<p>Venuje sa témam z domácej politiky, občas ju to zaveje aj k príbehom ľudí, ktorí poukazujú na to, ako štát niekedy nefunguje</p>


Veronika Cosculluela

Zastáva sa neziskových organizácií, lebo podľa nej v mnohých veciach suplujú štát, a mrzí ju, že Slovensko odmieta podpísať Istanbulský dohovor. Dlhodobo kritizovala Roberta Kaliňáka, vyznáva čestnosť a žiada, aby Smer oddelil zrno od pliev. Postoje poslankyne Európskeho parlamentu Moniky Smolkovej sú v mnohom odlišné od tých, ktoré počujeme z úst smerákov v Národnej rade.

Na vývoj v strane, zdravie premiéra či budúcoročné dvojité voľby sa MONIKY SMOLKOVEJ (61) pýtala VERONIKA COSCULLUELA.

Je dobrá správa pre Slovensko, že pán Fico skončil ako premiér?

(Úsmev.) Prestriedali sme generáciu. Pána Fica si neskutočne vážim. Za 20 rokov som mala možnosť spoznať, že má schopnosti výborne predvídať. Hoci niekedy som nesúhlasila s tým, čo povedal, za pár dní som pochopila, prečo to povedal. Jeho jediná chybička za tie roky bola možno tá, že mohol trochu viac počúvať aj naše hlasy z okresov a neuzatvoriť sa v úzkom vedení strany, kde mal veľké slovo Robert Kaliňák. To je jediná výhrada, ktorú voči pánovi Ficovi mám. Inak si myslím, že žiaden líder pred ním ani po ňom už taký silný nebude.

Pán Pellegrini sa asi nepoteší vašim slovám.

Nech mi to pán Pellegrini odpustí, ale on bude musieť vynaložiť dvakrát toľko energie, aby zvládol to, čo pán Fico.

Ako je na tom expremiér zdravotne? Vždy si tie informácie chránil, ale v ostatných dňoch pôsobí viditeľne ešte unavenejšie ako po operácii srdca. Nebojíte sa o neho?

Každý je zraniteľný a v jeho funkcii musel zvládať enormný stres. Pán Fico je športovec, veľa znesie. Odkedy sme sa dozvedeli o tej strašnej udalosti, ktorou bola smrť novinára pána Kuciaka a jeho snúbenice, bol stres obrovský. Myslím si, že jemu to poškodilo najviac. Taký odchod, keď ani nemáte silu zvrátiť chod udalostí, mu ublížil aj ľudsky. Možno sa nevyrovnal s tým, že za jeho vlády bol zavraždený novinár. Aj obyčajný človek, kdekoľvek na ulici, bol rozcítený, vzalo to každého. On ako premiér, ktorý zodpovedá za túto krajinu, to musel takisto veľmi ťažko niesť. To sa asi podpísalo pod jeho súčasný výzor. Určite dobre nespí, zle to znáša a nevie, čo bude ďalej.

Vy ste kritickejšia ako iní členovia Smeru. Ozval sa vám niekedy pán Fico s výčitkami?

Nie. Robert Fico nikdy nekritizoval moje výroky. V tom je férový. Dáva priestor ľuďom vyjadriť sa. Ale prišla kritika od členov predsedníctva, ktorí sú naklonení pánovi Kaliňákovi. Keby moju kritiku pán Kaliňák počúval, nemusela padnúť vláda. Stojím si za tým, čo som povedala začiatkom marca alebo predtým minulý rok v lete. Pán Kaliňák nie je zlý minister, ale keď existuje podozrenie, že na jeho ministerstve niečo nefunguje a prebieha vyšetrovanie, mal by odísť. Keby bol odišiel, podozrenia o zahmlievaní vyšetrovania pána Bašternáka by už neboli relevantné. Keby sa bolo všetko vyšetrilo, mohol by sa vrátiť. Dokonca by sa mohol vrátiť posilnený.

Americký profesor Schuyler Foerster v nedávnom rozhovore pre PLUS 7 DNÍ povedal, že pre politika by mal byť limit, ak je príliš veľa otázok. Súhlasíte?

Nie, lebo často je veľa otázok aj z neznalosti. Pozitívum tých demonštrácií a zhromaždení, ktoré prebiehajú v našich uliciach, je to, že ľudia sa začínajú viac zaujímať o verejné dianie. Doteraz to brali tak, že sa ich politika netýka. Keď boli voľby, ani poriadne nevedeli, aké strany kandidujú a komu majú dať hlas. Dnes sa zobudili a zistili, že sa ich to týka.

Takže beriete demonštrácie ako pozitívny signál?

Bola by som rada, keby sa ľudia na námestiach o politiku začali zaujímať aj na miestnej úrovni vo svojich obciach a mestách, lebo tam sa rozhoduje o mnohých dôležitých veciach bezprostredne súvisiacich s ich každodenným životom. Tam plynú aj peniaze z EÚ. Ľuďom by malo prekážať, ak sa znova a znova zvolí starosta či poslanec, ktorému na úspech stačí, aby bol štyri roky ticho a neurobil nič, respektíve sa vyhýbal riešeniu akéhokoľvek problému. Voliči by mali vyžadovať, aby robil dobré veci, bol aktívny, prichádzal s novými riešeniami, pracoval na sebe a vzdelával sa.

Máte vyriešené bývanie? Viete vysvetliť jeho financovanie?

Áno a bez akýchkoľvek problémov. Mám rodinný, v podstate rodičovský dom v mojej rodnej obci Janovík - na polceste medzi Košicami a Prešovom. Ten som v uplynulých rokoch zrekonštruovala. Okrem toho vlastním byt na sídlisku v Košiciach a pozemky priľahlé k domu. Pozemky ešte budem dediť po mamke. Po nebohom otcovi a po mojich starých rodičoch sme pozemky darovali viacdetnej rodine v príbuzenstve. Tie, ktoré vlastní mamka, prenajímame družstvu. Všetko je transparentné.

Ako sa môže stať, že premiér Pellegrini, expremiér Fico či minister Drucker nevedia vysvetliť svoje bývanie tak, aby nevznikli žiadne pochybnosti?

Čo sa týka pána Pellegriniho, on je slobodný. Celý život pracuje, a to vždy na dobrých pozíciách. Veľa nemíňal. Nebol ten, kto si doprial dovolenky na Maldivách, ani si nestaval luxusné víkendové sídla po celej republike. Takže usporil nejaké peniaze a teraz ho asi dobehlo to, že sa nad tým nezamyslel tak, že „raz budem premiérom a všetko budem musieť dokladovať“. Úplne mu dôverujem. Čo sa týka pána Druckera, v jeho prípade nebol problém s bývaním, ale s podnikaním jeho manželky, no tá sa vzdala svojich podnikateľských aktivít.

Mrzí vás, že Slovensko odmieta ratifikovať Istanbulský dohovor a svoje stanovisko do konca pôsobenia tejto vlády nezmení? Ani s novým premiérom?

Áno, mrzí ma to. Som presvedčená, že dohovor by sme mali prijať. Treba jasne povedať, aké sú jeho negatíva alebo pozitíva. V jeho texte som nenašla problém oddeľovania pohlavia a rodu, ktorý by podľa tých, ktorí majú voči Istanbulskému dohovoru výhrady, mal brániť tomu, aby sme ho ratifikovali. Keď ho prijalo Poľsko a Taliansko, teda krajiny oveľa kresťanskejšie ako Slovensko, myslím si, že ochrana proti násiliu na ženách je na mieste, a to aj touto ratifikáciou.

Dennodenne sa stretávame s príkladmi násilia na ženách. Treba, aby sme v tejto veci začali viac konať. Ak neurobíme aspoň prvý krok jeho ratifikáciou, budeme značne zaostávať za inými krajinami EÚ.

Dlho ste boli jedinou ženou v predsedníctve Smeru. Prečo vás nie je viac takých, ktoré by spolu s kolegami mali v strane zásadné slovo?

To sa zmenilo, v predsedníctve je už so mnou aj pani ministerka Laššáková, ktorá sa tam dostala po vymenovaní do svojej novej funkcie.

Nie. Nestačí to, ale úprimne priznávam, že keď sme volili predsedníctvo, ani mi to nenapadlo. Nepozerala som na to z pohľadu zastúpenia žien a mužov. Je to však potrebné, lebo rovnomerné zastúpenie mužov a žien je silnou témou všetkých sociálnodemokratických strán v EÚ. Do budúcnosti by sme mali o tom uvažovať. A to najmä teraz, v čase personálnych zmien v Smere, keď budeme riešiť viacero postov okresných či krajských predsedov. Som presvedčená, že v Smere máme veľa schopných žien.

Skúste nejakú výraznú ženskú osobnosť v Smere menovať, možno z tej mladšej generácie.

O menách by som nechcela hovoriť, aby som niekoho nevynechala. Ale hovorím - šikovné ženy máme. Na okresoch aj v krajoch. Naši muži v strane o nich vedia. Len im bude treba dať priestor.

Tak skúste vymenovať perspektívnych nových ľudí Smeru, nielen ženy, nejaké vychádzajúce hviezdy strany, ktoré si všímate.

Šikovní mladí ľudia si zaslúžia, aby dostali priestor, a nie je to len fráza. Poviem vám to na jednom príklade. Keď som odchádzala zo stoličky starostky mestskej časti Dargovských hrdinov, na svoje miesto som vtedy navrhla pomerne neznámeho 29-ročného Jozefa Andrejčáka. Dovtedy to bol miestny poslanec a nenápadný politik, o ktorom okrem pár desiatok ľudí na sídlisku nikto nevedel. Odvtedy ho ľudia už dvakrát zvolili za starostu tejto mestskej časti, mestského alebo krajského poslanca. Vždy som si uvedomovala dôležitosť toho, aby sme mohli odovzdávať skúsenosti niekomu, kto po nás prevezme politickú štafetu. V živote je to vždy tak, že ak vás niekto ťahá za jednu ruku, tou druhou by ste mali aj vy niekoho potiahnuť.

Samozrejme. Sme svedkami toho, že strany upadajú len preto, že nemali vybudovanú ďalšiu generáciu.

Áno, zoberte si len príklad pána Pellegriniho. Jeho vývoj sledujem od čias, keď bol ešte asistentom vtedajšieho poslanca NR SR Ľubomíra Vážneho. Poznám ho dobre, keďže máme v ten istý deň narodeniny, zvykli sme ich aj spolu osláviť. Je veľmi pracovitý. Nech už bol na akomkoľvek poste, nehľadel na čas a chodil medzi ľudí i pripravoval návrhy zákonov. Rýchle mu to myslí, má pohotové reakcie. To je jeho devíza. Ak sú nejaké obavy, či bude ako premiér dostatočne schopný, som presvedčená, že svoje schopnosti preukáže v najbližšom čase. Určite nebude len „bábkou“, ako si to mnohí jeho neprajníci teraz myslia.

Koho okrem neho má Smer ako novú generáciu?

V košickej mestskej časti Dargovských hrdinov má Smer okrem starostu 9 z 13 poslancov miestneho zastupiteľstva. Z nich sú viacerí tridsiatnic­i, napríklad Tomáš Hargaš alebo Matúš Sedlák. V mestskom zastupiteľstve v Košiciach máme tiež šikovných poslancov, verejnosť môže poznať napríklad právnika Jaroslava Kaifera. Mladí ľudia dokážu voličov skôr ako my starší presvedčiť, že zákony, nariadenia a rôzne novinky schvaľujú hlavne pre ich lepší život. Samozrejme, mená, ktoré spomínam, sú v Košiciach. Keby sme mali väčší priestor, mohla by som menovať ďalších šikovných a ambicióznych mladých politikov v Prešove a ďalších mestách a obciach na celom východe.

Čo sa pre „košickú“ skupinu Smeru zmení po smrti Pavla Pašku?

Najskôr chcem povedať, že Pavol Paška bol ten, s ktorým som začínala v predsedníctve. To on ma „vytiahol“. Veľa času sme spolu strávili v aute cestou do Bratislavy, lebo v predsedníctve Smeru v prvých rokoch po založení strany sme boli z Košíc len my dvaja. Poznali sme navzájom svoje myšlienky, pocity aj život v rodinách. Neskôr, keď sa stal šéfom parlamentu, už toho času na naše spoločné stretnutia bolo, pochopiteľne, menej.

Nemám rada pomenovanie košická skupina, ktorú vymysleli Bratislavčania. Možno to bolo aj zo závisti, pretože mnohé veci sme riešili spolu a mali sme určitý vplyv na dianie. Ťažko povedať, čo bude nasledovať po náhlom odchode Pavla Pašku. Po rokovaní predsedníctva uvidíme, ako ďalej, a rozhodneme aj o tom, kto ho nahradí. Je mi smutno, stratila som dobrého priateľa a úprimne poviem, že aj ochrannú ruku nad sebou.

Blížia sa komunálne voľby, Smer klesá v prieskumoch. Už pri voľbách do orgánov samosprávnych krajov vaša strana stratila v regiónoch. Boja sa starostovia? Zachytili ste z ich strany znepokojenie a volanie po očistení strany?

Nie. Naša členská základňa má vyše 16-tisíc ľudí. Nemôžem hovoriť za každý okres, lebo nepoznám všade miestne pomery, ale myslím, že sme súdržní. My v Košiciach sme mali heslo Právo a spravodlivosť a doteraz mu veríme. Ak sa dokážeme vyrovnať s ľuďmi, ktorí nerobia Smeru dobré meno, a dokážeme odrezať aj suchý konár, lebo aj to niekedy treba urobiť, tak si myslím, že naďalej budeme vedieť zaujať voličov zaujímavými témami a posúvať ich riešenie dopredu.

Rázny rez je napríklad vylúčenie exposlankyne Roškovej zo strany?

Áno, pre mnohých z nás to bolo obrovské prekvapenie. Ja som to vôbec netušila. Ona je vyštudovaná psychologička a toto má k tomu dosť ďaleko. Šokujúce to bolo o to viac, že už má ísť do dôchodku. Neviem, či jej najbližší okruh známych v Michalovciach o týchto jej aktivitách vedel, ale my v Košiciach sme o tom netušili.

Súhlasíte s názorom vašej kolegyne Beňovej, že Smer ju mal dávno vylúčiť?

Áno, malo sa to stať okamžite. Zisťovala som si situáciu okolo jej spoločnosti Agro Porúbka a bola som aj na niektorých družstvách. Rozprávala som sa s poctivými družstevníkmi, ktorí musia veľa pracovať na to, aby sa uživili a mali kvalitnú produkciu. Hlavne tí, ktorí podnikajú v živočíšnej výrobe, pracujú doslova od rána do večera a nie je im čo závidieť. Bez európskych dotácií sa to nedá. Problém je, že keď sa objavia takéto škandály, zlé meno padá aj na nich. Preto sa s tým treba okamžite porátať.

Pevne verím, že naše orgány budú rýchlo konať. Mne sa napríklad nepáčilo, že mladí ľudia, ktorí chodia demonštrovať na námestia, mali transparent s nápisom Smer rovná sa zlodeji. Ja a ďalších našich 16-tisíc členov medzi tých zlodejov nepatríme. Nie sme ani zlodeji, ani podvodníci. Treba však oddeliť zrno od pliev.

Mali ste okolo tejto situácie krízové stretnutia?

Mala, no s našimi členmi. Bola som sa pozrieť vo viacerých poľnohospodárskych družstvách a vinohradoch. Chcela som vedieť, ako to vnímajú, aké majú problémy, ako fungujú, lebo v Európskom parlamente za zaoberáme aj otázkou, ako to bude ďalej s financovaním spoločnej poľnohospodárskej politiky. Farmári sa skutočne boria s obrovskými problémami, ktorými by sa pritom pri troche snahy kompetentných nemali vôbec zaoberať. Ministerstvo pôdohospodárstva je v mnohých veciach nečinné. Hlavne jeho organizácie, počnúc UKSÚP-om (Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky), ktorý priamo riadi agrorezort, by sa mali čo najskôr rozhýbať.

Je nemysliteľné, aby sme mak či cesnak dovážali z Číny, keď si môžeme nielen tieto dve plodiny a iné kvalitné potraviny vypestovať na Slovensku. Nie je normálne, aby naše ministerstvo nevedelo poskytnúť dotácie na pestovanie maku alebo cesnaku, keď ich môže dať práve na to. Ale nečudujme sa, že keď financujeme betónové plochy alebo letiská, potom nám nezvýši napríklad na podporu pestovateľov maku. Samostatnou kapitolou by boli pozemkové úpravy či vinohradnícke registre...

Budete v Smere prešetrovať, kto o Roškovej podnikaní vedel, kto ju kryl, či nie sú ďalší funkcionári s podobným podnikaním?

Áno, žiadali sme to hneď. Také stretnutie som absolvovala s pánom podpredsedom vlády Richardom Rašim a myslím si, že aj kvôli tomu zvolala ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná okamžite tlačovú konferenciu, kde hovorila o tom, že začali vyšetrovanie. Majú od nás aj ďalšie informácie. Chcela by som sa stretnúť s pani ministerkou. Bola by som rada, keby jej kroky boli oveľa ráznejšie a prijímala by aj rýchlejšie opatrenia.

V EÚ asi vidíte, že hoci má Smer v názve skratku SD - sociálna demokracia, viacerým témam európskej sociálnej demokracie sa vyhýba - napríklad migrácii a právam homosexuálov. Očakávate od premiéra Pellegriniho posun v týchto témach oproti jeho predchodcovi?

Vidím sociálnodemokratické témy, ktoré ešte stále u nás nie sú naplnené, a to aj mimo týchto dvoch, ktoré spomínate. Napríklad sociálne bývanie sa dá riešiť aj za tejto vlády. Musíme si vyberať nielen témy, na ktoré je spoločnosť pripravená a nebudú ju polarizovať, ale tiež také, ktoré sa dajú presadzovať v podmienkach koalície, akú máme. Minule som sa rozprávala s jednou po­kladníčkou vo veľkom obchodnom reťazci. Ona mi hovorí, že keby chcela mať teraz rodinu a chcela by si kúpiť byt, z jej platu na to jednoducho nemá. Je to komplikácia, mnoho mladých rodín tak zostane bývať u rodičov alebo sa zadlžia na 30 rokov. Preto by sme omnoho viac úsilia mali venovať budovaniu bytov pre mladé rodiny alebo pre učiteľov. Viem, že v našom rozpočte je dosť zdrojov na to, aby sa naštartovala podpora bývania.

V legislatíve je skutočne potrebná dohoda koalície, ale na gestá stačí vôľa. Očakávate, že rétorika premiéra Pellegriniho bude iná ako reči expremiéra Fica?

Áno, v téme migrácie by som bola menej radikálna. Radikalizáciou rétoriky proti migrácii sme sa priblížili k pánovi Kotlebovi, čo určite nie je dobrá správa. U nás na Slovensku sa síce enormne bojíme migrantov, no nemáme ani jedného. Ja by som nevylúčila pomoc rodinám utečencov, matkám s deťmi alebo starým ľuďom. Viete, keby mal ktokoľvek z päť miliónov Slovákov možnosť čo i len na päť minút stretnúť týchto ľudí, ktorí si útekom zo svojej krajiny zachraňujú život, možno by sme zmenili rétoriku. Možno by sme ako krajina či jednotlivci boli viac solidárni a prispeli viac na charitu. Rétorika, ktorú sme voči migrantom zvolili, mi pripadá až neľudská. A nekresťanská.

Asi pred rokom vyhlásil exposlanec za Smer Anton Martvoň, že vo vedení Smeru sú homosexuáli, preto sa pýtam, či je vôľa v strane posunúť ich práva. Viete o nejakých?

To je každého osobná vec, mne to neprináleží komentovať. Osobná vec každého je aj rozhodnutie, či o svojej orientácii na verejnosti bude hovoriť, alebo nie. Tak, ako nerozlišujeme a nepýtame sa, či je niekto katolík, luterán, čiernej či bielej pleti, je aj táto otázka osobná vec. Právo o tom hovoriť či nehovoriť verejne je tiež na jednotlivcoch.

O rok budú voľby do Európskeho parlamentu. Budete jednotka kandidátky?

To vám teraz vôbec neviem povedať, kto bude či nebude jednotka. Už mám svoj vek, ale musím neskromne povedať, že po desiatich rokoch som zistila, že mám mnoho skúseností, ktoré by som chcela odovzdať. Keď­že viem, ako to v Európskom parlamente a v inštitúciách EÚ funguje, bolo by škoda nevyužiť to. Cítim sa dobre, som plná elánu a zdravia a vzhľadom na udalosti domácej scény mám čistý štít. Vždy som sa snažila robiť tak, aby som sa mohla každému čestne pozrieť do očí. Ak mi dajú stranícke orgány dôveru, rada štafetu ešte ponesiem. Ak nie, poviem, že ďakujem za roky, keď som tu mohla byť a zastupovať stranu Smer v politike.

Možno Smer skôr myslí na prezidentské voľby. Tie očakávame o niečo skôr ako tie do Európskeho parlamentu. Bude hanba, ak Smer nepostaví svojho vlastného kandidáta?

Nemyslím si, že by to bola hanba. Môžeme sa zhodnúť a postaviť aj nezávislého kandidáta, ktorý nebude spoločnosť rozdeľovať, ale nesie so sebou pozitívny príbeh, mieni obhajovať európsku rétoriku, bude uznávaný vo svete.

Áno. Myslím, že máme takýchto fundovaných ľudí, ktorí dosiahli úspechy v pracovnej oblasti a niekde uprostred svojej kariéry by ešte mohli Slovensku poslúžiť aj v politike na pos­te prezidenta. Vieme sa dohodnúť na takom kandidátovi, ktorý by spájal, a možno by sa k jeho podpore pridali aj iné politické strany.

Je táto možnosť pravdepodobnejšia ako postavenie straníckeho kandidáta zo Smeru?

Môže si politik udržať čistý štít, ak je vo vysokých funkciách?

Treba vždy robiť tak, aby sme sa mohli postaviť pred akéhokoľvek voliča, pozrieť sa mu do očí, opäť žiadať jeho dôveru. Keď som začínala, chodila som na zasadnutia miestneho zastupiteľstva len ja a jedna novinárka. Ona to mala vo svojej pracovnej náplni a ja ako občan, ktorý by možno raz chcel vstúpiť do politiky. Počas svojej prvej kampane som obišla skoro 400 bytov. Zaklopala som na dvere a osobne každého požiadala o dôveru. Pri akejkoľvek svojej činnosti myslím na týchto ľudí, ktorým som vtedy pozerala do očí. Keby mi vtedy títo ľudia neboli uverili ako miestnej poslankyni, dnes nie som ani v europarlamente.

Aký je podľa vás najväčší problém Slovenska? Ak sa na veci pozeráte z východu alebo z Bruselu, ide o rovnakú vec?

Infraštruktúra. Keď riešime celoeurópsku problematiku, ako pomôcť vyľudňovaniu vidieka, prihraničných oblastí, pred očami mám naše Sob­rance, čo je mesto a okres na hraniciach s Ukrajinou. Problém je prepojenie východu so západným Slovenskom, ale aj spojenie Poľ­ska s Maďarskom cez stred Slo­venska. S výstavbou kvalitných ciest prichádzajú aj nové pracovné príležitosti. Investície by mali ísť týmto smerom. Naprieč celou Európou preto musia fungovať cestné, letecké, riečne, železničné koridory.

Paškova chránenkyňa: Prečo pochybuje europoslankyňa Smolková o schopnostiach nového premiéra?

Výber pre vás