Šport sa na Slovensku za tridsať rokov samostatnosti štátu dostal na vedľajšiu koľaj. Politici sa radi fotia so športovcami najmä po dosiahnutí medzinárodných úspechov, no sami nepočúvajú potreby a&nbsp;rady športového hnutia a&nbsp;rozhodujú sami a&nbsp;politicky. O&nbsp;tom, čo by sa malo zmeniť, aby mal slovenský šport konečne dôstojnejšie miesto v&nbsp;spoločnosti, sa s členom Výkonného výboru Slovenského olympijského a&nbsp;športového výboru (SOŠV) a&nbsp;dvojnásobným bronzovým medailistom z&nbsp;olympijských hier Jozefom Göncim (49) porozprával Jozef Hübel.

V&nbsp;akom stave sa nachádza slovenský šport po tridsiatich rokoch samostatnosti?

Vnímam situáciu v&nbsp;slovenskom športe ako snahu o&nbsp;zlepšenie podmienok pre športovanie každému, kto športovať chce. Začaté reformy treba dokončiť, aby sme mohli rozbehnúť nové. Šport má obrovský celospoločenský presah, je toho veľa, na čom potrebujeme pracovať. Hlavná myšlienka týchto dní je návrat aktívneho športu do našich životov. Pracujeme na výraznejšom vplyve strešnej organizácie športu SOŠV pri tvorbe&nbsp;politík.

Už dlhší čas je snaha zlepšiť podmienky športu na školskej úrovni, pri voľnočasových aktivitách, tiež na klubovej úrovni,&nbsp;pomôcť aj vrcholovému športu v&nbsp;rezortných stredisk<s>á</s>ch, či zlepšiť podmienky na prácu v športových zväzoch. K&nbsp;tomu patrí zvýšenia ambícia športového hnutia pri obnove športovej infraštruktúry, výchove nových lídrov v&nbsp;športe, vzdelávaní odborníkov, osvete športu, či organizácia športových podujatí. Realitou je, že denne pracujeme v&nbsp;prostredí športu kompletne zasiahnutého legislatívou.&nbsp;No a&nbsp;tu mám už pocit, že do života športu na Slovensku zasiahla legislatíva tak rozsiahlo, že sa na nej vybíja všetok potenciál odborníkov v&nbsp;športe. Preto zopakujem, že hlavná myšlienka týchto dní je návrat aktívneho športu do našich životov.

No a&nbsp;kam sme sa za tých tridsať rokov samostatnosti dostali v&nbsp;športe?

Poviem to asi takto - Konečne došlo k&nbsp;čiastočnej&nbsp;reforme športu. Najmä vznikom strešnej organizácie športu SOŠV sa v&nbsp;uplynulých rokoch začína o&nbsp;športe rozprávať viac a&nbsp;snažíme sa ho z&nbsp;okraja záujmu politikov dostať do väčšieho povedomia celej spoločnosti, aby sme boli nezastupiteľným partnerom pre vládu SR. Preto zo strany športového hnutia vzniká výraznejší tlak na verejné financie v&nbsp;prospech tvorby kvalitatívne udržateľných projektov v&nbsp;športe pre všetkých občanov v&nbsp;SR, ktorí chcú šport priniesť do svojich životov, vrátane projektov podpory vrcholového športu, a&nbsp;teda športovej reprezentácie našej krajiny. Našou úlohou je ľuďom vysvetľovať zmysel športu, najmä jeho vplyvu na deti a mládež, na našich seniorov, ich zdravie a&nbsp;vytvoriť zdravé fungujúce prostredie pohybových aktivít, pričom ho musíme cez médiá ešte viac komunikovať.

Tiež sme začali vysvetľovať politikom, prečo je dôležité mať šport vo verejnom záujme, nielen vtedy, keď sa fotia so športovcami po dosiahnutí úspechov. Vysvetľujeme, že športovci sú pozitívne vzory a&nbsp;že je to cesta, ako prežiť šport nielen na vrcholovej úrovni, ale aj popri zamestnaní a&nbsp;vo voľnom čase. Ide tu o&nbsp;celý zmysel športu, keď sa v&nbsp;jeho prostredí človek socializuje, pracuje, vzdeláva sa. Inými slovami, ak si plánujete bežný deň a&nbsp;delíte ho na dôležité a&nbsp;menej dôležité veci, šport môže byť jeho súčasťou.

Aj športovci, ak skončia s vrcholovým športom, život pokračuje ďalej, príde iné zamestnanie, rodina, neskôr dôchodcovský vek, a&nbsp;to je segment, kde je veľmi dôležité nájsť si prirodzené športové alebo pohybové aktivity. Športovať predsa môžeme v&nbsp;každom veku. Práve z&nbsp;vrcholového športu by sme mali prenášať všetky naše získané poznatky do príprav kvalitných projektov pre pohybové aktivity všetkých obyvateľov SR, tak detí, ako aj našich rodičov, prarodičov.

No dobre, ale majú naše deti podmienky pre to, aby mohli športovať, zdravo žiť a&nbsp;hlavne získať vzťah k&nbsp;športovaniu?

Nie je čas kritizovať, že niekto robí pre to málo, iný zasa viac. Tí, ktorí majú na to vplyv a&nbsp;financie, robia pre šport veľa, ale na druhej strane rovnako pre šport urobia napríklad ľudia na dobrovoľnej báze. Sám dobre viem, koľko dobrých vecí sa dá vytvoriť aj z&nbsp;pozície štátneho tajomníka pre šport pre všetky vekové kategórie, aj ako dobrovoľník.&nbsp; Športovci, tréneri, funkcionári, dobrovoľníci robia pre šport maximum, a&nbsp;to, že to navonok až tak nevidno a&nbsp;vyzerá to, že je to nedostatočné, je často iba zdanie, je toho skutočne veľa.&nbsp;No niektoré veci sme nezvládli, zanedbali, lebo sme sa mali v minulosti dobre a&nbsp;uspokojili sme sa.

Vplyv na rozvoj športu malo, samozrejme, aj to, že sa tu vystriedalo niekoľko vládnych garnitúr a&nbsp;každý tu zanechal svoju stopu riadenia športu. Kým susedné štáty budovali športovú infraštruktúru, my sme pracovali po rozdelení v&nbsp;roku 1993 na iných dôležitejších projektoch v krajine. Výsledkom toho je fakt, že slovenský šport je ako diaľnica D1, vždy od politikov dostaneme nádej na jeho budovanie, diaľnica však stále nie je. Vieme, že nás čakajú ťažké časy a&nbsp;všetci si uvedomujeme osobnú zodpovednosť. V&nbsp;minulosti u&nbsp;nás existovali podmienky s lepšími systémovými prvkami riadenia športu na každej úrovni.

A&nbsp;toto vám dnes chýba?

Myslím si, že sme prišli o&nbsp;veľa, hlavne v&nbsp;oblasti metodiky rozvoja športu. Aj preto, že sme to všetko nechali na zodpovednosti športových klubov a zväzov a&nbsp;tie sa musia boriť v&nbsp;dnešných podmienkach, kedy doba už nie je zďaleka taká žičlivá, aj s&nbsp;inými problémami. Verejné zdroje nie sú v&nbsp;takej kondícii, aby sme vedeli, že máme vytvorené dostatočné rezervy pre šport a&nbsp;služby športových odborníkov, lebo rezervy jednoducho nie sú. Je preto verejným záujmom, aby autority športového hnutia pracovali na lepších vzťahoch s&nbsp;vládou SR a&nbsp;ďalšími partnermi športu u nás i&nbsp;v&nbsp;zahraničí, aby zabezpečili konečne posun potrieb športového hnutia vyplývajúcich z&nbsp;koncepcie rozvoja športu.&nbsp;

Vy ste sa raz vyjadrili – športu politika neprekáža a&nbsp;politike šport asi tiež nie... No u&nbsp;nás po každých voľbách na ministerstvách nezostáva kameň na kameni. V školstve, kam patrí aj šport, to nie je inak. Je to v&nbsp;poriadku?

Myslím si, že na toto žiadna reforma nevyzreje, lebo na čele správy športu za štát je vždy politický nominant. Vždy! To isté platí aj pre akýkoľvek iný ústredný organ štátnej správy, či ministerstvá, či agentúry, ktoré zastupujú záujmy štátu. Tie síce najlepšie rozumejú tomu, v&nbsp;akom stave verejné financie sú a&nbsp;čo je možné napríklad pre šport urobiť, na strane druhej je však verejný záujem, a to je záujem športového hnutia.

My sme vyskladaní z&nbsp;občianskych združení,&nbsp;to znamená z&nbsp;ľudí, občanov SR, &nbsp;ktorí sú členmi klubov, či zväzov. Je to teda segment, ktorý nie je náhodne vyskladaný, ale ktorý funguje preto, lebo chce robiť šport v&nbsp;takej mase, a&nbsp;tak organizovaný, že na to musí reagovať štát jeho podporou, lebo plníme vážne úlohy v spoločnosti. Dostali sme sa systémovo na úroveň, že tvoríme športové hnutie a&nbsp;reprezentujú nás autority a&nbsp;osobnosti športu, významné športové kluby s&nbsp;tradíciou a&nbsp;významom, športové zväzy, inštitúcie, strešná organizácie SOŠV... A&nbsp;tu narážame.

Dlhodobo sa nám nedarí vytvoriť vzťah štát verzus športové hnutie v&nbsp;oblasti tvorby koncepčných športových politík, za ktoré je zákonom o&nbsp;športe zodpovedné športové hnutie. V&nbsp;aplikačnej praxi riadenia športu sa ukázalo, že štát nemôže vedieť, aké sú potreby športového hnutia bez toho, aby sa ho na to nespýtal. Aj z&nbsp;tých cca dvadsiatich ministrov školstva, ktorých táto republika mala, pod ktorých šport patril, sa priznali asi iba traja - štyria(!) ku vzťahu k športu... Ostatní ministri hľad<s>a</s>li kompetentného človeka, či na sekcii športu ministerstva, alebo v&nbsp;úrade štátneho tajomníka, ktorý by sa o&nbsp;„ten“ šport staral. Nie vždy sa to podarilo.

Teraz ste trafili klinec po hlavičke. Záleží to teda najmä od kompetentných ľudí, ktorí sa v&nbsp;športe vyznajú, majú k&nbsp;nemu naozaj prirodzený vzťah a&nbsp;dostanú sa do funkcií, ako bude vyzerať vzťah štátu k&nbsp;športu? 

Šport nikomu nepatrí, ten patrí nám všetkým. To nie je o&nbsp;tom, že dnes som minister či štátny tajomník a&nbsp;idem riadiť šport. Alebo niektorá strana riadi školstvo, tak si myslí, že má neobmedzené kompetencie zasahovať do športu. Na akejkoľvek pozícii predsa zastupujete názorovú platformu,&nbsp;odbornú spôsobilosť, cez ktorú ste v&nbsp;športe prešli, ktorá vás pripravila na prácu v&nbsp;športe a&nbsp;tú reprezentujete. Mňa osobne navrhlo na pozíciu štátneho tajomníka športové hnutie, no dodnes mám nálepku politickej strany SNS. Áno, politicky ma nominovala SNS, no a&nbsp;čo? Na konci mandátového obdobia sme sa&nbsp;férovo s&nbsp;SNS rozišli, poďakoval som sa za podporu, a&nbsp;to bolo všetko. Za mnou prišiel na post štátneho tajomníka už iba politický nominant...

Bola to výhoda, keď ste ako nestraník boli vo funkcii štátneho tajomníka?

Vôbec nie, lebo to bola taká obrovská zodpovednosť, zastupovať celé športové hnutie, že si to neviete ani predstaviť. Mojou prácou som sa pomaly snažil získať dôveru a&nbsp;začal budovať úrad s&nbsp;celou jeho agendou, čo vôbec nebolo jednoduché. Štátni tajomníci pre šport, ktorí prišli po mne, &nbsp;si už mohli sadnúť do konkrétnej miestnosti, &nbsp;na konkrétnu stoličku a&nbsp;mohli pracovať, lebo všetko už mali pripravené.

Čiže vy ste boli akýmsi&nbsp;priekopníkom&nbsp;na tejto pozícii?

Keď som tam prišiel, zistil som, že to tam nie je v&nbsp;najlepšom stave. Ak sme chceli urobiť nejakú zásadnejšiu reformu, tak sme museli naučiť štát rozmýšľať tak, ako rozmýšľame my športové hnutie.

Čo kľúčové sa vám za ten viac ako rok vo funkcii podarilo dosiahnuť?

Určite to bolo vytvorenie Fondu na podporu športu, to bol bezpochyby úspech. Tak ako pri budovaní úradu štátneho tajomníka pre šport aj toto bola obrovská zodpovednosť, presadiť v&nbsp;parlamente zákon a&nbsp;začať budovať fond. Mal som však skvelých partnerov na spoluprácu, a&nbsp;to odborníkov zo SOŠV a&nbsp;ľudí z&nbsp;prostredia športu a&nbsp;tiež legislatívcov, s&nbsp;ktorými sme denne odpracovali nenormálne veľa hodín, aby sa to podarilo. V&nbsp;tom čase športové hnutie volalo po verejnoprávnej inštitúcii a&nbsp;bol som jediný zo štátnych tajomníkov pre šport, ktorý verejnoprávnosť presadzoval. Zákon o&nbsp;fonde v&nbsp;pôvodnom znení pomáhal v&nbsp;každej oblasti podpory pohybových aktivít. Po mne totiž prišli ľudia, ktorí z&nbsp;toho verejnoprávnu inštitúciu mať nechceli (Ivan Husár, Richard Nemec – pozn. aut.). Novelou zákona o&nbsp;fonde ho chceli mať pod kontrolou. Navyše I. Husár ho ideovo - filozoficky úplne zmenil, s&nbsp;čím sa fond dodnes nevysporiadal, a&nbsp;ako inak, pri novele zákona o&nbsp;fonde prebehla nulová komunikácia so športovým hnutím. Navyše v&nbsp;čase covidu, kedy to kluby najviac potrebovali a&nbsp;kolabovali, im nebolo možné dosiahnutou novelou adresne pomáhať. Až ďalšou zrýchlenou novelou v&nbsp;čase núdzového stavu sa kluby dočkali ...

„Ak nedáte jedno euro do rozvoja dieťaťa z&nbsp;hľadiska pohybových aktivít, budete musieť vynaložiť v&nbsp;neskoršom veku štyri päť eur pri liečbe pacienta v&nbsp;zdravotníctve“

Ale vráťme sa&nbsp;k&nbsp;vášmu pôsobeniu na ministerstve. Čo bolo kľúčové?

Kľúčové bolo to, že vznikol tlak na verejnú mienku, že potrebujeme mať na tejto úrovni štátneho tajomníka, ktorý pozná potreby športu. Ale iba v&nbsp;prípade, že sa v&nbsp;jeho prospech uvoľnia výraznejšie kompetencie. To znamená z&nbsp;úrovne ministra, strany, ktorá ho nominovala a&nbsp;musí tam vzniknúť maximálna dôvera a podpora. Čiže dnes hovorím, že tento model bol veľmi dobrý, urobili sme veľa užitočného, ale treba uvoľniť štátnemu tajomníkovi ešte výraznejšie kompetencie ako napríklad jeho priamou účasťou na rokovaniach vlády SR. Tá ale musí byť definovaná aj podpisom športového hnutia „v našom prípade strešnej organizácie v&nbsp;športe SOŠV“, ktoré musí byť nespochybniteľným partnerom pri tvorbe športových politík v&nbsp;SR. Ak sa pod nejaký legislatívny návrh SOŠV nepodpíše, taká akcia ministra či štátneho tajomníka pre šport by nemala byť vládou SR ani parlamentom prijatá.

Vy ste cítili vtedy dôveru?

To bolo skôr o&nbsp;dôvere voči športovému hnutiu, to si mňa nominovalo do funkcie štátneho tajomníka. Ja osobne na to, čo som urobil, som mal podporu, ale či som mal aj dôveru politikov, to neviem. Pracoval som na tom tvrdo, každý deň.

Ako sa na vaše pôsobenie na ministerstve pozeráte spätne.

Tvrdím, že som mal oveľa lepšie výsledky, ako som od toho očakával, keď som tam prišiel. No mal som aj oveľa menej času na presadzovanie projektov, ktoré sme mali pripravené spolu so športovým hnutím, ako tí, ktorí prišli po mne a&nbsp;im sa to nepodarilo.

Pre čitateľov iba pripomeniem, že ste do funkcie nastúpili&nbsp; v&nbsp;januári 2019 a&nbsp;vyše roka ste v&nbsp;nej zotrvali až do volieb. Dá sa povedať, že ste začali nejakú prácu a&nbsp;nemohli ste ju dokončiť?

Možno projekt eurofondy do športu. Vypracovali sme materiál, ktorý som odprezentoval aj v&nbsp;Európskej komisii na konferencii na prelome rokov 2019/20, ktorá bola v&nbsp;Bratislave a&nbsp;vtedy som spoznal aj predstaviteľov Tripartity K8, ZMOS a&nbsp;ÚMOS, čiže Rady partnerstva a&nbsp;bolo mi to veľmi sympatické, ako bojovali za lepší život nás všetkých. Podobným spôsobom som prišiel prezentovať myšlienky športu ja. A&nbsp;tak, ako som odovzdal materiál, vypracovaný širokou skupinou odborníkov v&nbsp;športe, tak bol v&nbsp;prvom kole diskusií akceptovaný.&nbsp; Boli v&nbsp;ňom zahrnuté eurofondy ako pevná súčasť financovania pohybových aktivít v&nbsp;mestách a&nbsp;samosprávach. Tento materiál neskôr zdedila sekcia športu na ministerstve školstva a&nbsp;tá ho priviedla k&nbsp;úspešnému koncu, čiže rozvoj športu by mal byť financovaný aj prostredníctvom eurofondov. Prax ukáže.

Vieme dnes povedať, aký objem peňazí dostáva šport od štátu?

Presne vám to nepoviem, financovanie je viaczdrojové. V&nbsp;zásade však platí, že neodzrkadľuje mieru investícii občanov SR a&nbsp;každej jednej domácnosti ročne do športu a&nbsp;pohybových aktivít. To že si dnes niekto kúpi dres, alebo športové náčinie, zisk z toho zhltne komerčný sektor. V&nbsp;poriadku. Ale prečo z&nbsp;odvodu DPH šport na Slovensku nič nemá? Tak isto ani z&nbsp;cestovného ruchu, resp. organizácií domácich a medzinárodných športových podujatí. Naplníte síce hotely, reštaurácie, ale&nbsp;DPH ide do štátnej pokladne.

Vyčíslil som so SOŠV, koľko peňazí nám chýba a&nbsp;len pri športovej infraštruktúre to bolo vyše pol miliardy eur ihneď. Na prevádzku klubov,&nbsp;zväzov, športových zariadení, organizáciu pohybových aktivít približne 200 miliónov ročne. Zanedbaná je tiež oblasť vzdelávania v&nbsp;športe. Na konci sme sa chytali za hlavu, koľko nám toho chýba.

A&nbsp;je to aj chyba samospráv, že tieto zariadenia nám chýbajú? Lebo častokrát najmä v&nbsp;mestách, tam, kde boli predtým športoviská, vyrastajú developerské projekty s&nbsp;odobrením stavebných úradov. Je aj tam chyba?

Ľudia si myslia, že keď budú bohatí, budú šťastnejší. Nebudeme viniť nikoho, toto je kultúra našej spoločnosti, museli sme prejsť nejakým vývojom, no výsledkom je stav, že&nbsp;veľa športovej infraštruktúry sa dostalo do rúk developerov. Tí na začiatku sľúbili, že nahradia športoviská inou infraštruktúrou, no vznikli zväčša komerčné strediská a&nbsp;projekty bez vyžitia širšou verejnosťou. Svedomie nech si spytujú mestá a&nbsp;samosprávy, kam sme sa dostali. Čiže niekto na tom zarobil, no športoviská nevznikali. Preto musíme vyvinúť oveľa väčší tlak na verejné financie, ako sme vyvíjali doteraz. Tak isto na eurofondy a&nbsp;iné zdroje. Efektívne investície je možné robiť na základe relevantných dát a&nbsp;kvalitnej prípravy koncepcie športu na Slovensku na dlhé obdobie. To sa predstaví vláde SR a&nbsp;všetkým dôležitým inštitúciám, ktoré sú partnerom športu. A&nbsp;toho plánu sa musíme držať, nech vo vláde sedí hocikto. Politici nám nemôžu diktovať, akým spôsobom tu budeme športovať. My by sme ich tu mali mať na to, aby zabezpečili financie a&nbsp;podmienky na športovanie, lebo našou úlohou zo zákona o&nbsp;športe je priama zodpovednosť za rozvoj&nbsp;športu a&nbsp;štátnu reprezentáciu. Nikto iný takú kompetenciu a&nbsp;zodpovednosť nemá, lebo cez zákon o&nbsp;športe tým parlament poveril športové zväzy, čiže športové hnutie. Máme mať tú dôveru naďalej a&nbsp;keď sme raz poverení my touto&nbsp;zodpovednosťou, tak sa nemôže stať, že sa vo vládach objavujú ľudia, ktorí obchádzajú názor a&nbsp;stanovisko strešnej organizácie SOŠV, ktorej členom športové zväzy sú.

Viackrát sa u&nbsp;nás objavila myšlienka zriadenia samostatného ministerstva športu. Vy by ste boli za to?

Bol by som za to, aby táto otázka bola&nbsp;komunikovaná naprieč celým športovým hnutím, zhodli sme sa v&nbsp;potrebe tejto reformy, ukotvili ju jasne do koncepcie rozvoja športu. Následne, aj na základe výsledku parlamentných volieb, aj toho, kto kde a ako bude fungovať, sme si sadli s&nbsp;vládou a&nbsp;dohodli sa na reálnom výkone koncepcie v&nbsp;praxi. Ak športové hnutie povie, že chce agentúru, vláda by mala súhlasiť s&nbsp;realizáciou tohto konceptu, samozrejme, ak to nebude mať negatívny dopad na štátnu pokladnicu. Ak však hnutie povie, že chceme byť na jednom ministerstve s cestovným ruchom, treba mať pripravené dáta a&nbsp;jasne povedzme, prečo tam chceme byť. Ak máme byť s kultúrou, platí to isté. Dnes nemám pocit, že by sme celé športové hnutie boli v&nbsp;takej synergii, že každý, koho stretnete, povie jednotne, aký ústredný orgán štátnej správy pre šport je potrebný.

Čiže neexistuje podľa vás spoločenská potreba vzniku ministerstva športu?

Tá téma tu určite je. Ešte Kamil Haťapka začal presadzovať túto myšlienku, odpracoval celú komunikáciu k&nbsp;tejto téme a&nbsp;teraz myšlienku uchopil Slovenský olympijský a&nbsp;športový výbor (SOŠV). Komunikujeme, rokujeme a&nbsp;diskutujeme o&nbsp;tom.

Čiže myšlienka nezapadla?

Nie, myšlienka vytvoriť ústredný orgán štátnej správy pre šport pre jeho efektívnejšie riadenie tu je. Čo je ale nebezpečné, je to, že keď vytvoríte čokoľvek, tak sa môže zopakovať schéma momentálneho riadenia športu. Čiže na pozíciu šéfa agentúry alebo ministerstva športu si pokojne môže sadnúť niekto, kto športu systémovo nerozumie, ale bude „politický“ nominant. Potom čo vymyslíme?

Aké je teda podľa vás riešenie?

Zopakujem, čo som už spomenul. Akákoľvek akcia v&nbsp;športe zo strany vlády SR, ministra, či štátneho tajomníka musí byť definovaná aj podpisom športového hnutia, v našom prípade strešnej organizácie v&nbsp;športe SOŠV - jeho štatutárnymi zástupcami, ktoré je nespochybniteľným partnerom pri tvorbe športových politík v&nbsp;SR. Ak sa pod nejaký legislatívny návrh SOŠV nepodpíše, taká akcia ministra, či štátneho tajomníka pre šport by nemala byť vládou SR ani parlamentom prijatá. Možno by tomu pomohla úprava kompetenčného zákona a zákona o&nbsp;športe, kde treba posilniť kompetencie strešnej organizácie športu SOŠV a&nbsp;zadefinovať výraznejšie postavenie SOŠV ako strešnej organizácie športu na Slovensku.

Pomôže Plán obnovy finančnej kondícii&nbsp;športu na Slovensku?

Všetko sa dialo v&nbsp;núdzovom režime v&nbsp;čase covidu. Podľa mojich informácii sme tento vlak zmeškali. Ja len dúfam, že mestá a&nbsp;župy nie.

A&nbsp;nedostali sme teda nič na šport z&nbsp;Plánu obnovy?

Ale pri tom som už nebol, ja som pripravil eurofondy a&nbsp;snažil som sa to vysvetliť I. Husárovi aj K. Kučerovi tak, aby z&nbsp;toho nemohli vycúvať. Podarilo sa, no až prax ukáže, čo to bude pre mestá a&nbsp;samosprávy znamenať. Akým spôsobom bojovali za plán obnovy, neviem. Športové hnutie pri pláne obnovy nebolo.

„Štát nemôže vedieť, aké sú potreby športového hnutia bez toho, aby sa ho na to nespýtal.“

Ako vnímate proces okolo schvaľovania nového zákona o&nbsp;športe? Pomôže&nbsp; športu?

Pán I. Husár (bývalý štátny tajomník) prišiel a&nbsp;rozhodol sa novelizovať zákon o&nbsp;športe. Najprv trochu, potom viac ako trochu. Až nakoniec bolo tých zmien toľko, že aj legislatívna rada vlády upozornila predkladateľa, že rozsahom zmien nezodpovedá novele zákona o&nbsp;športe, ale&nbsp;skôr prijatiu úplne nového zákona o&nbsp;športe. A&nbsp;to bola vážna vec, lebo takáto objednávka tu od športového hnutia nebola. Všetci sa pýtali, s&nbsp;kým bola novela zákona prerokovan<s>á</s>, pretože normálne je osloviť toho, koho sa týka. Lídri športových zväzov totiž apelovali na to, že tento návrh zákona nebol vôbec odkomunikovaný s&nbsp;nimi. V&nbsp;lete 2022 k&nbsp;jeho novele bolo podaných vyše 550 pripomienok v MPK,&nbsp; z&nbsp;toho možno polovica zásadných. Aj samotná vláda, či parlament zbystrili pozornosť, ako to bolo odkomunikované. Medzitým to stiahli na prepracovanie. Vymenil sa štátny tajomník aj minister a&nbsp;prichádza ďalší štátny tajomník, ktorý vyberá tú nedokomunikovanú novelu zákona zo šuplíka a&nbsp;povie, že on ho spraví... R. Nemec to vybral zo šuplíka a&nbsp;predviedol presne to, čo pred ním predviedol I. Husár. S nikým to nekomunikoval a&nbsp;vyfasoval 650 pripomienok v rámci MPK! Nakoniec športové hnutie vydalo deklaráciu, že takto to nemôže fungovať, aby sa rozhodovalo o&nbsp;nás bez nás. Konečný efekt toho celého bol, že nulová komunikácia ministerstva školstva spôsobila, že novela zbytočne traumatizovala športové hnutie a&nbsp;bola&nbsp;parlamentom odmietnutá a&nbsp;stiahnutá na prepracovanie.

Štát pri budovaní športovej infraštruktúry podporuje iba vybrané športy, najmä futbal a&nbsp;hokej. Ako k&nbsp;tomu príde kanoistika, športová streľba, vodný slalom či lyžovanie? Napríklad Marián Kovačocy, ktorý sa pred pár dňami kvalifikoval v&nbsp;športovej streľbe na budúcoročnú olympiádu v&nbsp;Paríži, sa posťažoval, že u&nbsp;nás nemáme jedinú vyhovujúcu strelnicu.

Futbal a&nbsp;hokej? To je v&nbsp;poriadku, samozrejme, do určitej miery. V&nbsp;každej dedine musí byť kostol, krčma a&nbsp;futbalové ihrisko. Sme hokejová krajina? Sme. Ale&nbsp;Marián&nbsp;to povedal tak, ako to v&nbsp;skutočnosti je, zastupuje jeden z najúspešnejších olympijských športov a&nbsp;vie dobre, čo nás čaká, keď nebude mať potrebné podmienky. Tie, v&nbsp;ktorých športoví strelci pracujú, su katastrofálne. Individuálni lobisti v&nbsp;športe zariadili to, že sme za 30 rokov v&nbsp;téme športovej infraštruktúry národného významu pre šport neurobili takmer nič pre úspešné športy. Segregácia finančnej kondície športov u&nbsp;nás nastáva už aj pri financovaní športových odvetví, ale za to si&nbsp;môžeme sami, že to tolerujeme.

No späť k&nbsp;infraštruktúre. Do toho by určovaním priorít nemusel zasahovať štát. Mal by sa spoľahnúť opäť na potreby hnutia. Toto je na dobrej ceste, v športovom&nbsp;hnutí sa o&nbsp;tom veľa rokuje. Tu pochváľme činnosť fondu na podporu športu, ktorý sa snaží. Na druhej strane je však dôležité mať pripravené projekty, a&nbsp;to sú niekedy šialené veci, tu športové zväzy potrebujú výraznú pomoc odborníkov. Čo chcem pri tejto otázke doplniť, je, že je hanbou, ak nemáme atletické dráhy, plavárne, gymnastické haly, či v&nbsp;zime kvalitné podmienky na lyžovanie.

Čo financií sa za posledných 30 rokov vynieslo do zahraničia, aby tam naši športovci mohli trénovať v&nbsp;infraštruktúrach, aké majú všetci ostatní zahraniční športovci k&nbsp;dispozícii. To je momentálne nezastaviteľný fakt a&nbsp;bude trvať, kým nebudeme mať vybudované vlastné podmienky. Myslím, že každý v&nbsp;športe si uvedomuje, že musíme konečne nahlas povedať, aké sú naše priority,&nbsp;finančný a&nbsp;časový plán...

Tak, že individuálny lobista má byť odmietnutý a&nbsp;máme dodržiavať schválenú koncepciu v&nbsp;každej oblasti športu.

Odľahčime tému.&nbsp;Je podľa vás šport istou formou kultúry?

Je výrazným reprezentantom našej krajiny. S&nbsp;našimi športovcami vysielame do sveta nielen športový dres, ale aj našu históriu a&nbsp;súčasnosť. Forma zápolenia, asertivita, budovanie si vzťahov, zotrvanie v&nbsp;tých vzťahoch, budovanie rôznych projektov a&nbsp;recipročných vzťahov v&nbsp;spolupráci s&nbsp;inými krajinami, úroveň vzdelania, to všetko je reprezentácia kultúry&nbsp;našej krajiny. Nie iba naše halušky (...smiech...).

A&nbsp;celkom na záver. Otázka vzťahu športu a&nbsp;zdravia obyvateľstva...

Ak nedáte jedno euro do rozvoja dieťaťa z&nbsp;hľadiska pohybových aktivít, budete musieť vynaložiť v&nbsp;neskoršom veku štyri - päť eur pri liečbe pacienta v&nbsp;zdravotníctve. My dnes, žiaľ, uvažujeme tak, že prevenciou sú injekcie, nie šport a&nbsp;zdravý životný štýl. Dovolím si povedať, že prevenciou každého z&nbsp;nás je sila nášho organizmu po každodennej záťaž v&nbsp;práci aj mimo nej. Ja rozumiem, že aj silný človek dostane infarkt, aj covid aj všetko možné. Ale fyzický silnejší človek má oveľa väčšiu šancu ochrany svojho života ako človek, ktorý je fyzicky i&nbsp;mentálne slabší. Predstavte si, že niekde v&nbsp;sade by sme urobili krásne športové parky “o&nbsp;ktorých hovoríme 20rokov“ pre dôchodcov a&nbsp;každý deň by sa tam chodili hýbať. Fyzicky nie veľmi náročné veci, ale jednoduché v&nbsp;pásme oddychu.&nbsp;Dnes ľudia vyjdú z&nbsp;bytu a&nbsp;keď nevedia, kam ísť za športom, tak idú do nákupných centier. Čo pre nich robíme?

Ak sme dali obchodným reťazcom taký nekonečný vplyv na život ľudí, tak to vykompenzujme investíciami z&nbsp;verejných zdrojov aj do iných segmentov spoločenského života. Ak sme priniesli digitalizáciu do života a&nbsp;najviac sa to dotklo žiakov a&nbsp;študentov základných a&nbsp;stredných škôl, teda rôzne aplikácie, počítače, mobily a výsledok je pokles záujmu o&nbsp;pohybové aktivity, tak to opäť vykompenzujme projektom a investíciou do pohybových aktivít mladých ľudí. Toto pokojne mohol riešiť Plán obnovy. Keď 7 miliárd eur dáte do neviem kam a všade, tak to „neviem kam a všade“ nás nechá sedieť všetkých doma alebo žiť život, ktorý je Plánom obnovy naprogramovaný. Športové hnutie nikomu nechce naprogramovať jeho život, chceme, aby si všetci vybrali také aktivity, ktoré nás bavia, ale&nbsp;budeme radi, ak prinesieme pohybové aktivity všade, kde je o&nbsp;nich záujem. A&nbsp;tým zabezpečíte ľuďom zdravie a kvalitnejší život.

Jozef Gönci: Na čele správy športu za štát už nemôže byť politický nominant

Výber pre vás