<p>venuje sa  hlavne súdnictvu a slovenskej mafii</p>


Ľudmila Lacková

Mnohí ľudia vôbec nechápu, prečo chcete za národnú kultúrnu pamiatku vyhlásiť komunistickú stavbu, niekdajší Dom kultúry ROH v&nbsp;Banskej Bystrici.

Stretol som sa s&nbsp;takýmito reakciami na internete. Ľudia odmietajú aj zaujímavé diela len preto, lebo pochádzajú zo sprofanovaných čias socializmu. Doba bola rozporuplná, ekonomike sa nedarilo. Pociťovali sme výrazný nedostatok materiálu, remeselníkov vyučených za prvej republiky nemal kto nahradiť, vôľa dbať na kvalitu chýbala na kľúčových miestach. O&nbsp;to viac si treba vážiť, že aj v&nbsp;takých ťažkých podmienkach vznikali kvalitné veci. Spomínaný dom kultúry považujem za pozoruhodnú stavbu modernej architektúry.

Nejde len o&nbsp;nostalgiu za časmi, keď liter mlieka stál dve koruny?

Možno si to Slováci neuvedomujú, ale máme stavby, ktoré si cenia aj v&nbsp;zahraničí. Most SNP na Dunaji v&nbsp;Bratislave alebo Pamätník SNP v&nbsp;Banskej Bystrici sa nedajú prehliadnuť, po­znajú ich aj vonku a&nbsp;čudovali by ste sa, koľko ďalších diel. Vo Viedni organizujú výstavy slovenskej architektúry druhej polovice 20. storočia. Cudzinci si nás všímajú. Kvalitné veci vznikli hlavne v&nbsp;šesťdesiatych rokoch, keď sa atmosféra spoločnosti uvoľnila. Badateľné to bolo nielen vo filme, v&nbsp;literatúre, ale aj v&nbsp;architektúre.

Aktivitám spojeným s&nbsp;vyhlásením stavby za národnú kultúrnu pamiatku venujete svoj voľný čas. Prečo?

Všímame si, ako významné súdobé objekty vo veľkom menia svoj vzhľad. Väčšinou to nedopadne dobre. Známym príkladom je obchodný dom Slimák v&nbsp;Bratislave, ktorý bol prestavaný na nepoznanie. Spomeniem aj hotel Kosodrevina v&nbsp;Nízkych Tatrách. Išlo o&nbsp;špičkovú stavbu citlivo zasadenú do prírody a&nbsp;teraz k&nbsp;nej „pribuchli“ novú lanovku. Hrôza! Nedušujme sa, akú máme krásnu krajinu, keď ju máme za­hnusenú takýmito vecami. Ďalším príkladom je hotel Lux v&nbsp;Banskej Bystrici. Majitelia ho zrekonštruovali tak nešťastne, že je oproti pôvodnému objektu na zaplakanie. Zničili kaviareň zasahujúcu do parku, zmizli aj úžasné točité schody, aké už dnes v&nbsp;tej kvalite je problém urobiť. Snahou Spolku architektov Slovenska je zachrániť významné objekty. Ak sa nám podarí vyhlásiť dom kultúry za národnú kultúrnu pamiatku, už ju nový majiteľ nemôže zbúrať. Hlavne o&nbsp;to nám ide.

Nie je záchrana existujúcich skvostov úlohou pamiatkového úradu?

Na môj vkus je pamiatkový úrad príliš pasívny. Pod oknami tohto úradu v&nbsp;Banskej Bystrici zmizol úžasný industriálny areál textilného závodu Slovenka. Chápem, že sme ho nedokázali priemyselne využiť, lebo Číňania vyrábajú tričká lacnejšie. Ale mohol sa revitalizovať, aby sa industriálny potenciál zachoval. Trend revitalizácií sa v&nbsp;západnej Európe dávno osvedčil. Spomeniem napríklad londýnske doky prerobené na bývanie. Aj Česi majú s&nbsp;revitalizáciou priemyselných areálov vynikajúce výsledky. V&nbsp;priestoroch Vítkovických železiarní vytvorili multifunkčné centrum Gong s&nbsp;galériou vnútri plynojemu. U&nbsp;nás celá Cvernovka v&nbsp;Bratislave odišla. Čo máme, to zbúrame. Len na vysokých školách sa o&nbsp;revitalizáciách prednáša, študenti si volia revitalizáciu za tému diplomovej práce. Do praxe sme ju, až na malé výnimky, nedostali.

Spomínate aj nehnuteľnosti, ktoré sú súkromným majetkom. Komu by sa páčilo, aby mu niekto iný diktoval, čo má so svojím majetkom robiť?

Celkom nesúhlasím s&nbsp;tým, že súkromníkovi nemôžme nanútiť, čo má robiť. Nehovorím o&nbsp;rodinných domoch. Ale ak niekto pripravuje megastavbu zasahujúcu do verejného priestoru, potom by mala spĺňať nejaké podmienky.

U&nbsp;nás sa tvárime, že ide o&nbsp;súkromnú investíciu, aj keď ju štát dotuje alebo vopred vie, že ju o&nbsp;pár rokov odkúpi. Ako v&nbsp;prípade Národného futbalového štadióna. Ešte aj Číňania vyhlásili na svoje štadióny súťaže, vďaka ktorým pre nich pracujú svetoví architekti. Veď národné štadióny reprezentujú celú krajinu.

Považujete verejné súťaže za cestu k&nbsp;najlepšiemu výsledku?

Súťaže sa robia od nepamäti. Aj da Vinci a&nbsp;Michelangelo sa k&nbsp;veľkým zákazkám dostali cez súťaže a&nbsp;to boli iní borci. Mesto zadefinovalo, čo chce, aká je predstava, a&nbsp;ak chcelo za svoje peniaze ten najlepší výtvor, vyhlásilo súťaž. Žiaľ, náš zákon o&nbsp;verejnom obstarávaní je úplne opačný. My nechceme dostať to najlepšie, ale najlacnejšie dielo. Už naši starí otcovia hovorili - nie som taký bohatý, aby som kupoval lacné veci. Vedeli, že lacné riešenia sa nám vypomstia. Vyššia cena obyčajne znamená nižšie prevádzkové náklady. Vo svete sa púšťajú aj do stavieb s&nbsp;vysokými prevádzkovými nákladmi, ale ide o&nbsp;to, aby nalákali na seba ďalšie peniaze. V&nbsp;zapadnutom španielskom Bilbau vyhral verejnú súťaž vypísanú mestom veľký americký architekt Gehry. Zaplatili mu šialené peniaze, ale výsledkom je svetoznáme Guggenheimovo múzeum, kvôli ktorému chodia do Bilbaa davy turistov. Príjmy z&nbsp;cestovného ruchu možno už dávno vrátili náklady na stavbu. Kvalitná architektúra obyčajne benefit prinesie. Ak nie prevádzkové úspory, tak inú pridanú hodnotu.

Igor Teplan: „Ľudia odmietajú aj zaujímavé diela len preto, lebo vznikli v sprofanovaných socialistických časoch“

Autor článku

Ľudmila Lacková

Výber pre vás