On mi rozprával aj veci, ktoré mňa vôbec nezaujímali. Mimo trestnej činnosti alebo o&nbsp;trestnej činnosti úplne iných osôb. Ale vždy dodal: „V&nbsp;živote som vám to nepovedal.“ On len chcel, aby som bol v&nbsp;obraze. Mal svoje muchy. Každý má, keď mu hrozí vysoký trest. Čo vravíte na súčasný stav? Černák už mafiánsku minulosť priznáva, ospravedlňuje sa príbuzným obetí a&nbsp;ľudia sú náchylní uveriť, že sa zmenil. Černák vypovie k&nbsp;tridsiatim vraždám a&nbsp;pôjde na slobodu? Dobré Slovensko, hej. Chcel by som sa s&nbsp;ním stretnúť teraz. Bez nahrávania. Povedať si, čo sa zmenilo. Ja som mu dávno povedal, že ho zradia vlastní. On tvrdil, že to neexistuje. Rád by som si s&nbsp;ním podebatoval. Ja aj moja žena sme dobre vychádzali s&nbsp;jeho svokrovcami. Viete si predstaviť, že sa dostane na slobodu? Žeby ho pustili? Neviem. Tá jeho povaha je krutá. Zopár ľudí by padlo. Možno sa mýlim. Ale či by sa on vôbec vedel zaradiť. Už nemá nikoho. Len mamu.

Černák bil svoju ženu: Legendárny vyšetrovateľ spomína na rozhovory s mafiánskym bosom

Autor článku

Ľudmila Lacková

Výber pre vás

Černák bil svoju ženu: Legendárny vyšetrovateľ spomína na rozhovory s mafiánskym bosom

Autor článku

Ľudmila Lacková

Súvisiace články

Miliardár Richard Chlad: Kšeft s Černákom, pred košickým hotelom vybuchovali autá!

Pozostalí po Černákových obetiach sú zhrození z filmu Miki: Doteraz riadne nespávame!

Černákova exmanželka Iveta si po rokoch našla chlapa. Mladšieho a s politickými ambíciami

Výber pre vás