Katarína Šelestiaková

Nebola by vhodnejšia interaktívna výučba? Nebolo by lepšie, ak by štát nechal výučbu viac na učiteľov, školy a&nbsp;neboli nútení vyučovať tabuľkovo? Prezident Andrej Kiska vyhlásil, že školstvo má byť prioritou. Bezplatné obedy pre žiakov počúvame zas z&nbsp;dielne Smeru. Nie je to len číry populizmus? Sľuby politikov verejnosť skôr dráždia, ako tešia.

S&nbsp;ministerkou školstva MARTINOU LUBYOVOU (51) sa rozprávala KATARÍNA ŠELESTIAKOVÁ.

Nie je vám ľúto, že prvý september pre štátny sviatok už nie je u&nbsp;nás začiatok školského roka?

Nie. V&nbsp;tomto som na strane detí. Tie sa určite tešia, že majú predĺžené prázdniny.

Pamätáte sa na svoj prvý deň v&nbsp;škole?

Prvý deň v&nbsp;škole? Samozrejme, pamätám si ho, bolo to na bratislavskom sídlisku, bola som v&nbsp;1. A, všetci nastúpení pred školou a&nbsp;deti mali zelené mašličky. Každá trieda mala inú farbu mašličky, aby sme spoznali pani učiteľku. Aj si pamätám meno svojej prvej učiteľky, dokonca bývala v&nbsp;bráne oproti. Potom som prestúpila na inú základnú školu s&nbsp;rozšíreným vyučovaním angličtiny a&nbsp;ruštiny, čo na tú dobu bolo skôr výnimočné.

Ak premostíme, máte pocit, že sa od tých čias školstvo radikálne zmenilo?

Určite áno, veď sme už prešli od socialistického modelu k&nbsp;25 rokom takzvanej trhovej reformy. Teraz sa dostávame do bodu, keď si uvedomujeme, že nie všetko, čo bolo v&nbsp;minulosti, bolo zlé. Je to aj v&nbsp;súlade s&nbsp;fínskym modelom a&nbsp;občianskym prístupom k&nbsp;rovnakým právam.

K&nbsp;fínskemu modelu školstva sa ešte vrátime. Ministerkou školstva ste sa stali len pred rokom. Čím vás presvedčili?

Bola to pre mňa profesionálna výzva. Celý život som pôsobila v&nbsp;tejto oblasti, jednak vo vede a&nbsp;výskume, a&nbsp;tiež som študovala a&nbsp;pracovala na Slovensku aj v&nbsp;zahraničí. Predtým som asi dvadsať rokov bola v&nbsp;zahraničí, z&nbsp;toho desať v&nbsp;Organizácii Spojených národov, takže som mala nielen manažérsky záber, ale aj vedecký. Na Slovensku som pracovala na zlučovaní ústavov Slovenskej akadémie vied (SAV) do väčších celkov práve kvôli transformácii SAV. Potom prišla táto ponuka, ktorá bola pre mňa zaujímavá manažérsky, ale aj tým, že môžem spraviť nejaké zmeny.

Ak by s&nbsp;touto ponukou prišla iná politická strana či subjekt, tiež by ste tento post prijali?

Nie, myslím, že nie. Už som povedala, že mi je blízka národná idea SNS. Okrem toho, dnes delenie politických strán na pravé a&nbsp;ľavé stráca zmysel, pretože všetci robia to isté, značka SNS je jedinečná. Jednak je to naša najstaršia politická strana a&nbsp;jednak tie tri piliere, národný, kresťanský a&nbsp;sociálny, sa veľmi hodia do dnešnej politickej reality Slovenska. Sama som prešla tým, že som sa chcela vrátiť na Slovensko, chcela som tu opäť žiť, aby aj môj syn chodil do slovenskej školy, aby mal rodný jazyk slovenčinu, lebo v&nbsp;zahraničí ju mal ako druhý jazyk. Práve preto mi je národná idea blízka.

Ak by vás oslovil ešte bývalý líder SNS Ján Slota, aj vtedy by ste tú ponuku prijali?

To určite nie. Jednak som v&nbsp;tom období bola v&nbsp;zahraničí a&nbsp;nebola som v&nbsp;obraze, ako sa to tu vyvíja.

Ministerkou ste už rok. Neoľutovali ste vstup do politiky?

Samozrejme, že je to niekedy ťažké. Viete, že spoločenská atmosféra nie je dobrá. Keď som ponuku prijala, myslela som si, že bude ľahšie presadzovať konkrétne technické riešenia. Teraz je atmosféra nastavená tak, že ak chcete z&nbsp;vlády niečo dosiahnuť, tak je to a&nbsp;priori zlé. Je to veľká frustrácia, najmä v&nbsp;mediálnej rovine. Človek nedokáže komunikovať svoju pravdu, presadiť niektoré riešenia, pretože automaticky je zaradený do nejakého tábora. Takže je to oveľa ťažšie, než som si predstavovala. Ale určite som to neoľutovala.

Ste dvadsiata ponovembrová ministerka školstva! Neškodí to rezortu?

Určite to nie je dobré. Vidím to na sebe. Naozaj len minimálne rok trvá, kým človek pochopí všetky tie problémy a&nbsp;vzťahy, stretne sa so všetkými relevantnými partnermi, zadefinuje si s&nbsp;nimi vzťahy. Školstvo má široký záber, takže častá fluktuácia ministrov nie je dobrá.

Len dvaja ministri zvládli celé štvorročné funkčné obdobie (Ján Mikolaj a&nbsp;Eva Slavkovská). Vy sa k&nbsp;nim nezaradíte. Nie je to demotivačné?

Som si vedomá toho, že tu nie som na štyri roky, no stále si myslím, že veľa vecí sa dá stihnúť. Zoberte si len, že sa nám podarilo schváliť Národný program rozvoja a&nbsp;vzdelávania na horizont desať rokov. Je nám jasné, že ani jedno funkčné obdobie nestačí na to, aby ste uskutočnili nejaké zásadné zmeny. Pretože v&nbsp;školstve sa cykly počítajú na roky, aby žiak, ktorý začne študovať, mal aspoň v&nbsp;rámci jedného bloku vzdelávania kontinuitu. Preto si myslím, že ambícia, že ak budem na poste ministra štyri roky, tak dosiahneme zásadnú zmenu, je prehnaná. Treba to vidieť minimálne v&nbsp;desaťročnom horizonte.

Ako by ste teda zhodnotili uplynulý rok na tomto poste?

V&nbsp;prvom rade sa teším, že sa nám podarilo vyriešiť eurofondy,&nbsp;prednastaviť ich, objektivizovať ich kritériá a&nbsp;na základe týchto zmien vyhlásiť nové výzvy. Ak sa pamätáte, bola to prvá úloha, ktorú sme riešili. Takže túto úlohu považujem za splnenú. Naozaj ma to veľmi teší. Teraz sme vyhlásili výzvy na 350 miliónov eur na dlhodobý strategický výskum aj na centrá excelentnosti. Ďalšia vec, ako som už spomínala, je schválenie národného programu, pretože nie je zvykom schváliť až desaťročný program s&nbsp;konkrétnym rozpočtom aj s&nbsp;konkrétnymi plánmi. Väčšinou tieto strategické programy zostávajú v&nbsp;rovine filozofických traktátov a&nbsp;nám sa podarilo prvýkrát v&nbsp;histórii schváliť niečo iné.

Za jedného z vašich predchodcov Juraja Draxlera štrajkovali učitelia základných a&nbsp;stredných škôl, a&nbsp;to kvôli platovým podmienkam. Začínajúci učiteľ má stále nižší nástupný plat ako predavač v&nbsp;istej známej obchodnej sieti (845 eur - pozn. red.). Netrápi vás to?

Toto by som netvrdila. Je naozaj lacné takto to porovnávať. Tam musí človek robiť piatky-sviatky. Viete, že sa kompletne reformujú platy vo verejnej sfére. Takže teraz má učiteľ nástupný plat 760 eur a&nbsp;špeciálny pedagóg 820 eur, k&nbsp;tomu ide okamžite šesťpercentné zvýšenie podľa zákona. To sa zvýši o&nbsp;desať percent od januára 2020. To je už na mladého človeka naozaj slušný plat.

Hovoríme stále o&nbsp;hrubom plate. Vieme, že v&nbsp;školstve chýbajú práve mladí učitelia, mnohí sú už dávno v&nbsp;dôchodkovom veku. Ako ich chcete motivovať, ak vieme, že musia platiť hypotéky alebo drahé podnájmy?

Čo je podľa vás postačujúci plat? My by sme im dali aj viac, aj dvetisíc eur nástupný plat. Radšej sa zamyslime nad tým, odkiaľ sa financujú platy v&nbsp;školstve. Buď cez priame dane, teda z&nbsp;ministerstva financií, alebo nepriame dane, cez zriaďovateľov. To znamená, že akékoľvek návrhy na zvýšenie platu musí odobriť ministerstvo financií alebo Združenie miest a&nbsp;obcí Slovenska. A&nbsp;verte mi, že naozaj na nich tlačíme.

Ste ministerka školstva, tak dúfam, že ich platy obhajujete.

Naozaj sa snažím zo všetkých síl bojovať za platy v&nbsp;rezorte. Myslím si, že sa nám naozaj darí, veď za tri roky sa platy učiteľov zvyšujú o&nbsp;32 percent. To naozaj nie je málo. Ak sa teda bavíme o&nbsp;mne, nehovorme o&nbsp;tom, aké platy sme zdedili dlhodobo, ale ako sa nám ich podarilo zvýšiť v&nbsp;poslednom čase. Ak by to išlo v&nbsp;budúcnosti podobným tempom, tak v&nbsp;desaťročnom horizonte sa podarí dostať na úroveň krajín OECD, ktoré patria medzi najbohatšie krajiny sveta.

Prezident Kiska vyhlásil, že školstvo má byť prioritou. Premiér Pellegrini sa tiež k&nbsp;školstvu rád vyjadruje. „Nerobia nič, len sa na začiatku školského roka predvádzajú,“ komentoval to Vladimír Crmoman z&nbsp;komory učiteľov.

Organizácia pána Crmomana nie je profesijná komora, je to neziskovka s&nbsp;malou členskou základňou. Nie Odborový zväz pracovníkov školstva a&nbsp;vedy, ktorý vedie pán Ondek, takmer s&nbsp;50-tisíc členmi. Ale pán Crmoman má vždy oveľa väčší priestor v&nbsp;médiách ako pán Ondek.

Nechcela som teraz riešiť legitimitu Crmomana, skôr ma zaujíma, či máte premiérovu a&nbsp;prezidentovu podporu, ak sa takto vyjadrili.

Pozrite sa, povedala som, že sa schválil program na desať rokov, a&nbsp;to je prvýkrát, čo sa také niečo v&nbsp;školstve udialo. Bola tu aj takzvaná Čaplovičova správa o&nbsp;stave školstva, ktorá bola veľmi dobre analyticky vypracovaná a&nbsp;zdôrazňovala, že školstvo je finančne poddimenzované. Všetci vieme, že školstvo potrebuje financie. Náš program schválila vláda, čo je historický úspech. To znamená, že vládnu podporu máme.

Spomínali ste Dušana Čaploviča, ktorý má na svedomí práve zlý obchod s&nbsp;učebnicami. Dodnes mnohým žiakom, najmä tretiakom, učebnice chýbajú. Čo s&nbsp;tým mienite robiť?

Nechýbajú im všetky učebnice, tak negeneralizujme.

To ani netvrdím, ale napríklad tretiaci nemali učebnicu prírodovedy, a&nbsp;to sa stále sľubovalo, že bude od septembra, potom od januára. Napokon ich vôbec nemali.

Ak chýbajú konkrétne tituly, je to spojené s&nbsp;problémom verejného obstarávania. Prírodoveda bola tento prípad. V&nbsp;tom naskočíte do rozbehnutého vlaku a&nbsp;zrazu zistíte, že sú tam dlhodobé procesy, čo sa týka verejného obstarávania. Nám sa podarilo zvýšiť pokrytie požiadaviek škôl z&nbsp;37 na 58 percent za obdobie jedného roka. Vidno, že veci riešime. Teraz sa už začíname pýtať, či sú všetky požiadavky škôl legitímne a&nbsp;či dodržiavajú životný cyklus učebníc. Predsa štát nemôže kupovať každému dieťaťu na každý rok novú učebnicu. Objektívne je málo titulov, ktoré nie sú na trhu.

Pred siedmimi rokmi sa robil prieskum medzi učiteľmi, v&nbsp;ktorom sa až 95 percent vyjadrilo za otvorenie učebnicového trhu. Nič sa však nestalo. Po prvé, načo sa prieskum vôbec robil? Po druhé, čo s&nbsp;tým mienite spraviť?

Existujú rôzne typy učebnicového trhu, jeden je úplne centralizovaný, druhý je úplne decentralizovaný, teda trhový, a&nbsp;tretí je kombinovaný. Do istej miery ho reguluje štát a&nbsp;do istej miery sa výber nechá na školy. Na Slovensku máme kombinovaný trh alebo model fungovania. Analyzuje ho Inštitút vzdelávacej politiky, ktorý som vraj zrušila, ale v&nbsp;skutočnosti nie, a&nbsp;podľa nich čisto trhový model nie je dobrý, lebo, paradoxne, rôznymi obchodnými praktikami sa môže zvrhnúť na monopol. Najlepší sa zdá zmiešaný model, ktorý máme a&nbsp;chceme ho ešte viac otvoriť.

Čo hovoríte na bezplatné obedy pre žiakov z&nbsp;dielne Smeru? Nie je to číry populizmus?

Ide tam o&nbsp;inklúziu, o&nbsp;to, že máme na Slovensku problémy so žiakmi zo sociálne slabších skupín, s&nbsp;marginalizovanými skupinami, ak v&nbsp;tom budú zahrnutí, tak je to len dobre. Čo sa týka financovania, pôjde to cez rezort práce. My sme pripravení poskytnúť v&nbsp;tom súčinnosť.

Školy však hlásia, že kapacitne na to nemajú jedálne vybavené.

Naša kompetencia ako ministerstva je zaraďovanie jedální do siete. Ich prevádzku majú na starosti zriaďovatelia škôl, teda mestá, obce, vyššie územné celky.

Znamená to, že ak s&nbsp;týmto návrhom Smer príde do parlamentu, SNS ho schváli?

Ak je to vec koaličnej dohody, tak áno.

Pokiaľ viem, tak to má zmysel u&nbsp;škôlkarov, školákov na prvom stupni, ale na druhom stupni už nie je ochota stravovať sa v&nbsp;školskej jedálni. Nebudú to potom vyhodené peniaze?

Toto treba naozaj zhodnotiť, keď sa projekt zapracuje. Je veľa parametrov, ktoré teraz ešte nemožno vyhodnotiť. Sociálna inklúzia je dôležitá, vidíme to aj na podpore lyžiarskych výcvikov. Viete, že mnohé deti bez podpory štátu nemohli ísť na lyžiarsky, pretože rodičia to finančne neutiahli. Zvažujeme podporovať aj plavecké výcviky.

Ste ministerka len rok, tak skúsim byť menej kritická a&nbsp;viac konštruktívna. V&nbsp;úvode ste spomínali fínsky model. V&nbsp;čom vám je blízky?

Fínsky model je práve založený na sociálnej inklúzii, všetci majú prístup ku kvalitnému vzdelaniu bez ohľadu na to, či sú chudobní, alebo bohatí. Fíni majú heslo, že každé dieťa má talent a&nbsp;že najlepšia škola je najbližšia škola.

Skúsme byť konkrétni, znamená to, že presadíte školskú dochádzku od siedmich rokov, bez skúšok, známok a&nbsp;tiež s&nbsp;dlhšími prestávkami?

Fínskom sa inšpirujeme pri nastavení filozofie vzdelávacieho systému. Konkrétne detaily sa musia opierať o&nbsp;to, čo tu teraz máme, samozrejme, že zmenám k&nbsp;lepšiemu sa nebránime.

Na začiatku ste spomínali eurofondy, pre ktoré padol váš predchodca Peter Plavčan. Viete zhodnotiť jeho pôsobenie? Bol naozaj taký slabý, ako to dnes tvrdí exminister Juraj Draxler?

Určite nie. Pán Draxler teraz značne osobne útočí, ale ja nebudem komentovať jeho vyjadrenia.

Dokonca sa vyjadril aj k&nbsp;vám. Draxler povedal, že po nevhodnom Plavčanovi prišla ešte horšia Lubyová.

Dostal sa do veľmi osobnej roviny, čo si myslím, nie je šťastné. Naozaj ho nebudem komentovať. Stačí, že teraz zaňho platíme 790-tisíc eur pokutu za zmluvu Infovek, ktorú uzavrel bez súťaže.

Vyjadril sa v&nbsp;tom zmysle, že riešite Slovenskú akadémiu vied, ktorá je najdôveryhodnejšia inštitúcia, no sama ste vedkyňa. Prečo komunikácia musí byť taká nevraživá?

To isto nie je pravda. Môj otec viedol SAV dvadsať rokov, moja mama tam tiež pracovala celý život. Vyrastala som s&nbsp;papiermi, na ktorých bolo logo SAV a&nbsp;sama som tam nejaký čas pracovala. Takže absolútne odmietam jeho tvrdenia, že si SAV nevážim alebo ju chcem šikanovať. Už pre toto jeho vyjadrenie si myslím, že nemá zmysel zaoberať sa ďalšími jeho vyjadreniami. Každému súdnemu človeku musí byť jasné, že mám eminentný záujem na rozvoji SAV, aj z&nbsp;hľadiska osobnej rodinnej histórie, aj preto, že som tam pracovala. Práveže je potrebné nastaviť jej fungovanie tak, aby sa mohla rozvíjať.

Zmluva vyprší tento rok, SAV si medzičasom dohodla novú. Začiatkom júla mala byť podpísaná, vy ste predsedovi SAV rovno oznámili, že žiadnu zmluvu nepodporíte.

To nie je pravda. Navrhla som predĺženie terajšej stabilizačnej zmluvy na rok 2019 a&nbsp;zatiaľ rokovať o&nbsp;novej zmluve so štátom, ktorú SAV sama navrhovala. Pán predseda SAV už začiatkom roka navrhol, že SAV už nepotrebuje stabilizačnú zmluvu, pretože nie je v&nbsp;kríze, ale novú rozvojovú zmluvu so štátom. Potom však zistili, že zmluva so štátom by im mala ukladať konkrétne povinnosti, tak už zrazu zvolal podpísanie ďalšej trojročnej stabilizačnej zmluvy. SAV už po transformácii musí mať iný mechanizmus financovania zo štátneho rozpočtu, pretože začínajú podnikať. Vidíte, ako sa všetko prekrúca.

SAV mala prejsť transformáciou k&nbsp;1. júlu 2018. Namiesto transformácie sa strhla mediálna prestrelka.

Nie je šťastné, že SAV riešila problémy s&nbsp;transformáciou prostredníctvom médií a&nbsp;protestov. Nepodarilo sa im splniť všetky podmienky registrácie a&nbsp;ja musím rešpektovať zákon. Ten transformačný paragraf vznikol práve za pána ministra Draxlera, vytvorili ho pod tlakom ulice. Ak sa pamätáte, vtedy vedci z&nbsp;SAV štrajkovali, pretože im práve za Draxlera zobrali z&nbsp;rozpočtu 8 miliónov eur, čo pri rozpočte okolo 50 miliónov nie je málo. A&nbsp;považovali to za likvidačný krok, ktorý by sa premietol do prepúšťania. Keď sa situácia v&nbsp;uliciach stabilizovala, vyjednal tento zákon o&nbsp;transformácii a&nbsp;SAV získala zvláštny privilegovaný režim. Ešte treba podotknúť, že exminister Draxler sa po odchode z&nbsp;postu ministra stal zamestnancom úradu SAV a&nbsp;treba jeho vyjadrenia chápať aj v&nbsp;tomto kontexte.

Netajíte sympatie k&nbsp;strane, ktorá vás nominovala. SNS ešte neprišla s&nbsp;kandidátom na post hlavy štátu. Vraj ste jedna z&nbsp;nominantov.

Už len to, že to nie je moja ambícia, by vám malo stačiť.

EXLUZÍVNE pre Plus7Dní: "Je to oveľa ťažšie, než som si predstavovala," hovorí o pôsobení na poste ministerky školstva Martina Lubyová

Výber pre vás