Alkohol spúšťa násilie: Súdny lekár profesor Ľubomír Straka riešil aj prípad 90-ročného milenca

Od smiechu k tragédii: Súdny lekár vysvetľuje prečo slovenské 'kapurkové' môžu byť smrteľné

Pravda o alkohole: Súdny lekár profesor Ľubomír Straka odhaľuje nástrahy letného popíjania

Ján Dzúr

Leto je obdobie, keď všade vládne uvoľnenejšia atmosféra. A&nbsp;tá sa u&nbsp;nás málokedy zaobíde bez piva, pohárika vína či kalíška pálenky. „Etanol obsiahnutý v&nbsp;alkohole má výrazne tlmivé účinky na ľudský mozog. V&nbsp;prvej fáze, zhruba do jedného promile, utlmuje mozgovú kôru, čo je kontrolný orgán mozgu. Vtedy je človek uvoľnený, povznesený, bez zábran. Len čo sa však koncentrácia alkoholu zvyšuje, jeho tlmivý efekt klesá do nižších mozgových častí. Napokon môže dôjsť k&nbsp;zastaveniu dýchania a&nbsp;srdcovej činnosti,“ vystríha profesor ĽUBOMÍR STRAKA (47).

V&nbsp;povznesenej nálade sa človek prejaví, ako je pre neho prirodzené, prestane sa až tak kontrolovať. „Veľmi rizikové je z&nbsp;tohto hľadiska pitie destilátov, z&nbsp;ktorých muž či žena v&nbsp;relatívne malom objeme tekutiny dostanú do seba vysokú ,gramáž‘ etanolu. Ak do seba nalejú pálenku krátko pred tým, ako idú spať, alkohol sa ďalej z&nbsp;tráviaceho traktu vstrebáva do krvi. Koncentrácia liehoviny v&nbsp;spánku tak stúpne až do hodnôt smrteľnej otravy. Preto sú rizikové všetky tie typicky slovenské posledné poháriky na rozlúčku, ,kapurkové‘,“ prezradil v&nbsp;rozhovore JÁNOVI DZÚROVI prednosta <a rel="noopener" href="https://www.jfmed.uniba.sk/pracoviska/vedecko-pedagogicke-pracoviska/kliniky-a-ustavy-v-zdravotnickom-zariadeni/ustav-sudneho-lekarstva-a-medicinskych-expertiz/" target="_blank">Ústavu súdneho lekárstva a&nbsp;medicínskych expertíz Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského</a> a&nbsp;Univerzitnej nemocnice Martin a&nbsp;zároveň vedúci lekár Súdnolekárskeho a&nbsp;patologickoanatomického pracoviska Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v&nbsp;Martine. Stretli sa u&nbsp;neho doma a&nbsp;nerozprávali sa iba o&nbsp;alkohole, ale aj práci súdneho lekára, ktorý chodí k&nbsp;tým najtragickejším prípadom.

Do vášho spádového územia patrí takmer celý Žilinský a&nbsp;Trenčiansky kraj plus kus Prešovského. Za ostatných dvadsať rokov ste tu vykonali viac ako 14-tisíc pitiev a&nbsp;získali z&nbsp;nich unikátne údaje. Premianti sme na celom Slovensku a&nbsp;len výnimočne sú podobné štúdie dostupné z&nbsp;niektorých iných krajín sveta. Zistili sme, že zo 14-tisíc úmrtí išlo v&nbsp;2 400 prípadoch o&nbsp;exitus v&nbsp;ťažkom stupni opitosti, teda s&nbsp;koncentráciou alkoholu v&nbsp;krvi nad dve promile. Najpočetnejšie sú priame otravy alkoholom, nasleduje úmrtnosť pri dopravných nehodách, kde dominujú podgurážení chodci. Potom sú to rôzne náhodné úrazy v&nbsp;opitosti či utopenia. Všetko sú to príčiny smrti, ktorá by sa s&nbsp;najväčšou pravdepodobnosťou nestala, keby človek nemal v&nbsp;sebe takú vysokú koncentráciu alkoholu. Pod jeho vplyvom sa na Slovensku odohrá aj veľká časť násilných trestných činov.

Človek sa do povznesenej nálady túži dostať od počiatkov ľudstva. Jedol preto rôzne rastliny, huby či skvasené ovocie. Všetky tieto prírodné drogy prevalcoval práve alkohol. Prečo? Pretože má jednu úžasnú vlastnosť – dezinfekčné účinky. V&nbsp;minulosti bolo určite bezpečnejšie pitie nízkoalkoholického piva alebo vína ako vody z&nbsp;obecnej studne. Tá mohla byť totiž nakazená baktériami. Nie je žiadnym tajomstvom, že na Slovensku bola v&nbsp;<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/historia/hrad-chrabreho-muza" target="_blank">stredoveku</a> 30-násobne vyššia spotreba piva ako v&nbsp;súčasnosti. Ešte dnes niekde na juhu republiky prileje stará mama trochu vína do detského pohára s&nbsp;vodou a&nbsp;so sirupom práve na dezinfekciu, tak ju to naučili predkovia.

BAVÍ HO DEDINSKÝ ŽIVOT, MILUJE SVOJU PRÁCU I RODINU. POZRITE SI FOTOGRAFIE ĽUBOMÍRA STRAKU

Na Slovensku nepijeme viac ako v&nbsp;iných krajinách, našou črtou však je, že často siahame po destilátoch, pálenkách. Bežní ľudia nevedia, že alkohol vo vyšších dávkach poškodzuje každú jednu bunku v&nbsp;organizme, či už ide o&nbsp;mozog, pľúca, pečeň, alebo srdce. Keby to tušili, pitie by bolo oveľa kultivovanejšie a&nbsp;striedmejšie. No zákaz nič nevyrieši. Prohibície viedli buď k&nbsp;požívaniu ešte škodlivejších domácich alkoholov, alebo dokonca k&nbsp;prechodu na iné, napríklad rastlinné drogy. Nevidím nič zlé na tom, ak človek vypije raz za týždeň pri spoločenskej udalosti pohár ľahkého svetlého piva alebo kvalitného vína. Problémom sú povestné <a rel="noopener" href="https://www.adc.sk/kalkulacky/alkohol-v-krvi" target="_blank">alkoholické excesy</a>, obvykle cez víkend.

POKRAČOVANIE ROZHOVORU NA ĎALŠEJ STRANE

Hovorí sa tomu nárazové pitie. Ideme do krčmy, kde do seba obraciame poldecáky s&nbsp;tvrdým alkoholom. Žiaľ, je typické práve pre nás Slovanov a&nbsp;spôsobuje aj najviac úmrtí. Opakom je takzvaný francúzsky paradox, pitie malých dávok alkoholu v&nbsp;nízko koncentrovaných vínach, čo má na ľudské zdravie pozitívny účinok. Preto by som aj ja bol najradšej, keby ľudia skôr požívali víno či pivo a&nbsp;destilátov sa úplne vzdali. Alkohol nezničíme nikdy, ale môžeme do jeho požívania určite vložiť kultúru, ktorá jeho nepriaznivé účinky na zdravie dokáže významne znížiť. Vaša analýza ukázala aj to, že hoci ženy sú na negatívne účinky alkoholických nápojov podstatne citlivejšie, v&nbsp;posledných dvadsiatich rokoch stratili spoločenské zábrany požívať ich na verejnosti. Na jednej strane je za tým emancipácia, na druhej sa čoraz viac stávajú <a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/domov/kysucan-vypil-sedem-piv-zavolal-seba-policajtov-miestni-pytaju-bal-manzelky" target="_blank">obeťami dopravných nehôd</a> či utopení v&nbsp;opitosti. V&nbsp;každej detektívke je súdny lekár osamelý podivín, z&nbsp;ktorého si väčšina policajtov uťahuje. Zaslúžene? Laici si súdneho lekára obvykle mýlia s&nbsp;patológom, o&nbsp;ktorých, mimochodom, koluje najviac vtipov. Kým odbor patológia sa zaoberá skôr chorobami, súdne lekárstvo sa okrem posudzovania násilia na živých osobách, napríklad páchateľoch či obetiach, zameriava na skúmanie známok násilia na mŕtvych ľudských telách, a&nbsp;preto vykonávame aj pitvy. Hoci na televíznej obrazovke to tak nevyzerá, sme jedným z&nbsp;najrešpektovanejších a&nbsp;najstarších medicínskych odborov na svete.

Viem, že medzi mladými medikmi je o&nbsp;túto prácu stále veľký záujem. Je totiž nesmierne pestrá, každý deň je iný a&nbsp;niekedy naozaj pripomína detektívku. Súčasne si dovolím tvrdiť, že popri Nemecku a&nbsp;Škandinávii máme najšpičkovejšie súdne lekárstvo na svete. Sme známi svojou precíznosťou, Japonsko či Amerika môžu o&nbsp;našich úspechoch iba snívať. Ako postupujete, keď sa stane nejaká tragédia? Ak má prehliadajúci lekár už pri vonkajšej prvotnej obhliadke mŕtveho ľudského tela podozrenie, že smrť mohla nastať konaním inej osoby, volá políciu. Tá v&nbsp;prípade potreby osloví súdneho lekára. Kto z&nbsp;nás má práve službu, vyráža na miesto činu. Preberieme ho a&nbsp;s&nbsp;vyšetrovateľmi celé prejdeme, vykonáme detailnú prehliadku miesta nálezu, ako aj samotného tela. To následne odvážame na pitvu k&nbsp;nám do Martina.

Čo vidíte, keď prichádzate na miesto, kde sa odohral hrdelný zločin? Policajné pásky, za nimi pochmúrnu náladu. Zamračené a&nbsp;uplakané tváre, neraz beznádej. Ja sa však musím správať ako profesionál, inak by som toto povolanie robiť nemohol. Ak by som dal priestor emóciám, nedokázal by som objektívne vyhodnotiť všetky fakty a&nbsp;dôkazy. Zisťujem, či na mieste činu nie sú krvné stopy alebo známky zápasu. Sledujem stav stuhnutosti tela, skúmam posmrtné škvrny aj krvné odreniny. Postupne si skladám mozai­ku predošlých hodín. Do pitevne následne vstupujem s&nbsp;pietou, no súčasne plný adrenalínu. Nevnímam ľudské telo na stole, pachové či očné vnemy, nepripúšťam si dojatie. Prípad mnou občas zalomcuje, ale až keď je vyriešený. Teraz ste už rešpektovaný profesor, ako mladý súdny lekár ste však začínali v&nbsp;Lučenci, na dnes už neexistujúcom oddelení súdneho lekárstva. Vtedajšia pani primárka ma poslala do sklárskej dediny Utekáč, odkiaľ jej policajti nahlásili samovraždu. Bol to môj prvý prípad, v&nbsp;podstate som ju mal iba potvrdiť. V&nbsp;byte som našiel mŕtveho muža. Jeho manželka tvrdila, že sa v&nbsp;kuchyni pichol nožom a&nbsp;ranený prešiel do kúpeľne, kde vo vani zomrel. Pre všetkých to bol jasný prípad, no ja som na mieste činu našiel na stene kvapky krvi. Zistil som, že ich tvar je presne opačný, ako keby ranený človek s&nbsp;nožom v&nbsp;ruke utekal do kúpeľne. Policajtov išlo roztrhnúť od jedu, už chceli mať od všetkého pokoj, no ja som dokázal, že žena manžela pichla nožom v&nbsp;kúpeľni. S&nbsp;dýkou utekala do kuchyne, kde chcela čepeľ umyť, no krv z&nbsp;nej vystrekla na maľovku. O&nbsp;pár hodín sa k&nbsp;vražde priznala. Moje sebavedomie vtedy narástlo a&nbsp;rovnako som získal aj rešpekt dlhoročných vyšetrovateľov.

Je pravda, že na Slovensku sa najčastejšie vraždí nožom? Áno. Je to smrteľná zbraň a&nbsp;na rozdiel od pištole – tou vraždíme plánovane – ho v&nbsp;kredenci má každý. Všetci vedia, že nôž je nebezpečný, no aj tak po ňom v&nbsp;afekte a&nbsp;často aj v&nbsp;alkoholovom opojení siahnu. Obvykle sa potom páchateľ vyhovára na to, že nôž síce v&nbsp;ruke držal, ale obeť išla oproti, zakopla a&nbsp;sama sa naň napichla. Občas však v&nbsp;ruke držíme aj rašpľu, pilník či porisko. Viete zistiť, ktorým predmetom sa vrah na svoju obeť zahnal? Samozrejme. Podľa tvaru rán na hlave či chrbte napríklad spoznám, že páchateľ ju ovalil oválnym predmetom, hrubým povedz­me dva centimetre. Ak taký nie je pohodený kdesi nablízku, policajti prehľadajú širšie okolie a&nbsp;zvyčajne ho nájdu. V&nbsp;roku 2013 sa pri Martine odohrala tragédia, pri ktorej doktor prírodných vied zastrelil svoje dve dcéry a&nbsp;ich tetu. Viem, že ste boli aj tam. Prekopávali sme celé Horehronie, kde sme hľadali obete ma­fiánskych čias z&nbsp;90. rokov. Ťažké časy sme zažívali, keď po <a rel="noopener" href="https://www.teraz.sk/regiony/sud-v-prievidzi-sa-bude-zaoberat-kauzo/795152-clanok.html" target="_blank">výbuchu v&nbsp;bani v&nbsp;Handlovej </a>pred pätnástimi rokmi vynášali z&nbsp;podzemia telá nebohých baníkov. No zážitok z&nbsp;Turca bol pre mňa naozaj nie veľmi príjemný. Tri mŕtve telá, dievčatá mali trinásť a&nbsp;pätnásť rokov, sme v&nbsp;noci obhliadali v&nbsp;malom skromnom domčeku, v&nbsp;dedine, ktorú strážili kukláči, a&nbsp;dokonca tam prišiel aj obrnený transportér. Vrah, bývalý policajt, sa totiž schovával v&nbsp;blízkom lese a&nbsp;nevedeli ho nájsť. Nikto netušil, či sa nevráti a&nbsp;nepokúsi sa zmariť vyšetrovanie, teda páliť aj na nás. Nadránom sa z&nbsp;hory ozvala rana, otec školáčok sa zastrelil. Rovno od nebohých dievčat sme išli obhliadať ich otca, chceli sme vylúčiť, či ho niekto nezastrelil. V&nbsp;éteri vtedy kolovali rôzne informácie, ale potvrdili sme, že išlo o&nbsp;samovraždu.

O&nbsp;svojskom zmysle pre humor súdnych lekárov, hovoria im súdniari, kolujú legendy. Spomeniete si na nejakú historku, pri ktorej ste sa pousmiali? Ak chce človek robiť takú psychicky náročnú prácu, ako je tá s&nbsp;mŕtvymi ľudskými telami, musí sa vedieť aj v&nbsp;ťažkých chvíľach odosobniť a&nbsp;nájsť nadhľad, ktorý ho potom posúva ďalej. Vždy sa musíme správať profesionálne a&nbsp;eticky, o&nbsp;živých príbehoch nehovoríme. Z&nbsp;dávnych čias si však spomínam na príbeh žiarlivca, ktorý svoju manželku pristihol in flagranti s&nbsp;milencom a&nbsp;zabil ho. Záletník mal 90 rokov, žiarlivý manžel a&nbsp;neverná manželka len o&nbsp;čosi menej. Nad nástrahami života súdneho lekára som sa zamyslel aj vtedy, keď som prišiel do psychiatrickej liečebne k&nbsp;prípadu podozrivého úmrtia. Za bránou ma čakali dvaja solídni páni, odhadol som ich na zamestnancov pohrebnej služby, azda policajtov v&nbsp;civile. Tak som ich požiadal o&nbsp;sprievod na miesto činu, keďže išlo o&nbsp;pomerne veľký areál. Oni mojej prosbe bez zaváhania a&nbsp;veľmi ochotne vyhoveli. No zaviedli ma niekam úplne inde, na pľac, odkiaľ som mal problém trafiť naspäť. Vysvitlo, že išlo o&nbsp;dvoch pacientov danej liečebne na večernej prechádzke.

Všetci vedia, že nôž je nebezpečný, no aj tak po ňom v&nbsp;afekte a&nbsp;často aj v&nbsp;alkoholovom opojení siahnu.

Občas vám vraj do remesla fušujú aj samozvaní chirurgovia. Jeden pán zo stredného Slovenska mal zdravotný problém, vytvorilo sa mu hnisavé ložisko na chrbte. Keďže k&nbsp;lekárovi veľmi nechodil, zavolal si svojich kamarátov „z&nbsp;mokrej štvrte“ na pomoc. Rozhodnutie bolo jasné – operácia. Problém však bol, že do alkoholovej narkózy sa nedostal len „pacient“, ale aj „operatéri“. Keďže rana na chrbte po reze kuchynským nožom krvácala a&nbsp;znečisťovala okolie, samozvaní chirurgovia odniesli kamaráta na posteli k&nbsp;priľahlému potoku, následne však na neho zabudli. A&nbsp;tak ľudia ráno našli ležať „pacienta“ pri obecnom jarku mŕtveho. Paradox bol, že pitva preukázala ako príčinu smrti<a rel="noopener" href="https://zdravoteka.sk/magazin/podchladenie-organizmu/" target="_blank"> podchladenie</a>, čiže to krvácanie nebolo až také významné.

Pracujete v&nbsp;Martine, no žijete v&nbsp;dedine Potok, ktorá je najmenšia na Liptove. No vraj je plná neuveriteľných osudov a&nbsp;zaujímavostí. Baví ma história, zistili sme napríklad, že sa u&nbsp;nás narodil hlavný lekár generálneho štábu rakúsko-uhorskej armády <a rel="noopener" href="https://www.biographien.ac.at/oebl/oebl_P/Pewny_Josef_1860_1926.xml" target="_blank">Jozef Pewny</a> aj prvá slovenská poetka Katarína Potocká. Kým v&nbsp;práci, na univerzite a&nbsp;na kongresoch sa stretávam s&nbsp;titulovanými hlavami, doma sa rád schádzam s&nbsp;dedinčanmi. Pomáham v&nbsp;samospráve aj v&nbsp;našom pozemkovom spoločenstve či v&nbsp;cirkevnom zbore. Našťastie mám chápavú manželku Janku, rovnako lekárku, a&nbsp;širokú rodinu, s&nbsp;ktorou trávim voľný čas. Toho však nie je nikdy dosť...

Alkohol spúšťa násilie: Súdny lekár profesor Ľubomír Straka riešil aj prípad 90-ročného milenca

Súvisiace články

Neuveriteľná premena: Aliho Káliho alkohol takmer zabil, dnes pred ním chráni druhých

Zradné rieky: Dvoch chlapcov stiahol prúd, tretí z neho vyslobodil priateľku, no sám zahynul

Život s medveďmi: Ľudia na Poľane kedysi nemali ani len ploty, dnes chodia po dvore s pištoľami

Z ubytovní do drevenice: Spoznajte bývanie choreografa Jara Moravčíka, ktorý sa usadil v zrube

ŠOK Moniky Hilmerovej: Keď otvorila scenár k seriálu Dunaj, neverila vlastným očiam

Výber pre vás