Robo Grigorov: Nehaňme ľudí za to, že nesúhlasia, keď sa s nimi zaobchádza ako s onucami

ROZHOVOR Robo Grigorov: Pesnička, v ktorej by mi čokoľvek vadilo, by sa mi nechcela hrať

Robo Grigorov nostalgiu za minulosťou nepociťuje: Určite sme menej zaostalí ako za socializmu

Zameriava sa predovšetkým na domáce a zahraničné reportáže, sociálno-ekonomické témy, či problematiku pracovného trhu

Peter Galan

Hoci na jeho staré hity slovenské rádiá nezabúdajú, niekoľko rokov sme obľúbeného muzikanta videli na pódiách len sporadicky. No všetci, ktorí sa trochu zaujímajú o&nbsp;hudobnú scénu, vedeli, že niečo chystá. A&nbsp;svojho času kontroverzný pop-rockový spevák, ktorého pestrý životný príbeh by stačil na poriadne masívnu knihu, nesklamal. Album s&nbsp;názvom Homemade je konečne hotový, o&nbsp;detailoch sa však interpret stále vyjadruje veľmi úsporne. O&nbsp;práci, muzike, pohľade na svet i&nbsp;čriepkoch z&nbsp;jeho života sa s&nbsp;ROBOM GRIGOROVOM (59) rozprával PETER GALAN. Ako dlho ste svoj najhorúcejší hudobný projekt pripravovali? Niektoré demá som začal nahrávať už v&nbsp;roku 2016, ďalšie len celkom nedávno. &nbsp; Kto sa na jeho tvorbe podieľal? Mal som pár spolupracovníkov, väčšinou zo zahraničia. &nbsp; Čo vám dalo najviac zabrať? Paradoxne najťažšie bolo nájsť si čas na prácu. Aby ste niečo nahrali, potrebujete sa odstrihnúť a&nbsp;sústrediť len na hudbu. Pri našom spôsobe života je čoraz menej dní, keď sa to dá. Kedy piesne zaznejú v&nbsp;éteri a&nbsp;dozvieme sa viac? Prvý singel je už vonku.

Je súčasná tvorba v&nbsp;niečom iná, ako keď ste začínali? Úplne iná. Sú lepšie technológie. Nie som z&nbsp;tých, ktorí pociťujú nostalgiu za minulosťou. Keď niekoho počujem ospevovať „vintage“ analógové nahrávanie, ťukám si po čele. Na analógu som nahrával viac než dosť a&nbsp;viem, koľko mal nevýhod. Napríklad, ak ste chceli vystrihnúť časť skladby, museli ste to robiť nožnicami aj hodinu. Dnes sú to dva kliky na počítači. Čo vás v&nbsp;úplných začiatkoch motivovalo zamieriť do hudobného priemyslu? V&nbsp;detstve som len počúval hudbu. Skoro nič iné ma nebavilo. Nemal som ani potuchy, čo je hudobný priemysel. Chcel som iba hrať svoje pesničky, ako speváci z&nbsp;Pop Scopu (rakúsky televízny program z&nbsp;80. rokov). To bola celá moja motivácia. Nejako ste sa predsa na pódium dostali... Ešte na základnej škole na Ostredkoch, niekedy okolo roku 1978. Začali sme s&nbsp;prvou kapelou, s&nbsp;gitaristom Pecim Uherčíkom, občas hrávať v&nbsp;garáži pre deti zo sídliska. The Sweet, Slade, vtedajšiu britskú scénu. Bola to síce iba garáž, ale pre nás to bol už koncert s&nbsp;publikom. Počas rokov ste vystriedali niekoľko skupín, ktorá bola najpodnetnejšia? Je to skôr o&nbsp;jednotlivých ľuďoch než o&nbsp;kapelách. Spolupracoval som s&nbsp;hudobníkmi, ktorí by sa dali nazvať elitou. Každý z&nbsp;nich ma niečo naučil alebo mi niečo zanechal. Napríklad bubeník Dušan Hájek. Vtiahol ma do sveta skupiny Genesis. Jedno celé obdobie sme počúvali ich albumy „do zblbnutia“. Genesis odvtedy veľmi ovplyvnili môj pohľad na muziku. Alebo gitarista Fero Griglák. Od neho som na začiatku „odkukával“, ako sa má nahrávať v&nbsp;štúdiu. Nielen z&nbsp;umeleckej, ale aj zo stránky pracovnej disciplíny a&nbsp;profesionality. Mal som šťastie, že som mohol byť pri takých ľuďoch. Bolo v&nbsp;socialistických časoch ťažké presadiť sa? Podľa mňa schopnosť presadiť sa nemá nič so štátnym zriadením. Aj vo feudalizme by skladba Satisfaction „platila“ za dobrý song. Zaspomínate si niekedy na obdobie, keď ste boli pod drobnohľadom ŠtB? Ani nie. Bolo to len šikanovanie. Také veci nezostávajú v&nbsp;pamäti práve preto, že vám nič nedávajú. Čo vás na starom režime najviac hnevalo? Napríklad, ak ste potrebovali nakúpiť v&nbsp;rôznych obchodoch, strávili ste čakaním v&nbsp;radoch aj celý deň. Alebo cestovanie vlakom. Bola tam taká špina, že po ceste bolo treba všetko oprať pre typický „vlakový“ zápach. Nehovoriac o&nbsp;tom, že keď ste chceli použiť toaletu, museli ste byť silná povaha. Ale niečo zas malo aj svoj humor. Keď sme sa s&nbsp;Ľubom Zemanom vracali z&nbsp;festivalu v&nbsp;Holandsku, na letisku ma policajt zatkol za to, že som sa pri výstupe z&nbsp;lietadla smial. To má niečo do seba, však? Kedy nastal ten moment, keď ste si povedali, že treba baliť a&nbsp;utekať na Západ? Pravidelne, keď s&nbsp;MIDI natočili nejakú televíznu reláciu, buď nás vystrihli, alebo premazali. Päť mesiacov z&nbsp;roka nám nedovolili koncertovať a&nbsp;nikdy nebolo isté, či ten zákaz raz pominie. Povedal som si, že toto do konca života zažívať nemusím. Čo sa z&nbsp;vášho pohľadu v&nbsp;našej krajine od pádu režimu zmenilo k&nbsp;lepšiemu? Posunuli sme sa niekam? Občas sa hovorí, že keby vydržal socializmus, bolo by lepšie. Bolo by bezpečie, všetko zadarmo, istá práca. Zdá sa to ružové, pretože je to minulosť. Treba si spomenúť aj na devastáciu prírody, nezmyselné pravidlá a&nbsp;šikanovanie v&nbsp;spoločnosti. Určite sme dnes menej zaostalí ako za socializmu. Všímate si, ako sa spoločnosť polarizuje? Vôbec sa nečudujem, že ľudia majú občas všetkého plné zuby. Napríklad obdobie kovidu, keď sa v&nbsp;médiách pranierovali nezaočkovaní. Zatvárali ľudí nasilu do ubytovní, kde boli plesnivé sprchy, a&nbsp;ešte im to dali zaplatiť. Dokonca museli platiť aj za jedlo, ktoré si vôbec neobjednali. Keď si dovolili protestovať, vtedajší premiér sa im nielenže neospravedlnil a&nbsp;nič neľutoval, ale ešte ich verejne zhadzoval. Zas nehaňme ľudí len za to, že si dovolia nesúhlasiť, keď sa s&nbsp;nimi zaobchádza ako s&nbsp;onucami.

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/rozhovory/homemade-rocker-robo-grigorov-dokoncil-svoj-najnovsi-album-prvy-singel-je-vonku" target="_blank">Viac fotografií si pozrite v GALÉRII</a>

V&nbsp;kontexte s&nbsp;aktuálnymi udalosťami ste oprášili Posledný valčík pre Európu, ktorý ste 25 rokov „sušili v&nbsp;skrini“. Ako vlas­tne vznikal? Vyplynul z&nbsp;našich vtedajších debát s&nbsp;Kamilom Peterajom o&nbsp;situácii v&nbsp;Európe a&nbsp;vo svete. Začal som ho znova hrávať, lebo nič lepšie proti vojne zatiaľ urobiť neviem. Česko a&nbsp;Slovensko postupne prichádzajú o&nbsp;staré hviezdy hudobnej scény. Mnohé ste osobne poznali. Za kým smútite najviac? Je veľa ľudí, ktorých som mal rád a&nbsp;v&nbsp;poslednom čase odišli. Mne býva najviac smutno za Ďurkom Černým z&nbsp;Tublatanky. Chýbajú mi naše nočné rozhovory. Ďuro mi trochu pripomínal Charlieho Wattsa z&nbsp;The Rolling Stones. Ako spätne vnímate svoj progres na hudobnej scéne? Bolo viac úspechov či pádov? Chcem robiť hudbu, nie riešiť grafy úspešnosti ako v&nbsp;nejakej firme. Čo sa týka progresu, stále sa učím nové veci. Kde sa cítite lepšie, v&nbsp;štúdiu alebo na pódiu? Aj, aj. Ale štúdio beriem ako väčšiu mágiu, lebo na začiatku nie je nič a&nbsp;na konci je hotová pesnička. Koncert je tiež zážitok, ale iný. Stretnete sa s&nbsp;ľuďmi, ktorých vám tie skladby zo štúdia priniesli. Počul som, že v&nbsp;štúdiu dokážete stráviť desiatky hodín... Pracujem na skladbe dovtedy, kým už nenájdem nič, s&nbsp;čím by som bol nespokojný. Nechcem rátať čas ako „pracovníčka“ na výpadovke. Pesnička, v&nbsp;ktorej by mi čokoľvek prekážalo, by mi bola nanič. Nechcela by sa mi hrať. Po takom nápore si človek potrebuje vydýchnuť, znova nabrať sily. Čo je pre vás najlepší relax? Pláž a&nbsp;voda. Len ležíte na slnku, občas skočíte do vody, a&nbsp;keď už nezvládate teplo, otvoríte si plechovku piva. Človek zabudne na všetky starosti. Ako by mala vyzerať krajina, kde by ste chceli žiť? Boli by tam obchody otvorené aj v&nbsp;noci. A&nbsp;cez deň tropické teplo. Predstavte si, že vám na konte pristane pár miliónov. Zmenili by ste životný štýl? Áno. Pozval by som Charlize Theronovú na rande. Keby sa vrátil čas, vy by ste mali zase šestnásť a&nbsp;stáli na začiatku hudobnej kariéry, urobili by ste niečo inak? Počkal by som, kam ma to zavedie samo. Urobil som tak aj v&nbsp;tomto živote a&nbsp;osvedčilo sa to.

Robo Grigorov: Nehaňme ľudí za to, že nesúhlasia, keď sa s nimi zaobchádza ako s onucami

Autor článku

Peter Galan

Výber pre vás

Robo Grigorov: Nehaňme ľudí za to, že nesúhlasia, keď sa s nimi zaobchádza ako s onucami

Autor článku

Peter Galan

Súvisiace články

Zaujímavosti zo sveta: Pašerák múmií, múdre módne doplnky i super karneval v Riu

Dôchodca Soros: Chcel zmeniť svet, nevydalo. Jeho syn plánuje pritvrdiť

Perličky zo sveta: Pojazdný priestranný byt, šampanské za stotisíc i cestovanie plné adrenalínu

Mal zhniť v base: Namiesto toho rakúske monštrum zrejme strávi jeseň života v domove dôchodcov

Výber pre vás