<p>Venuje sa témam z domácej politiky, občas ju to zaveje aj k príbehom ľudí, ktorí poukazujú na to, ako štát niekedy nefunguje</p>


Veronika Cosculluela

Aké boli ich dojmy? Čo zistili a čo sa musí zmeniť? Ako vidia situáciu okolo slovenskej vládnej krízy v Bruseli? V rozhovore s VERONIKOU COSCULLUELA hovorí TOMÁŠ ZDECHOVSKÝ (38), že imidž našej krajiny nie je až taký negatívny, ako si možno myslíme. Spomína tiež, že Andrej Babiš by mu bol sympatickejší, keby vládol na Slovensku. A v porovnaní s Robertom Ficom vraj tento podnikateľ, ktorý nemá čisté konto, čo sa káuz týka, vyšiel podľa europoslanca náš politik o niečo lepšie.

Kto má v súčasnosti v Bruseli lepšiu povesť, Česko alebo Slovensko?

To sa nedá tak jasne povedať. Slovensko je dlhodobo považované za proeurópsku krajinu. Myslím, že aj Česká republika sa v poslednom čase snažila vystupovať dosť proeurópsky. Je to skôr v tom, ako nás vnímajú vzhľadom na ďalšie dve krajiny Vyšehradskej štvorky. V porovnaní s Poľskom a Maďarskom nás berú ako bezproblémové štáty.

Menia situáciu protesty a vládna kríza?

Myslím si, že áno. V dobrom. To, že odstúpil minister vnútra a neskôr aj premiér, ukazuje, že Slovensko je vyspelá demokratická krajina. Ak by sa to nestalo, kríza by sa ťahala dlhšie. Len vtedy by sa ukázalo, že mechanizmy demokracie nefungujú. To, že ľudia vyšli do ulíc, že prebieha celoštátna diskusia o tom, čo sa na Slovensku deje, je ukážka toho, ako sa Slovensko naučilo žiť demokraticky. A krajina je schopná vyrovnať sa s tým, čo sa deje.

Takže vy vnímate protesty ľudí v uliciach, ale aj zmenu vlády ako pozitívnu vec pre imidž Slovenska a dobrý signál smerom von?

Určte áno. Rozhodnutie pána premiéra Fica a tiež rozhodnutie prezidenta Kisku, ktorí sa snažili situáciu upokojiť, v zahraničí vnímajú pozitívne. Aj do budúcna to ukázalo Európe, že Slovensko patrí na západ a nie na východ.

Naše vnútroštátne vnímanie je trochu iné, preto ma to vaše trochu prekvapuje. My to vidíme skôr tak, že v demokratickej krajine odchádzajú slušní politici bez toho, aby ľudia požadovali zmenu v uliciach.

Tomu rozumiem. V Českej republike sme sa napríklad tiež začudovali nad okamžitým odstúpením holandského ministra zahraničných vecí Halba Zijlstra, keď sa priznal na naše pomery len k drobnému klamstvu. Na porovnanie so situáciou na Slovensku vezmem príklad z Českej republiky. Aj u nás sa niekedy organizujú demonštrácie za odstúpenie politikov naprieč celým štátom. A hoci ide o desaťtisíce ľudí, aj tak ich označujú za pár krikľúňov. Navyše, po demonštráciách sa viac-menej nič nedeje. Ak teda protesty na Slovensku zabrali, je to dobrý signál.

Vaši kolegovia z Európskeho parlamentu prišli začiatkom mesiaca na Slovensko, aby na vlastné oči zistili, ako sa u nás vyšetruje vražda novinára a aké sú problémy okolo zneužívania eurofondov. Vy ste im pomáhali s prípravou misie. O akých dojmoch vám hovorili, keď sa zo Slovenska vrátili do Bruselu?

Dvaja z nich boli príjemne prekvapení z toho, že ich príchod bol vítaný. Vnímali pozitívne to, že Slovensko chce zapojenie Európskej únie (EÚ) do toho, aby sa veci, o ktorých Ján Kuciak písal, vyšetrovali. Nepríjemné to bolo pre kolegov hlavne v tom, že si uvedomili, ako systematicky u vás dochádzalo k zneužívaniu európskych dotácií. Uvedomili si, že mechanizmy, ktoré má dnes EÚ nastavené, neboli schopné toto systematické zneužívanie odhaliť a zamedziť mu.

Je to také prekvapujúce? Veď aj v minulosti sa také prípady objavili. Váš premiér dostal dotácie na Bocianie hniezdo.

Štandard to rozhodne nie je. Fakt, že niekto získal dotácie, ešte neznamená, že ich zneužil. To, že niekto dostáva dotácie na pozemky, za ktoré by ich dostať nemal, je však jasný problém. Bude sa to riešiť a budeme chcieť, aby sa to na Slovensku už nikdy neopakovalo. Tak, ako som tvrdo vystúpil proti zneužívaniu dotácií v Česku alebo nedávno v Maďarsku, treba aj dnes slovenským politikom odkázať, že EÚ funguje. Že na zá­klade nejakých porovnávacích analýz a satelitných obrázkov si vieme využívanie dotácií skontrolovať. Ak bude niekto chcieť v budúcnosti postupovať spôsobom, aký sme videli na Slovensku, treba financovanie zastaviť.

V správe, ktorú europoslanci po návšteve Slovenska spísali, sa objavila veta, ktorá u nás spôsobila rozruch. Premiér vraj povedal, že na východe mafia nie je, lebo tam nie je vôbec nič. Všimli ste si toto vyjadrenie?

Áno, všimol som si to. Keby to povedal náš premiér v Česku, myslím, že by mal v budúcich voľbách veľký problém v danej oblasti dosiahnuť nejaké dobré skóre. Je to smerom k východniarom nešťastné vyjadrenie a myslím si, že si tým Robert Fico spôsobil veľa škody.

Slovenskí europoslanci zo Smeru Roberta Fica bránili a argumentovali, že veľké haló tu z výroku robíme neprávom. Napísali, že bol vytrhnutý z kontextu. Súhlasíte? Mohlo ísť o nejaký problém v preklade?

Nie. Správu kolegov z misie na Slovensku som čítal celú a v kontexte. Premiér sa takto obhajoval a jeho obhajoba bola zlá. Politik by mal veci vysvetľovať pokojne a umiernene. V tomto prípade si váš expremiér poškodil.

Vaši kolegovia tu boli dva dni, stretli mnoho funkcionárov, vyšetrovateľov, politikov. S každým strávili však po 10-15 minút. Išlo o formalitu alebo sa skutočne bude niečo s ich správou diať?

Na základe nej vypracujeme záver, z ktorého vyplynú isté opatrenia, aby sa v budúcnosti zamedzilo podobným zlyhaniam v politike prideľovania eurofondov. Napríklad aj to, aby sme v budúcnosti lepšie chránili nahlasovateľov podozrivých praktík. I ja sám som mal v minulosti isté indície o čudných dotáciách na východe Slovenska, ale tí ľudia neboli schopní dodať mi materiály, lebo sa báli postihov, straty zamestnania. EÚ doteraz nemala riadnu politiku, ako s tým bojovať. Prípad na Slovensku je pre nás aj z tohto pohľadu facka. Mali by sme si vytvoriť spôsob komunikácie tak, aby sa na europoslancov mohli aj novinári, ak na niečo prídu, priamo obrátiť.

Kedy by ste mohli mať reálne vypracované opatrenia?

Myslím, že by sa to mohlo stihnúť ešte v tomto volebnom období. Od roku 2021 by sa už mohlo fungovať na základe nových pravidiel.

V roku 2020 sa skončí čerpanie eurofondov tak, ako sme ho poznali. Odľahne potom kontrolným orgánom EÚ?

Áno, čo sa týka poľnohospodárstva, bude sa menej zohľadňovať množstvo hektárov a viac sa budeme pýtať na spôsob hospodárenia. To bude pre nás alfa a omega. Či kontrolným orgánom odľahne? Určite musíme zmeniť spôsob kontroly. Chcel by som na základe informácií, ktoré mi dnes posielajú ľudia z východného Slovenska, navrhnúť sofistikovaný spôsob kontroly. A to tak, aby v prípade, že zistíme nejaké nezrovnalosti už na začiatku, boli schopní konkrétnym subjektom čerpanie zastaviť a donútiť ich financie buď vrátiť, alebo zmeniť spôsob hospodárenia s nimi. To si myslím, že sa po roku 2020 zmení.

Kde sa stávajú najčastejšie chyby a prečo sa hneď nevidia?

Najčastejšie chyby sú napríklad tie, že nejaký subjekt deklaruje hospodárenie na väčšej rozlohe, ako je skutočnosť. Stáva sa tiež, že prevádzkuje inú činnosť, ako uvádza žiadosť, i to, že niektorí žiadatelia už v žiadosti uvedú nepravdivé informácie. Štátna kontrola, teda Finančná správa, ministerstvo pôdohospodárstva či financií potom nie sú schopné informácie overiť. Vyskytli sa tiež prípady, keď sa žiadateľ posudzoval ako spoľahlivý, lebo hospodáril už dlhší čas, a teda bol bonifikovaný, ale v skutočnosti činnosť len vykazoval a nerealizoval.

Všetko, čo sa týka poľnohospodárskych dotácií z EÚ, ste našli aj na Slovensku?

Celý rad slovenských problémov spočíva v štrukturálnych fondoch. Vypíšu sa výzvy na dotácie, ktoré sú napísané na mieru rôznym organizovaným a mafiánskym skupinám. Tie sa prihlásia a dostanú ich. Ich projekty sú často vo výhode, lebo niektorí vybraní ľudia dopredu vedeli, aké budú podmienky pri žiadostiach. Kým to došlo z Bratislavy do Košíc, oni už majú projekty napísané a iní to za krátky čas, keď je výzva vypísaná, nestihli v rovnakej kvalite. To sa musí zmeniť. Treba vyslať jasný signál, že takéto praktiky sa v budúcnosti tolerovať nebudú.

Odhliadnuc od škandálov s dotáciami, viaceré organizácie na ochranu spotrebiteľa či environmentálne združenia majú problém s niektorými rozhodnutiami EÚ v oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva. Prečo EÚ predĺžila licenciu spornému pesticídu glysofát?

Ja osobne mám s predĺžením licencie na produkty na báze glysofátu problém. Som zástancom toho, aby EÚ zakázala škodlivú látku v momente, keď odborníci preukážu, že škodlivá je. Navyše glysofát sa dá nahradiť bez výrazného zvýšenia nákladov pre pestovateľov. To sú veci, ktoré by sme z môjho pohľadu nemali nechať na firmy ťažiace z ich výroby, aby ich prelobovali.

Kritizovaná je aj obchodná dohoda s Kanadou, CETA. Ich potravinárske výrobky budú konkurovať tým našim, zvýšili sa množstvá povoleného dovozu. Ste zástancom tejto zmluvy?

Myslím si, že na tomto obchodnom partnerstve môžu slovenské firmy o pár rokov poriadne zarobiť. Budú môcť vyvážať tovar za dobrých podmienok, lepších ako pred dohodou. Som presvedčený, že slovenské firmy majú čo ponúknuť - či už v potravinárstve, alebo v technológiách. CETA so sebou prináša záruku toho, že tento obchod má pravidlá, rámec a verím, že to ocenia ďalšie generácie.

Ďalšou kontroverznou potravinárskou témou sú nitráty, teda E 252 a E 250, v šunkách, v údeninách. Soli, ktoré dávajú mäsu ružovú farbu, ale škodia zdraviu. Potravinári ich využívajú len na vzhľad výrobkov. Je to ďalšia výhra lobistov?

Myslím si, že už máme na stole štúdie, ktoré sa to budú snažiť zmeniť. Je to otázka pre Európsku agentúru pre potraviny, ktorá sídli v Parme. Tuším, že nastal nejaký vývoj. Treba sa však spýtať priamo ich. Ak dovolíte, položím im sám vašu otázku a dám vám potom odpoveď.

EÚ pripravila regulatívu na zdanenie tržieb veľkých nadnárodných spoločností. Je to len formalita? Podarí sa donútiť Google a iných v štátoch, kde reálne zarábajú?

Je výborné, že sa v EÚ prestane súťažiť o korporátne dane. Doteraz to fungovalo tak, že materské firmy poslali faktúry svojim medzinárodným pobočkám, ktoré podnikajú na Slovensku. Na konci svojho zúčtovacieho obdobia takto zisk presúvajú zo Slovenska niekam do Írska, kde si mohli dohodnúť jednopercentné zdanenie. Je to neférové hlavne zo strany starších členských krajín. Luxemburska a ďalších. Prečo by mali tieto krajiny bohatnúť na práci ľudí zo strednej a východnej Európy? Ešte stojí pred nami jedna veľká výzva v tejto oblasti, a tou je transparentnosť korporácií. Musíme vedieť, kto za firmami stojí. Aby nám zisky neunikali cez daňové raje. Kto neplatí dane, nemal by mať nárok na eurodotácie.

USA zvýšili clo na oceľ, EÚ pripravila odvetu, regulatívu daní. Niektorí hodnotia tieto prejavy protekcionizmu ako oko za oko. Kam to až môže zájsť?

Ak Čína alebo USA začnú ekonomicky protežovať svoje výrobky, EÚ musí hľadať spôsoby, ako na tieto kroky odpovedať. Nemôžeme si dovoliť zničiť vlastný trh s oceľou. Tento príklad ukazuje, že globalizácia niekedy bežala bez obmedzenia. Dnes treba dať veciam rámec a pravidlá.

Myslím si, že ide o dočasné opatrenia a súvisí to s dôverou v myšlienku, že trh všetko spraví sám. Nespraví. Trh nevyrieši všetko sám. Niekedy treba vytvoriť isté opatrenia. Tie, ktoré sa týkajú ocele, však nebudú podľa mňa dlhodobé. Skôr či neskôr tieto clá pominú alebo sa štáty nejako inak dohodnú.

Zmenil sa váš názor na Roberta Fica, na jeho imidž po tejto kríze?

Vyhýbam sa komentovať vnútroslovenskú politiku. Myslím si, že mi to neprináleží. Veľmi som sa začudoval, keď pred časom niektorí moji kolegovia z europarlamentu nahlas volali po odstúpení vášho ministra vnútra. Nie je to naša vec, nepáči sa mi miešanie do vnútornej politiky iných krajín.

Pýtam sa preto, že ste pôsobili aj ako mediálny poradca českých politikov, a teda možno máte na jeho kroky istý názor.

Určite váš, dnes už bývalý, predseda vlády urobil množstvo chýb - od výberu svojich poradkýň cez komunikáciu. Ani pán policajný prezident nekomunikoval po vražde Jána Kuciaka najšťastnejšie. Premiér odstúpil a jeho gesto by som ocenil. Ďalšie veci nechám na posúdenie slovenských občanov a voličov.

Schvaľujete teda Ficove kroky počas krízy?

Ak sa ma pýtate ako krízového manažéra, tak ak by si ma premiér Fico najal ako radcu pri riešení tejto situácie, prvé, čo by som mu poradil, by bolo odstúpenie asi troch ministrov, ktorí mali za situáciu zodpovednosť. V momente, keď do ulíc vyjdú davy, radil by som mu odstúpiť po dohode s prezidentom tak, aby vláda mohla pokračovať. To nakoniec aj urobil a spôsobom, ktorý mu podľa mňa skôr pomôže, ako uškodí.

Máme nového premiéra, novú vládu. Považujete tým slovenskú krízu za ukončenú?

Je to jedna z bodiek za krízou. Nie je úplná. Ešte bude treba vyrovnať sa s vecami, o ktorých písal Ján Kuciak - daňové kauzy, zneužívanie eurofondov, klientelizmus, prepojenia podnikateľov s politikmi. Ak sa s nimi tí, ktorí dnes Slovensko reprezentujú, nedokážu vyrovnať, tak by kríza mohla pokračovať.

Česko tiež prežíva politickú krízu? Alebo ako by ste nazvali stav, keď máte vládu bez dôvery?

Samozrejme, je to kríza. Sme v nej a budeme v nej, pokiaľ vládu bude viesť premiér v demisii. Taká vláda nie je stabilná. Z dlhodobého hľadiska Česko táto situácia oveľa viac poškodí, ako si dnes vieme pripustiť. Hovoril som napríklad s japonskými investormi a tí sú znepokojení tým, že nevedia, kto bude o pol roka na ministerstvách. Medzi investorov to vnáša nervozitu. Je škoda, že po štyroch rokoch stabilného vládnutia v tomto štýle nepokračujeme.

Najlepšie by bolo, keby bol Andrej Babiš veľkorysý a odstúpil. Mohol by zostať poslancom, v poriadku. Ale vládnutie by mohol prenechať niekomu, kto vládu vie zostaviť.

Predčasné voľby teda nevidíte ako riešenie? Stačí, aby premiérom nebol Babiš?

V ANO majú množstvo schopných, slušných ľudí. Tá strana je plná ľudí s prodemokratickým myslením a s kompetenciami na premiérsku stoličku. Jednoducho, premiérom Českej republiky nemôže byť niekto, koho vyšetrujú za krádež eurofondov. To Českú republiku devalvuje v zahraničí. Nášho premiéra potom nepozvú na dôležité rokovania, kde vášho premiéra pozvali.

Je vám sympatickejší Fico alebo Babiš?

To je dosť osobná otázka. Pána premiéra Babiša by som rešpektoval v momente, keby prestal o niektorých veciach klamať. Na ľudí, ktorých máme u nás doma, nazeráme inak, prísnejšie, ako na tých, ktorí pôsobia u susedov. Keby bol pán Babiš premiérom Slovenska, asi by mi bol sympatickejší ako teraz, keď je premiérom v Českej republike.

Máte s ním aj osobný konflikt? Vši­mli sme si, že vás nazval najväčším udavačom v Bruseli. Čo tým myslel?

(Smiech.) Myslel to, že som človek, ktorý sa nenechá zastrašiť a nedá pokoj až dovtedy, kým sa kauza Bocianie hniezdo nevyšetrí. Pána premiéra som nikdy neudal, ani pre Bocianie hniezdo. Je to nezmysel a od neho aj nehoráznosť. Premiér nejakej krajiny predsa nemôže bez akýchkoľvek dôkazov takto niekoho nazvať. Ale zúfalí ľudia robia zúfalé veci. Ja sa na tom môžem len zasmiať, lebo aktuálne vyplávali na povrch ďalšie kauzy, ktoré sa diali v čase, keď bol ministrom financií.

Ste kritický k situácii na domácej českej politickej scéne. Potrebuje europoslanec domácu politiku alebo by si mal skôr držať odstup?

Myslím si, že je nutné dávať smerom domov spätnú väzbu. Svoju kritiku českých pomerov považujem za konštruktívnu, nie za deštruktívnu. Navyše nevyužívam len kritiku, ale často Českú republiku aj chválim. Komunikujem s Čechmi, snažím sa im pomôcť, posunúť kontakty, prepojiť na úradníkov, ktorí im vedia pomôcť. To, aby vás poznali doma, nielen v Bruseli, sa dá dosiahnuť aj bez tlačových správ. Ak sa pozriete na moje sociálne siete, zistíte, že som každý deň medzi ľuďmi, keď som v Česku. Aj soboty a nedele. Nemám strach z toho, že by ma ľudia nepoznali.

Ste ako europoslanec zaplatený primerane?

Vzhľadom na to, že asi tretinu platu dávam na rôzne humanitárne akcie a sociálne dary, charitatívne aktivity, tak to vnímam možno trochu inak ako niektorí kolegovia. Moje náklady na život nie sú extra vysoké. Ak by však bol ten plat hoci len polovičný, tak tú prácu robím rovnako rád. Robím politiku z presvedčenia.

Musíte počas kampane alebo počas výkonu mandátu, keď chodíte medzi ľudí, vysvetľovať Čechom finančné výhody europoslancov?

V prípade europoslancov je fajn, že si plat nestanovujú sami, ale majú ho prisúdený. Je to tretina toho, čo má sudca Európskeho súdu v Luxemburgu. A ten plat sa zvyšuje po­dľa iných platov. Europoslanci v tom nemajú svoje slovo. Voličom a ľuďom hovorievam, nech posudzujú politikov podľa toho, čo pre nich urobili, a nie podľa platu, aký berú. Ak sa im zdá, že som pre nich urobil málo, potom nemám právo byť zvolený.

„Keby bol Babiš premiérom Slovenska, asi by mi bol sympatickejší!“ tvrdí mladý politik

Výber pre vás