Lenka Dale

TOMÁŠ DRUCKER (46) riadi rezort školstva, ktorý je už roky v&nbsp;stave, že ho chce každý minister zmeniť. Výsledkom sú však učitelia žiadajúci vyššie platy, školy pravidelne zápasiace s&nbsp;nedostatkom peňazí či pedagógov a&nbsp;žiaci, ktorí v&nbsp;medzinárodných meraniach dosahujú podpriemerné výsledky. Minister Drucker však vraví: „Hádam nebudeme lamentovať a&nbsp;bedákať. Treba začať robiť a&nbsp;uvidíme, čo sa podarí a&nbsp;čo nie.“ V&nbsp;rozhovore s&nbsp;LENKOU DALE pripustil aj to, že sa školstvo radikalizuje, no čo sa týka duševného zdravia žiakov, nie sú žiadne dáta.

Nemám zázračný prútik… Vzdelávanie na Slovensku nebude zrazu najlepšie na svete.

Krátko pred naším stretnutím sa objavili podrobnosti z&nbsp;výpovede študenta Samuela zo Spišskej Starej Vsi, ktorý v&nbsp;januári dobodal na smrť spolužiačku a&nbsp;zástupkyňu riaditeľky gymnázia. Najvyšší súd sa stotožnil s&nbsp;vyšetrovacou väzbou, pretože z&nbsp;jeho výpovede vraj vyplynula dôvodná obava, že by mohol vraždiť ďalej. Je to veľmi vážna téma. Od môjho nástupu kladiem otázke bezpečného prostredia v&nbsp;školách, ktoré súvisí predovšetkým s&nbsp;duševným zdravím, absolútnu prioritu. Znie to, žiaľ, nelichotivo, ale tragédii sa úplne zabrániť nedá. Nechcem však pripustiť, že by sa u&nbsp;nás malo diať niečo podobné, ako vidíme často len zo zahraničných správ. V&nbsp;tomto prípade zlyhával systém na každom kroku. Samuel bol problematický dlhodobo. Školy aj policajti nechali situáciu dôjsť do štádia, keď sa žiaka báli už aj učitelia. Škola, kam chodil, nemala dokonca ani len psychológa a&nbsp;žiaka v&nbsp;podstate odsunuli na individuálny plán. Od momentu tejto tragédie sa škole snažíme maximálne pomáhať. Rodina ma dokonca zavolala aj na pohreb. Osobne som obvolal všetkých šéfov rôznych združení, ktoré tam boli a&nbsp;pomáhali prekonať traumatický zážitok. Spolupracovali sme s&nbsp;IP-čkom, Ligou za duševné zdravie, Modrým anjelom. Škola dostala podporu aj nášho Centra poradenstva a&nbsp;prevencie. Všetky tieto organizácie sme poskytli aj vedľajšej škole v&nbsp;Hanušovciach, odkiaľ pochádzala pani zástupkyňa, poskytli sme ich aj do Lučenca a&nbsp;Kežmarku, kde chlapec študoval predtým… Záchranári a&nbsp;psychológovia sa zhodli, že čo sa týka ich koordinácie, bolo to výborne zvládnuté. Vraj ste vytvorili skupinu v&nbsp;aplikácii, kde mohli všetci navzájom komunikovať a&nbsp;rozdeliť sa podľa potreby. Malo to obrovský zmysel. Krátko po vražedných incidentoch ste boli aj priamo v&nbsp;škole, ako ste sa cítili? Nebol som tam hneď, až keď policajti dokončili svoju prácu. Videl som, že je nutné zmeniť prostredie, do ktorého sa študenti vrátia. Škole sme poskytli finančné prostriedky, aby si to tam premaľovali, trošku inak zariadili, nech je prostredie pre študentov iné, aby sa im nevracali hrôzostrašné spomienky.

Nie je to jediný prípad s&nbsp;tragickým koncom, za posledné roky ich bolo viac. Vyzerá to tak, že sa nám študenti v&nbsp;školách radikalizujú. Čo teda presne robíte s&nbsp;týmto problémom? Evidujeme zvýšenú mieru radikalizácie. Situácia s&nbsp;duševným zdravím je alarmujúca, ale ja ako minister nemám žiadne dáta, aby som vedel, v&nbsp;akom stave máme duševné zdravie našich detí a&nbsp;mládeže. Minulý rok sme spustili s&nbsp;Výskumným ústavom detskej psychológie a&nbsp;patopsychológie národný projekt, ktorý bude kontinuálne monitorovať a&nbsp;merať tento stav. Už v&nbsp;júni tohto roka dostaneme prvú správu. Čo bude obsahovať? Mali by sme z&nbsp;nej lepšie porozumieť, aké sú problémy, akej skupiny sa dotýkajú, prečo vznikajú. Aby sme mohli na ne lepšie adresovať niektoré opatrenia. My do oblasti duševného zdravia investujeme veľké finančné prostriedky. Medziročne to stúpa o&nbsp;115 miliónov eur do školských podporných tímov, asistentov učiteľov a&nbsp;podobne. Nezameriavame sa iba na následky, ale na prevenciu, pretože je preukázané, že prevencia nám následky eliminuje. Ide o&nbsp;to, aby učiteľ vedel rozpoznať problém, aby dieťa aj rodič mali k&nbsp;dispozícii podporu. Keď sa niečo stane, aby vedeli, že taká podpora existuje, nasmerovať ich, aby sme to riešili. Lebo, áno, aj prípad zo Spišskej Starej Vsi ukázal, že nešlo o&nbsp;zlyhanie teraz. Išlo o&nbsp;kaskádu zlyhaní v&nbsp;priebehu jedenástich rokov.

Ak dieťa trpí psychickou poruchou, aké riešenia by sa mali prijať? Ako hovoria riaditelia škôl, nemôžu predsa vylučovať všetky deti, ktoré sa prejavia neštandardným správaním. Isteže nie. Napríklad individuálne situácie môžu byť spôsobené osobnými faktormi, ako je rodinná situácia. Dieťa sa napríklad dozvie, že sa rodičia rozvádzajú, a&nbsp;jeho správanie sa náhle zmení. Jeho typ správania môže byť podobný správaniu žiaka s&nbsp;diagnostikovanou poruchou. Z&nbsp;vyjadrení učiteľov v&nbsp;ich debatách na sociálnych sieťach je tiež zrejmé, že pomaly na každej škole sa nájde nejaký žiak, ktorý je buď agresívny, alebo povie, že by učiteľa či spolužiaka najradšej zbil, zastrelil alebo videl mŕtveho. Čo s&nbsp;takýmito žiakmi, často to asi nemyslia vážne, ale kto určí, kedy áno a&nbsp;kedy nie? Je dôležité, aby sme to správne diagnostikovali a&nbsp;poskytli dieťaťu odbornú pomoc. Naozaj nemôžeme len tak dieťa vylúčiť zo školy, ak prejavuje akútny stav. Ale nemôžeme na školách ignorovať, ak sa dieťa vyhráža spolužiakom či učiteľom. To si vyžaduje silnú podporu a na druhej strane aj dodržiavanie pravidiel. Čo to znamená? Tie jasné pravidlá? Ako by sa mali implementovať? Nemôžeme tolerovať agresívne prejavy, musíme chrániť školstvo, učiteľov a&nbsp;žiakov od zásahov iných žiakov, iných učiteľov, ale aj rodičov. Školy by mali byť pripravené, učitelia musia mať podporný tím a&nbsp;musia tomu rozumieť, preškoľujeme ich. Školy oponujú, že nemajú peniaze na psychológov, že radšej zaplatia učiteľa… Aj učitelia si musia robiť svoju prácu. Pripravujeme zmeny v&nbsp;zákonoch, ktoré sa budú týkať aj finančných priestupkov. Napríklad, ak školská inšpekcia zistí, zaznamená šikanovanie a škola to neriešila, takýto riaditeľ v&nbsp;budúcnosti stratí funkciu a&nbsp;niekoľko rokov sa o&nbsp;ňu nebude môcť ani uchádzať. To znamená, že chcete mať prísnejší dozor nad školami? Presne tak. Chceme vytvoriť bezpečné prostredie pre učiteľov, žiakov, no nejde len o fyzickú bezpečnosť či šikanovanie, ale aby vytváralo priestor na kreativitu. A v tom robíme toľko, koľko sa nikdy nerobilo. Implementovali sme databázu preventívnych programov ePoradenstvo, praktické príručky, máme návody na krízové postupy, posilnili sme odborné tímy plus robíme veľa školení. Riešime aj vzťahy medzi školou, rodičmi a&nbsp;komunitou. Rodičia sú ďalší problém. Napríklad na priemyslovke v&nbsp;Trenčíne sa vyhrážal postrieľaním učiteľov študent, ktorého rodičov škola a&nbsp;jej psychologička niekoľkokrát predvolávali a&nbsp;dôrazne im odporúčali nutnosť návštevy psychiatra. Rodičia to tak nevideli. Čo v&nbsp;takýchto prípadoch, ak rodič nesúhlasí s&nbsp;odporúčaním psychiatrickej starostlivosti? Ak dieťa vykazuje rizikové správanie a&nbsp;rodič odmieta spoluprácu, príde na rad sociálna kuratela detí a&nbsp;možno aj súdne rozhodnutie. Dôležité je, aby školy mali k&nbsp;dispozícii jasné mechanizmy, kam sa obrátiť. Nemôžeme ostať nečinní. Blížia sa monitory, testovanie žiakov, ktoré zvyčajne nedopadne veľmi dobre. Ako to vidíte pre tento rok? Opäť budú zlé výsledky? Nemám zázračný prútik. Keď som nastúpil do rezortu školstva, museli sme sa za krátky čas rozhodnúť, čo je dôležité. Keď sme to urobili, tak som bol dokonca kritizovaný, že tam je vlastne všetko, ale že sa to nedá urobiť. No tak čo potom? Len bedákame a&nbsp;lamentujeme. Spustili sme program zmien, je to 40 projektov a&nbsp;postupne ideme systémom: stavajme na tom, čo funguje, zlepšujme, čo nefunguje a&nbsp;postupne pridávajme. Ale vzdelávanie na Slovensku nebude zrazu najlepšie na svete. Tak ako neexistuje iba jeden jasný dôvod, prečo sú výsledky také, aké sú. Čo je podľa vás najväčší problém školstva? Školstvo trpí na časté výmeny ministrov a na to, že dlhodobo nebolo dobre financované. Ministri v&nbsp;rezorte školstva zotrvali rok, rok a&nbsp;pol, nie je žiadna kontinuita. Rezort potrebuje stabilitu.

Žiakov a&nbsp;rodičov ste poriadne zaskočili tým, že ste o&nbsp;takmer mesiac dopredu posunuli termín prijímačiek na stredné školy s&nbsp;talentovými skúškami. Okrem toho dieťa po prijatí bude musieť povedať, či na školu nastupuje alebo nie. A&nbsp;teda už nemôže ísť na prijímačky na školu bez talentových skúšok. Prečo ste toto zaviedli? Túto zmenu kritizujú len tí, ktorí chceli špekulovať. Vysvetlím, v&nbsp;čom je rozdiel. Deti, ktoré boli prijaté na školy s&nbsp;talentovými odbormi a&nbsp;zároveň aj na bežnú školu, blokovali dve miesta a rozhodovali sa na poslednú chvíľu. Pritom viac ako 95 percent žiakov, ktorí boli prijatí na talentové školy, zostali na talentovkách. Blokovali však miesta deťom na bežných školách bez talentoviek a mnohí zo strachu išli na odborné školy, hoci mohli mať predpoklady na gymnázium, a keď sa miesta uvoľnili, mohli byť prijatí. Dnes sa teda deti, ktoré budú prijaté v&nbsp;tom prvom kole na talentovky, musia rozhodnúť, či nastúpia alebo nie. Nemôžu držať dve miesta. Toto bolo nepríjemné asi hlavne pri gymnáziách, kde sa hlási násobne viac študentov. Inak, zdá sa vám v&nbsp;poriadku, že gymnáziá majú stovky žiadostí od detí, ktoré nemajú kapacitu prijať, a&nbsp;tým študentom sa potom ponúknu ako náhradné školy biedne učilištia? Viete, prečo to tak je? Máme obrovsky rozdrobenú sieť. Máme tu až 59 percent študijných odborov na stredných školách, na ktorých študuje len minimum žiakov. Preto prvýkrát hovoríme o tom, ako si predstavujeme optimalizovanú sieť stredného vzdelávania z pohľadu štátu, aby sme mali robustnejšie a lepšie riadené školy, ktoré budú poskytovať lepšie vzdelávanie. Čo však s&nbsp;tým obrovským množstvom neprijatých detí? Je pravda, že máme priestor na rast gymnázií. Naopak, potrebujeme zredukovať počty osemročných gymnázií. Máme tretinu osemročných gymnázií, ktoré nám vyťahujú kvalitné deti zo základného školstva. Vidíme to na testovaní deviatakov. Ale vidíme, že v&nbsp;porovnaní so štvorročnými gymnáziami majú tieto osemročné gymnáziá horšie výsledky v&nbsp;maturitnom ročníku. To znamená, že nevedia udržať kvalitu a&nbsp;vyťahujú kvalitu zo základných škôl.

Nemôžeme na školách ignorovať, ak sa dieťa vyhráža spolužiakom či učiteľom.

Kvalita školstva súvisí aj s&nbsp;kvalitou učiteľov. Máme nedostatok učiteľov, hlavne v&nbsp;Bratislave. Prečo? Hlavným problémom v&nbsp;hlavnom meste sú vysoké náklady na život. Ak učiteľ zarobí rovnakú mzdu ako v&nbsp;iných regiónoch, má oveľa vyššie náklady na bývanie, v&nbsp;skutočnosti si môže dovoliť teda menej. Preto sme ponechali kompenzačný príspevok pre exponované lokality. Okrem toho je tu problém, že iné povolania ponúkajú lepšie finančné podmienky a&nbsp;učiteľov stiahnu. Koľko vlastne zarobí priemerný učiteľ? V&nbsp;roku 2023 bola priemerná mzda učiteľa 1 740 eur, minulý rok bola 1 918 eur a&nbsp;v&nbsp;roku 2025 odhadujeme priemer na úrovni 1 995 eur. Do roku 2026 by sme sa mali dostať na 2 155 eur. Navyšujeme platy o&nbsp;sedem percent v tomto roku a sedem percent od budúceho roku, teda celkové zvýšenie je viac ako štrnásť percent. No po odrátaní odvodov si začínajúci učiteľ aj tak odnesie domov len niečo vyše tisícky. To je pravda, práve preto sa bavíme o zvyšovaní platov, preto sme zaviedli regionálne príspevky a&nbsp;v&nbsp;Bratislave napríklad dostanú učitelia navyše 135 eur mesačne. Vieme, že to nestačí, ale zlepšenie platov musí byť postupné. Len na toto navyšovanie o 7 plus 7 percent vo všetkých stupňoch vzdelávania si vyžiada sumu takmer 700 miliónov eur, a&nbsp;tie peniaze musíme niekde nájsť. Zmeňme tému, veľa sa diskutovalo o&nbsp;zákaze používania mobilov v&nbsp;školách. Zákaz je už v&nbsp;platnosti. Čo priniesol? Zaviedli sme plošný zákaz a pravidlá od januára. Výsledky budeme vyhodnocovať. Dôkazy zo zahraničia ukazujú, že deti sú rozrušené, ak majú k dispozícii mobilný telefón, a to či na vyučovaní, alebo počas prestávky. Školy dostali podporu a&nbsp;niekoľko možností, ako to aplikovať. Takže veríte, že tieto opatrenia prispejú k&nbsp;lepšej kvalite vzdelávania? Určite áno, ale je to dlhodobý proces. Dáta zo štúdie OECD jasne ukazujú, ako sa zvyšuje výkonnosť detí a znižuje ich rozrušenie vplyvom plošného zásahu, dokonca v porovnaní s tým, ak reguláciu necháte na školách. Vtedy to nefunguje. Čo vás v&nbsp;školstve teší? Zavádzame kurikulárnu zmenu, ktorá nie je len o zmene obsahu, ale najmä o&nbsp;formách učenia. Znamená to menej memorovania a&nbsp;viac komplexných zručností. Chceme, aby sa deti učili analyticky a kreatívne rozmýšľať a&nbsp;nie len opakovali naučené fakty, pretože to budú v živote potrebovať. Už 500 škôl učí po novom, od septembra pribudne ďalších 500 škôl. Ak však chceme kvalitné vzdelávanie, musíme začať v ranejšom veku, no zmeny robíme aj v strednom a&nbsp;vysokom školstve. Keby vaše dieťa povedalo, že chce byť učiteľom, podporili by ste ho alebo by ste si povedali „z&nbsp;čoho bude žiť“? Určite áno. Je to pekné, náročné, ale dôležité povolanie. Učiteľ pracuje s&nbsp;deťmi, formuje ich budúcnosť. Bez kvalitných učiteľov sa neposunieme vpred.

Drucker: Školy sú zradikalizované. Ministerstvo nad nimi chystá prísnejší dozor

Výber pre vás

Drucker: Školy sú zradikalizované. Ministerstvo nad nimi chystá prísnejší dozor

Súvisiace články

Osobnosti sa sporia: Sú predčasné voľby riešením alebo problémom?

Rakúske Alpy lákajú elitu. Týždeň na chate stojí aj tristotisíc eur

Klan v justícii. Ďalší synovec sudcu Klimenta je prokurátor. Začínal pritom ako vlamač!

Výber pre vás