venuje sa politickému dianiu, legislatíve, politickým komentárom a investigatíve

Juliána Bieliková

Hviezdi ako komik, hoci ešte nedávno bol tvárou zahraničného spravodajstva v&nbsp;televízii. „Ak sa stand-up nezakladá na skutočnosti, tak mu publikum neuverí. Aj príbehy, ktoré rozprávam, sú na 70-80 percent pravdivé. Vždy hovorím pravdu, len mám niekoľko úrovní,“ hovorí. Stand-up comedy je podľa neho celá veda, no dôležitý je najmä talent. Po siedmich rokoch na pódiu si už prácu zháňať nemusí, chodí za ním sama. Ako člen známej židovskej rodiny sa snaží búrať predsudky vystúpeniami s&nbsp;názvom Profesionálny Žid.

O&nbsp;tom, ako funguje stand-up comedy, ale aj o&nbsp;tom, prečo sa nevenuje politickej satire, sa s&nbsp;MICHAELOM SZATMARYM (44) rozprávala JULIÁNA BIELIKOVÁ.

Ako ste sa k&nbsp;stand-up comedy dostali? Je to štýl, ktorý došiel z&nbsp;USA, ako vám napadlo, že by vám to sadlo?

Dostal som sa k tomu neskôr ako iní kolegovia. Na Slovensku funguje stand-up od roku 2010 a ja som to začal robiť v roku 2012. Bolo to vyvrcholenie mojej snahy byť slávny. Napriek tomu, že som dlhé roky robil v Markíze, sa mi to nepodarilo. Nevyšlo to ani v rámci muziky. Odkedy si sám seba pamätám, sedel som na záchode s pracháčom v ruke&nbsp; ako s&nbsp;gitarou a&nbsp;sám seba interviewoval, že som práve po koncerte. Ale skutočný dôvod, prečo som sa dal na stand-up, je, že som sa vždy považoval za vtipného. Aj v&nbsp;škole som bol triedny šašo, doma som bavil celú rodinu. Jana Gorduliča som poznal a&nbsp;raz ma zavolal, nech sa prídem pozrieť.

A&nbsp;povedali ste si, že aj vy to zvládnete?

Presne. Napísal som si vystúpenie a&nbsp;vyskúšal som to. A&nbsp;bolo to dobré. Bolo to vtipné. Tak som to skúšal opäť a&nbsp;potom sa dobré striedali s&nbsp;trápnym tichom a&nbsp;pocitom, že už na pódium nepôjdem, ale nevzdal som to a&nbsp;dnes som žijúca legenda. (Smiech.)

Ako si pripravujete vystúpenia? Píšete ich z&nbsp;reálneho života alebo vás niečo inšpiruje a&nbsp;potom to dotiahnete?

Pretože už mám svoj vek, čo to som už prežil. Ak sa stand-up nezakladá na skutočnosti, tak mu publikum neuverí. Aj príbehy, ktoré rozprávam, sú na 70--80 percent pravdivé. Vždy hovorím pravdu, len mám niekoľko úrovní pravdy. Sú zveličené, prifarbené a… reálne sa nemôžem rozprávať s avokádom, že mi oznámi, že ho nemôžem jesť hocikedy. Lebo je tvrdé, tvrdé a šup, už je hnilé. Čiže máš pár minút na to, aby si ho zjedol. Tak­že, keď som išiel na rande so svojou paňou, tak na mňa avokádo kričalo - Teraz ideš? Teraz? Čo keď budem zrelé, keď tu nebudeš? Nerozprávam sa s avokádom, ale podstata príbehu je pravdivá. Inšpirujú ma výlety, štúdiá, škola, rodina, deti, alkohol, polícia. Všetky veci, ktoré človek zažije. Len musí byť všímavý a mať talent to opísať.

Áno, má to skladbu, úvod, jadro a&nbsp;ten najlepší záver. V&nbsp;príbehu musia byť vtipné pančlajny. Diváka musíš chytiť za prvých 30 sekúnd, čo si na pódiu.

Áno, to je celá veda. To nie je také easy, ako to možno vyzerá, že stojíme a&nbsp;bavíme sa. No dá sa to naučiť.

Učíte sa od amerických stand-up komikov? Alebo na to existujú návody a&nbsp;knižky?

Ani jedno, ani druhé. Ja do toho nie som fanatik. Ani nepočúvam svojich kolegov. To je, ako keď herec hrá v&nbsp;divadle. Neviem, či sa chodí pozerať aj na iné predstavenia. Skôr nie. Nebaví ma hodinu sedieť a&nbsp;počúvať to. Mám čo-to napozerané, našiel som sa v&nbsp;niektorých komikoch, ktorí robia inteligentnejší humor, ako Jerry Seinfeld či Sarah Silverman. Treba aj podumať, nie je to na prvú, čo človek pochopí hneď. Je to skôr chytré a&nbsp;človek sa zamyslí, Ježiš, naozaj, tak to je.

V&nbsp;Markíze ste robili zahraničné spravodajstvo, šoubiznis. Ale to nie sú práve vtipné témy, skôr vojny a&nbsp;katastrofy.

No áno, ale viete, ako funguje komerčná televízia. Na konci musí byť vždy niečo vtipnejšie a&nbsp;príjemnejšie. Na starosti som mal tie bodky zo zahraničia a&nbsp;tam som strkal žartíky. Napríklad o&nbsp;škuľavej vačici Heidy. A&nbsp;robil som aj Oscary, Emmy, Grammy Awards. Tam som to „ľahkým perom písal“.

Prečo ste odišli z&nbsp;Markízy? Naozaj len kvôli sláve?

Nie, samozrejme, že nie. Bol som tam deväť rokov a&nbsp;stále na jednom mieste. Videl som, že nemám šancu dostať sa do relácií, ktoré by ma bavili a&nbsp;ktorým som mohol rozumieť. Ako Chart Show, keďže som hudobník aj komik. Bol som v&nbsp;zahraničnom spravodajstve nenahraditeľný. Začal som robiť stand--up. Narodila sa mi dcéra. A&nbsp;ja som hneď po spravodajstve letel do klubu a&nbsp;uvedomil som si, že nič nestíham. Že nevidím dieťa. Povedal som si, že to zmením. Išiel som na pol roka na materskú, pritom som pracoval ako komik a&nbsp;nakoniec sa to rozbehlo. Dnes ma to uživí.

Dokáže vás teda stand-up uživiť? Raz ste hovorili, že ste sa dočítali, že stres z&nbsp;práce je viac nezdravý ako stres z&nbsp;chudoby…

Áno, stres z&nbsp;chudoby je lepší ako pracovný.

Ste na voľnej nohe. Nie je stresujúce zháňať si „kšefty“?

Po siedmich rokoch si ich už zháňať nemusím. Ľudia volajú. Tak ako mnohých hudobníkov, ma neživia vystúpenia a&nbsp;koncerty v&nbsp;kluboch, ale privátne a&nbsp;firemné akcie a&nbsp;moderovačky. Už aj firmy pochopili, že si môžete najať moderátora, ale k&nbsp;nemu aj scenáristu, čo mu to napíše, a&nbsp;nie vždy je to vtipné. Vidia, že máme komikov, ktorí sú vtipní aj pohotoví. Mám tiež vlastnú talkshow Floor. Plus ma začínajú obsadzovať do filmových rolí.

Potom sa dobré vystúpenia striedali s trápnym tichom a pocitom, že už na pódium nepôjdem, ale nevzdal som to a dnes som žijúca legenda.

Teraz nakrúcam film, ktorý sa volá Stand-up, kde hrám postavu Dušana. Je to normálne celovečerný kinofilm s&nbsp;produkciou. Je trochu ťažšie usmerňovať ma, lebo som zvyknutý pohybovať sa na pódiu iba 1D a&nbsp;zrazu sa mám pohybovať 2D. Ani každú emóciu neviem zahrať tak, ako sa odo mňa chce, ale je to celkom zábava. A&nbsp;ešte som točil hlavnú postavu v&nbsp;klipe Mira Jaroša.

Komorníka v&nbsp;piesni Strašidlá. Bola to megaprodukcia, triky a&nbsp;kostýmy. Mal som šošovky v&nbsp;očiach.

Vaše vystúpenia sa líšia od iných aj tým, že v&nbsp;nich nenadávate. To je zámer? Lebo ostatní používajú dosť vulgarizmov.

Ja nemám nič proti vulgárnostiam. Niekde sa nadávka hodí, lebo zvýrazní vtip. Ja však nie som vulgárny ani v normálnom živote. Samozrejme, keď šoférujem, veľa nadávam. Často mužom v ženskom rode, škaredo. A ženám v mužskom, škaredo. Ale v stand-upe to nepotrebujem. Niekedy, keď je to k...t p..a, k...t p..a, tak je to barla. Taký komik nevie, čo ako nasleduje a ako by to ozvláštnil. To nepotrebujem. Moja slovná zásoba je dosť bohatá na to, aby som opakoval štyri slová dookola. A ešte sa hovorí aj to, že stand-up má rôzne odnože a ja mám clean stand-up. Teda čistý. Niekto by povedal, že je to lepšie kvôli firemným akciám, ale nerobím to preto. To som proste ja. Aj keď mám stand-up o&nbsp;vagínach a&nbsp;penisoch, nie je to clean, ale je to vtipné.

Dá sa byť stále vtipný? O&nbsp;komikoch a&nbsp;klaunoch sa hovorí, že sú v&nbsp;súkromí skôr depresívne osoby, ale vedia robiť humor. Vy pôsobíte prirodzene zábavne.

Robím niečo, čo mi je veľmi prirodzené a&nbsp;čo ma baví. Môžem mať aj zlú náladu, aj byť chorý, aj sa mi nemusí chcieť. Ale v&nbsp;momente, keď prídem na pódium, to opadne. Nikdy som nemal depresie, nikdy som nebol nešťastný. Niekde vzadu v&nbsp;hlave mi svieti výstražné svetlo. To, že som tu, je vďaka mnohým náhodám a&nbsp;neuveriteľnému šťastiu. Moji starí rodičia prežili holokaust. Ich súrodenci, ich strýkovia a&nbsp;ich rodičia to šťastie nemali. Ja si ani nemôžem dovoliť vyplakávať, ako mi je zle.

Často je zdrojom vtipov a&nbsp;statusov vaša dcéra. Koľko má rokov?

Tereza má 3,5 roka, čiže je presne v&nbsp;tom veku, keď ju začínam mať rád. (Smiech.)

Vyzerá to tak, že je to môj klon. Našťastie krásou je po mojej panej. Aj keď mám tiež pocit, že som príliš pekný na stand-up. Lebo moji kolegovia majú všelijaké defekty - plešatý, tučný, polonarkoman. Keď vyjdem na pódium ja, všetci čumia na adonisa. A&nbsp;je to na škodu, lebo ma nepočúvajú, len pozerajú, aký som nádherný. (Smiech.) A&nbsp;moja dcéra tiež. Má tri a&nbsp;pol roka, začína vystupovať a&nbsp;spieva mi.

Nedávno ste na Facebooku napísali, že najdesivejší je okamih, keď príde a&nbsp;povie: Oci, zavri oči a&nbsp;otvor ústa.

Áno. Je vtipná, aj keď nás stojí veľa úsilia, lebo niekedy mám pocit, že je to taký malý satan. Ale keď bude veľká, toto všetko sa jej zíde. Len my dvaja to musíme teraz vydržať.

Niekedy dávate aj politické statusy, ale v&nbsp;stand-upe sa politike vyhýbate. Prečo?

Nemusím mať na všetko názor. Ani nemám. Nenachádzam vtipnosť v&nbsp;politickej satire. Mám ju rád, ale sám ju neviem robiť. Aj keď štvrtina môjho hodinového špeciálu Profesionálny Žid je politická. Má to taký politický odkaz. Hovorím tam o&nbsp;všetkých fóbiách a&nbsp;izmoch. A&nbsp;o&nbsp;tom, ako sme každý iný a&nbsp;je to dobre. Ako sa netreba báť inakosti. V&nbsp;tomto zmysle politiku riešim. Ale aby som si robil žarty z&nbsp;Fica a&nbsp;Danka, to nie, nerád kopem do mŕtvol.

Ako vnímate politickú scénu? V&nbsp;parlamentne máme ĽSNS…

Ono to tu bolo vždy. Ľudia sú vystrašení a boja sa. Aj mňa, keďže pracujem pre židovskú komunitu, sa ľudia pýtajú, Miško, čo teraz bude? Zase sa vrátia? Zasa pôjdeme? Ja si myslím, že to tu bolo stále. Ale neboli sociálne siete, nebol internet a ľudia boli idioti sami doma, pre svoju rodinu. Teraz to môžu hlásať do celého sveta. Štatisticky 12-14 percent náckov bolo na Slovensku vždy. Nepovažujem to za nárast antisemitizmu. Skôr to vidieť na internete pod rúškom anonymity. Aj v Európskej únii. Hlavne, ja by som sa už nebál. Nie som žiaden hrdina a radšej sa spolieham na svoje rýchle nohy.&nbsp; Ak by išlo o&nbsp;život mojej rodiny, kamarátov, tak by som nezdrhol.

Stretám sa denne, ale sú to správy na Facebooku, internete. Sú aj také, že Szatmary, ty si vtipný na to, že si Žid. Fajn na tom mojom špeciálnom turné bolo, že na každom vystúpení bolo okolo 300 ľudí. Určite so mnou vo všetkom nesúhlasili, ale smiali sme sa spolu. A&nbsp;to je vlastne dôvod, prečo tú šou robím. Aby som búral predsudky, aby ľudia pochopili, že my Židia nie sme iní. Sme rovnakí, aj medzi nami sú „sedláci“ a&nbsp;netreba sa nás báť.

Sú vám nejakí politici sympatickí? Vedeli by ste si vybrať?

Ale áno. Vždy som bol fanúšik Mikuláša Dzurindu. Mám rád slobodu a&nbsp;som dosť liberálny. Tých, ktorí teraz idú a&nbsp;blížia sa percentami k&nbsp;Smeru, podporujem. Dvom ľuďom z&nbsp;PS som aj robil kampaň do europarlamentu. Poznám ich osobne. Ale žiadnej strane ako celku by som stand-up nerobil.

Andrej Danko je zdrojom vtipov pre Zomri. Čo si o&nbsp;ňom myslíte?

Je to humor pre väčšinu. On je veľmi ľahký cieľ a&nbsp;mne sa to zdá prízemné a&nbsp;ľahké. Nechce sa mi robiť žarty z&nbsp;ľahkých cieľov. Je to človek, ktorý by nemal byť v&nbsp;politike. Hanba na sto honov, kam príde.

Komik Michael Szatmary: Andrej Danko? Hanba na sto honov všade, kam príde

Výber pre vás

Komik Michael Szatmary: Andrej Danko? Hanba na sto honov všade, kam príde

Súvisiace články

Komik Fero paroduje naše celebrity - jedným videom zarobí toľko, koľko mal kedysi ako učiteľ za mesiac

Borat je späť: Komik nachytal konzervatívcov, chcel samopaly do škôlok

Výber pre vás