Lívia Černická

Jednoduchá rada ortopéda na obdobie prázdnin – úrazu sa nedá celkom vyhnúť, dôležité je zmierniť jeho následky. Inými slovami, urobiť všetko pre to, aby sa kĺb, tkanivo a&nbsp;väzivo zregenerovali natoľko, aby zranenia nemali doživotné následky. O&nbsp;tom, prečo sa oplatí doliečiť aj podvrtnutie členka, sa s&nbsp;FRANTIŠKOM OKÁLOM, primárom jednodňovej zdravotnej starostlivosti nemocnice Medissimo, zhovárala redaktorka LÍVIA ČERNICKÁ.

Ak bol náraz alebo pád veľký, ak sa objaví znetvorenie, rozsiahla modrina, odporúčam návštevu lekára.

Koľko zlomenín ste mali? Žiadnu, ešte som si nič nezlomil. Ako to? Keď človek vidí rôzne prípady, vie, čoho sa má vyvarovať. Podvedome dávam pozor na niektoré situácie. Sú niektoré zranenia typicky letné? Samozrejme, pretože sa viažu na letné športy. Najčastejšie ide o zranenia pri futbale alebo pády z&nbsp;kolobežiek. Najmä z&nbsp;tých elektrických, lebo dosahujú veľkú rýchlosť. Môže dochádzať k&nbsp;výrazným úrazom kĺbov. A&nbsp;čo pády zo stromov? To sú typické letné úrazy u&nbsp;detí. Aj na trampolínach dochádza k&nbsp;zraneniam pri doskokoch a&nbsp;pádoch. Môžu byť nekoordinované a&nbsp;spôsobiť závažné zlomeniny. Často v&nbsp;oblasti lakťového kĺbu, no stretávame sa tiež so zvrtnutými členkami či podvrtnutiami. Pri pádoch z&nbsp;veľkých výšok, teda aj zo stromov, môžu rastúce deti, ktorých skelet ešte nedostatočne dozrel, utrpieť špecifické zlomeniny. Niekedy sa musia riešiť operačne. Skrýva sa za tým neopatrnosť? K&nbsp;letu patria fyzické aktivity. A&nbsp;čím viac sa im venujete, tým je vyššie riziko úrazu. Navyše v&nbsp;tejto sezóne športujú aj ľudia, ktorí to nemajú vo zvyku. Každá časť tela má špecifické úrazy. Pri doskoku alebo dopade môže dôjsť k&nbsp;zvrtnutiu kolena, poškodeniu základných štruktúr, ako sú väzy v&nbsp;kolene, meniskov, čo sú také podložky alebo nárazníky, či chrupaviek. Čo bolí viac – podvrtnutie alebo zlomenina? Zlomený členok veľmi bolí, zvrtnutý tiež. Niekedy je to skoro nerozoznateľné a&nbsp;pomôže len röntgenové vyšetrenie. Ide o&nbsp;jedno z&nbsp;najbežnejších zranení v&nbsp;lete. Ľudia ho zvyčajne bagatelizujú a&nbsp;takzvane rozchodia. Ak sa však prvotný úraz, klasické zvrtnutie, podvrtnutie, nedolieči precízne, väzy sa dostatočne nezhoja a&nbsp;do budúcna hrozí, že členok nebude držať tak, ako má. Potom stačí hoc len dostúpenie na nerovný povrch a&nbsp;dôjde k&nbsp;opätovnému ublíženiu. Čo si mám predstaviť pod doliečením? Používa sa funkčná liečba, čo znamená znehybnenie v&nbsp;dlahe alebo ortéze väčšinou na desať dní. Potom nasleduje rozcvičovanie pod dohľadom fyzioterapeuta, aby sa čo najskôr dosiahol plný rozsah pohybu, aktivovalo sa svalstvo. Zo začiatku sa členok chladí, ľaduje, dôležité je odľahčenie, aby sa väzivo dostatočne zhojilo. Po šiestich týždňoch by ho už človek mohol bežne zaťažovať. Zvrtnutie sa však môže doliečovať aj pol roka. Naozaj? Naozaj. Pacienti po dvoch-troch mesiacoch hovoria, že ich členok bolí. Najmä ak ich na začiatku nikto neošetril správne. Pri tejto časti tela najlepšie vidno, kam môže viesť ľahší úraz, ak sa nedolieči. Výsledok je nestabilita, neistota a&nbsp;rozvoj ďalších ochorení. Nohy však potrebujeme celý život. Aký je potom postup? Postupuje sa zvyčajne konzervatívne. Prvé vyvrtnutie sa takmer nikdy neoperuje. Pristupujeme k&nbsp;zákroku práve v&nbsp;prípadoch zanedbaného a&nbsp;nedoliečeného členka. Platí to aj pre iné kĺby? Samozrejme. Najväčšie následky úrazy zanechávajú najmä na veľkých kĺboch. Ak by sme sa bavili napríklad o kolene a postihnutí predného skríženého väzu, sú ľudia, ktorí roky chodia s&nbsp;nestabilným kolenom. Každé následné zvrtnutie môže viesť k&nbsp;ďalšiemu poškodzovaniu a&nbsp;kĺb starne rýchlejšie. Ak ho má niekto od dvadsiatky labilný, v&nbsp;štyridsiatke môže vyzerať na šesťdesiat. Čo sa s&nbsp;tým dá potom robiť? Predný skrížený väz nevie zrásť, a&nbsp;keď sa zvrtnutia opakujú, mala by sa spraviť náhrada. Len tak sa kolenu vráti stabilita a spomalí sa starnutie. Úplne sa opotrebovanie zastaviť sa nedá, po každom úraze sa kĺb poškodí a&nbsp;trochu viac degraduje. Ak ide o&nbsp;pokročilý nález a&nbsp;došlo k&nbsp;úplnému zničeniu kolena, zodratiu chrupaviek, niekedy treba pristúpiť k&nbsp;výmene kĺbu, teda k&nbsp;totálnej endoprotéze.

Rozlišujete letné a&nbsp;zimné zranenia? Príznačné letné úrazy sa nachádzajú v&nbsp;oblasti členkov, ramien, zápästí, lakťov. V&nbsp;zime ide najmä o&nbsp;zvrtnutie ramena, kolien, ale keďže sa stanú vysokoenergeticky vo väčších rýchlostiach, môžu byť vážnejšie. Často sa stávajú zranenia pri vystupovaní zo sedačiek alebo človek stojí v&nbsp;rade a&nbsp;niekto do neho len ťukne. Lyža má dlhú páku a&nbsp;dokáže spôsobiť veľké úrazy. Na čo si dávať pozor práve v&nbsp;lete? Typické sú cyklistické úrazy a&nbsp;pády na rameno. Jeho vyskočenie alebo luxácia je závažný úraz. Keď k&nbsp;tomu dôjde, roztrhne sa kĺbové puzdro a&nbsp;vieme takmer s&nbsp;istotou, že do dvoch rokov sa táto epizóda zopakuje, hoci aj pri menšom úraze. Rameno je potom nestabilné, a&nbsp;keď sa nedolieči dobre, môže sa to znova stať. Vaša rada v&nbsp;tomto prípade? Vyhľadať odborníka, vyžaduje si to často operáciu. Chodia aj nešťastníci, ktorým 20-krát vyskočilo rameno. Stačí, aby si kýchli alebo sa v&nbsp;noci pretočili, a&nbsp;opäť sa&nbsp;to stane. Časté sú aj zranenia kľúčnej kosti. Buď dôjde k&nbsp;zlomenine, alebo ešte častejšie pri pádoch na vystreté končatiny dochádza k&nbsp;vyskočeniu kľúčnej kosti. Typicky sa to prejaví zhrubnutím nad plecom. Aká je liečba? Je možná konzervatívna, ale u&nbsp;mladých aktívnych ľudí máme tendenciu operovať. Vždy sa to posudzuje individuálne podľa rozsahu poškodenia a&nbsp;toho, koľko času prešlo od zranenia. Ak uplynuli viac ako dva mesiace, volí sa väčšinou konzervatívny postup.

Typicky pri zmene počasia bolí kosť, pretože dochádza k zvýšeniu tlaku a človek to vníma ako tupú, pulzujúcu bolesť.

Kedy sa teda oplatí nepodceniť zranenie? Ak bol náraz alebo pád veľký, ak je prítomná deformita, rozsiahla modrina, odporúčam návštevu lekára. Vždy vznikajú následky, ide o&nbsp;to, aby boli čo najmenšie. Dá sa pripraviť na to, že sa človek môže zraniť? Úraz človek nečaká. Ale môže sa naučiť padať. Dokáže si nacvičiť reakciu svalstva a&nbsp;rýchlosť odpovede tela pomocou stabilizačných cvikov. Dôsledná príprava však trvá mesiace. Zraneniam sa celkom zabrániť nedá, to by človek musel celý deň sedieť na gau­či a&nbsp;nešportovať. Naučiť sa padať je dobrá zručnosť. Samozrejme. Športujú aj starší ľudia, ale ich reakčný čas už nie je veľmi rýchly a&nbsp;koordinácia pohybu nie je taká dobrá. Pri fyzických aktivitách sa javí ako dôležitá pravidelnosť, nárazová praktika je najhoršia. Keď človek dlho nič nerobí a&nbsp;potom sa do toho pustí, riziko úrazov a&nbsp;preťaženia sa veľmi zvyšuje.

Najviac roboty máte v&nbsp;úvode roka a&nbsp;na začiatku prázdnin, keď začnú športovať netrénovaní ľudia? Nedá sa to tak povedať. Roztrhnutiu Achillovej šľachy sa dá čiastočne zamedziť strečingom, rehabilitáciou, ale väčšinou príde sčista-jasna. Ide o&nbsp;najsilnejšiu, ale aj najzraniteľnejšiu šľachu v&nbsp;tele. Pacient počuje prasknutie, má pocit, akoby ho niekto zozadu skopol, a&nbsp;nevie sa postaviť na nohu. Nepredchádza tomu úraz, často ani bolesti. Väčšinou je príčinou zanedbanie športovej prípravy, nedostatočný tréning. Napríklad, keď si ideme zahrať futbal s&nbsp;kamarátmi, ako sme boli zvyknutí, a&nbsp;zrazu bum. Zranená osoba ide na urgentný alebo centrálny príjem. Ako jej tam pomôžu? V&nbsp;prípade športových úrazov zistia, či ide o&nbsp;závažné poškodenie, či má pacient zlomeninu. Ak nie, majú možnosť konzervatívnej liečby. Varovným príznakom môže byť výrazný opuch, vytiahnutie krvi z&nbsp;kolena. Ak došlo k&nbsp;vyskočeniu ramena, na centrálnom príjme ho môžu reponovať, reálne však nemajú priestor na ďalšie doliečenie. Preto treba vyhľadať odborníka a&nbsp;zranenie komplexne doriešiť. Pacient musí byť aktívny, však? Určite, s&nbsp;odborníkom sa dohodne, či stačí konzervatívna liečba alebo treba k&nbsp;zraneniu pristúpiť aktívnejšie a&nbsp;zvoliť operačnú liečbu s následnou rehabilitáciou. Aj vymeniť zranený kĺb? Pri deštrukcii po úraze ide o&nbsp;jedno z&nbsp;riešení. Väčšie kĺby, koleno, bedro, prípadne rameno vieme nahradiť, je to naša bežná práca, no endoprotézy v&nbsp;oblasti lakťa, zápästia alebo členka sú veľmi špecifické. Čo sa hojí dlhšie – kosť alebo svaly a&nbsp;šľachy? Zlomeniny sa hoja šesť týždňov. Kosť je jediné tkanivo v&nbsp;tele, ktoré sa dokáže zaceliť bez jazvy. Poškodené väzy, šľachy, meniskus, chrupavka sa liečia jazvou. Potom ide o&nbsp;neplnohodnotné tkanivo. Nie je tam už taká pružnosť, viac bolí, môže rea­govať na zmeny počasia. Keď niekto povie, bolí ma zlomenina, zmení sa počasie, máme mu veriť? Sú také „rosničky“. Pri zmene počasia ich bolí kosť, pretože dochádza k&nbsp;zvýšeniu tlaku a&nbsp;vnímajú to ako tupú pulzujúcu bolesť.

Ortopéd má dobrú radu nielen na leto: Naučte sa padať!

Výber pre vás

Ortopéd má dobrú radu nielen na leto: Naučte sa padať!

Súvisiace články

Ostrý slovník ctihodného sudcu Klimenta: Vraj bežne používa nadávky a pobije sa s kolegom

To je meter! Žiadajú postih pre Šimkovičovú, Naďa si vraj nevšimli

Rodina advokáta Krivočenka, ktorý zomrel vo väzbe, dostane odškodné 90-tisíc eur

Šimkovičová šetrí: Nové logo STVR za takmer 10-tisíc eur dala vyrobiť za šesť dní

Bol to trhák s dobrým názvom. Ale pravdu film Sviňa nehovorí

V politike sa črtá nový rodinný klan: Gašparovci robia rýchle kariéry

Výber pre vás