Plus 7 dní

Eurovoľby ukázali, že v zlých časoch, keď ľudia strácajú prácu a životné istoty, sa darí rôznym radikálom a protisystémovým stranám. V novom Európskom parlamente získajú až 30 percent kresiel a slávia tak veľké víťazstvo. Voliči ich podporili najmä vo Veľkej Británii, Francúzsku, v Dánsku či Grécku.

Nálady sa menia aj v Nemecku a čoraz viac sa otáčajú proti cudzincom, ktorí do najbohatšej európskej krajiny chodia za prácou. Nemecký analytik vysvetľuje, v čom spočíva populizmus antieurópskych strán a aká by mala byť nová vízia Európskej únie.

VALENTIN KREILINGER (26) je analytik berlínskeho Inštitútu Jacqua Delorsa. Do Bratislavy pricestoval na diskusné podujatie Quartetorium Centra pre európske záležitosti. Zhovárala sa s ním EVA MIHOČKOVÁ.

Britská strana UKIP Nigela Faragea vyhlásila, že po týchto eurovoľbách nás čaká politické zemetrasenie. Očakávate radikálne zmeny?

Zloženie Európskeho parlamentu sa výrazne zmenilo. Hlavná frakcia ľudovcov stratila takmer 60 kresiel, a tak spolu so socialistami majú už len 54 percent, čo znamená stratu asi 80 kresiel. Naopak, svoju pozíciu posilnili euroskeptici a populisti ako britská strana UKIP či francúzsky Národný front. Aj keď sú vnútorne rozdrobení, dokopy získali približne 200 poslancov, čo je asi tridsať percent europarlamentu.

Keďže euroskeptici sú stále v menšine, naozaj nás čakajú nejaké radikálne zmeny v európskej politike?

Zmeny určite prídu, ale či budú radikálne, to uvidíme. Ako hlavné nebezpečenstvo vidím, že štandardné strany sa teraz pokúsia naskočiť na populistickú vlnu euroskeptikov a budú sa snažiť prevziať časť ich agendy, aby ich tým oslabili. Vidíme to už vo Francúzsku, kde hlavná pravicová strana UMP začala hovoriť o opustení schengenského priestoru, čo bola doteraz téma radikálneho Národného frontu pod vedením Marine Le Penovej.

Ako by nárast populizmu mohol vyzerať konkrétne v európskej politike?

Ohrozený je najmä voľný pohyb osôb v Európskej únii. Spája sa s citlivými témami ako nezamestnanosť, zneužívanie sociálnych dávok a imigranti. Britská vláda pod vedením Davida Camerona sa už pokúsila obmedziť voľný pohyb osôb a vyplácanie sociálnych dávok iným občanom EÚ, ktorí sa usídlili v Británii. Takáto debata sa vedie aj v Nemecku.

Imigranti z tretích krajín a voľný pohyb občanov EÚ sú predsa dve úplne odlišné veci. Môže niekto siahnuť na voľný pohyb osôb, čo je jedna zo základných slobôd únie?

Máte pravdu, tie dve veci treba zásadne rozlišovať. Ale bežní ľudia to tak nevnímajú a vo verejnej debate sa to mieša dokopy. Bohužiaľ, nápor imigrantov z Afriky či Blízkeho východu na hranice EÚ má veľký vplyv na debatu o pracovnom trhu a voľnom pohybe osôb. Mnoho Francúzov, Talianov či Nemcov sa sťažuje, že pracovní migranti ich oberajú o prácu a menia ich kultúrnu identitu. V takej chvíli neriešia, odkiaľ cudzí pracovník prišiel, a preto sa to celé posudzuje v jednom balíku.

Nie je to paradoxné, keďže napríklad v Nemecku je veľký dopyt po zahraničných pracovníkoch?

Je to paradox, ale situácia vo Francúzsku alebo v Taliansku je iná. Každopádne, keď sa politika robí pod tlakom verejnej mienky, často sa stáva, že výsledky nie sú racionálne. Širší kontext a dlhodobé dôsledky sa neberú do úvahy.

Aká je situácia v Nemecku, kde žijete? Vnímajú Nemci negatívne pracovníkov z nových členských štátov, trebárs zo Slovenska? Momentálne je v Nemecku veľká debata o tom, či by cudzinci mali mať nárok na sociálne dávky ako prídavky na deti a podobne. Vláda zvažuje, aké opatrenia by v tomto smere mohla prijať, a je pod tlakom euroskeptickej strany Alternatíva pre Nemecko, ktorá presadzuje rozbitie eurozóny a v eurovoľbách práve získala sedem percent.

Nemci negatívne vnímajú aj pracujúcich cudzincov alebo len nezamestnaných, ktorí prišli zneužívať sociálny systém?

Odpor sa dvíha predovšetkým voči sezónnym pracovníkom, ktorí prichádzajú v čase letných prác, a, samozrejme, voči nezamestnaným, ktorí do Nemecka prišli len preto, aby poberali sociálne dávky.

Nemecko platí celý projekt európskej integrácie, je najväčším prispievateľom do rozpočtu a zároveň významne profituje z jednotného trhu únie. Ako sa tieto dva aspekty odrážajú na vzťahu Nemcov k EÚ?

Je pravda, že Nemecko je najväčší čistý platiteľ do spoločného európskeho rozpočtu. Nemci väčšinovo zostávajú veľmi proeurópsky naladení, aj keď za posledné roky sa vyvinula nespokojnosť s tým, ako funguje eurozóna a koľko stojí jej záchrana. Aj preto rastie popularita strany Alternatíva pre Nemecko, ktorá by z eurozóny najradšej vystúpila, ale úniu by chcela zachovať.

Celý rozhovor nájdete v aktuálnom vydaní týždenníka Plus 7 DNÍ

Európa sa zmení, tvrdí nemecký analytik. Čoho sa obáva?

Výber pre vás