Z vody vytiahol vyše sto utopených: Záchranár Marián nám opísal svoje najtragickejšie prípady

Nestor vodných záchranárov varuje: Frajerina, alkohol a sociálne siete nás môžu stáť život

Marián vytiahol na breh vyše sto utopených: Nezabudne na oči matiek, ktoré dúfali v zázrak

Ján Dzúr

Sme nepoučiteľní. Ničí nás nedisciplinovanosť, alkohol, teraz pribudli mobilné telefóny. Zábermi z&nbsp;pláží či riek sa chceme pochváliť na sociálnej sieti, žiaľ, stačí chybný krok alebo malá nepozornosť pri fotografovaní a&nbsp;stane sa tragédia. „Málokto vníma, že voda je živel. Stratili sme pred ňou rešpekt. Muž, ktorý si vypije – a&nbsp;je jedno, či výrastok, alebo päťdesiatnik –, je zrazu najväčší frajer na svete. Myslí si, že keď zapláva 20 metrov v&nbsp;bazéne, každú hrozbu zvládne. Lenže po troch tempách zbadá, že po vypití pár pív mu akosi dochádza dych,“ hovorí prezident Vodnej záchrannej služby Slovenskej republiky MARIÁN MENDREJ (81). Rozdiel medzi telesnou teplotou človeka a&nbsp;teplotou vody, hoci sa nám môže zdať teplá, je pomerne veľký. Aj keď do nej náhle vhupneme úplne triezvi, telo dostáva tepelný šok. „Stiahnu sa nám cievy, hrozia kŕče horných dýchacích ciest. Každý, kto príde k&nbsp;rieke, priehrade či tajchu, sa má preto najskôr opláchnuť a&nbsp;ovlažiť si celé telo. Ruky, nohy aj hrudník. A&nbsp;ešte predtým sa má rozcvičiť,“ vysvetlil nestor našich vodných záchranárov JÁNOVI DZÚROVI. Stretli sa v&nbsp;Mariánovom karavane na brehu <a rel="noopener" href="https://sarm.pluska.sk/zdravie/ktorych-kupalisk-jazier-odidete-hnackou-zapalom-ocnych-spojiviek" target="_blank">Oravskej priehrady</a>, kde Banskobystričan ostane až do jesene.

Ako sa vám tu žije? Otec bol náčelník Horskej záchrannej služby v&nbsp;Roháčoch, odmalička som s&nbsp;ním bol v&nbsp;horách. Naučil ma, ako sa mám o&nbsp;seba postarať, viem napríklad uvariť výbornú zemiakovú polievku. A&nbsp;príde sem za mnou z&nbsp;Banskej Bystrice aj manželka Mária, pomôže mi s&nbsp;loďou, spolu si zaplávame v&nbsp;priehrade. Cítim na sebe vek a&nbsp;sužujú ma nejaké zdravotné problémy, ale som tu šťastný. Zavretý v&nbsp;paneláku na sídlisku by som sa trápil. Má vaša nezlomnosť korene v&nbsp;génoch? Moji predkovia išli osídľovať Dolnú zem a&nbsp;dostali sa až do Osijeku v&nbsp;dnešnom Chorvátsku. Starý otec Ante bol posledný zo šiestich detí a&nbsp;už im tam bolo tesno. Tak ho posadili na plátennícky voz, na ktorom sa vrátil až do južného Poľska, kde sa stal strážcom hranice. Odtiaľ chodil na zábavy do Tvrdošína, kde spoznal moju starú mamu. Dodnes si pamätám, ako po chorvátsky nadával.

Ani vy ste to však nemali jednoduché. Narodil som sa v&nbsp;roku 1943 v&nbsp;Žiline. Bola vojna, mama sa bála, že mesto pre priemysel zbombardujú. Tak ma odviezla do Liptovského Mikuláša k&nbsp;starým rodičom, u&nbsp;ktorých som bol napokon do šiestej triedy ľudovej školy. V&nbsp;60. rokoch som nastúpil na umeleckú priemyslovku a&nbsp;po nej na v&nbsp;tých časoch prestížnu žurnalistiku. Ako študent som každý víkend pracoval v&nbsp;Smene, kam som neskôr nastúpil. Po roku 1969 som do novín pre vtedy nesprávne názory už písať nemohol, stal som sa šoférom riaditeľa lesníckej školy. Neskôr som v&nbsp;Jasnej opravoval lyže a&nbsp;pracoval ako reklamný fotograf komunálnych služieb. Po roku 1989 ma rehabilitovali, viedol som viacero novín, no neskôr som to vzdal. Okolo žurnalistiky sa začali motať ľudia, ktorí o&nbsp;nej nič nevedeli, alebo v&nbsp;redakciách sedeli tí, ktorí ma z&nbsp;nich pred časom vyhodili.

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

K&nbsp;vodnej záchrannej službe ste sa dostali náhodou? Na strednej i&nbsp;vysokej škole som súťažne plával, neskôr jazdil na jachte a&nbsp;ako fotograf som robil aj pre Červený kríž. V&nbsp;roku 1968 sme pri ňom založili vodnú záchrannú službu a&nbsp;mňa čoskoro poslali na záchranársky kurz na <a rel="noopener" href="https://sarm.pluska.sk/relax/video-krajina-2-000-jazier-hranici-polska-kaliningradom-sme-nasli-tajny-prazdninovy-raj" target="_blank">Mazúrske jazerá </a>v&nbsp;Poľsku. Dva týždne som sa tam učil skákať do vody, cibril som, ako z&nbsp;nej vytiahnuť topiaceho sa a&nbsp;ako mu poskytnúť prvú pomoc. Neskôr som bol na mesačnom školení pri Baltskom mori. Ľudí som z&nbsp;neho zachraňoval v&nbsp;dvojmetrových vlnách, ktoré išli v&nbsp;hustom rade za sebou a&nbsp;vytvárali štvormetrové kotly. Musel som zvládnuť nielen to, ako v&nbsp;nich plávať a&nbsp;pomáhať ohrozeným, ale aj to, ako si zachovať rozvahu. Neskôr som sa v&nbsp;záchranárstve zdokonaľoval ďalej a&nbsp;svoje skúsenosti som odovzdával mladším. Založili si časopis Ide o&nbsp;život, kde ste o&nbsp;záchranároch písali. Chodil som za nimi na reportáže a&nbsp;spovedal ich. No keď som raz išiel autom cez Donovaly, oproti­idúci šofér avie zadriemal a&nbsp;zvalcoval ma. Prežil som, no z&nbsp;následkov havárie som sa spamätával deväť mesiacov. Časopis za ten čas nemal kto viesť, zanikol. V&nbsp;polovici 90. rokov išla vodná záchranná služba v&nbsp;Červenom kríži do úzadia, tak sme založili Vodnú záchrannú službu Slovenskej republiky. Aj preto, že asi 60 percent Slovákov nevie plávať.

Prečo je to tak? V&nbsp;Nemecku má každá základná škola svoj bazén, triedy majú povinný plavecký výcvik. Učitelia na deti nekričia, hravou formou ich učia, aby pred&nbsp;vodou mali rešpekt. U&nbsp;nás sa aj dospelí rybári na vratkej drevenej pramici suverénne vyberú do polovice Oravskej priehrady. Nevedia plávať a&nbsp;nemajú ani len toľko benzínu, aby sa na loďke bezpečne dostali k&nbsp;brehu. No navrávajú si, že im sa nič nestane. Koľko plavcov záchranárov máte teraz pod sebou? Šesťstodvadsať, všetci sú pri bazénoch. Všetci sú vyškolení a&nbsp;zdatní. Sú medzi nimi aj vitálni sedemdesiatnici, obvykle bývalí vrcholoví plavci.

Pred pár dňami sa dvaja mladí muži utopili v&nbsp;Hrone, loď s&nbsp;výletníkmi sa prevrátila na Malom Dunaji, dvaja ľudia pri Košiciach sa už nevynorili zo zatopeného lomu. Prečo sa každý rok opakujú podobné príbehy? V&nbsp;riekach sa u&nbsp;nás utopí najviac ľudí, najčastejšie vo veku od 20 do 30 rokov. Za drvivou väčšinou prípadov stojí pijatika a&nbsp;bohorovnosť. Tečúce vody sú nebezpečné, do <a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/domov/utopili-hrone-tela-bratov-nasli-mieste-ktore-opisala-vestkyna" target="_blank">Hrona</a>, Váhu či Dunaja by mali vliezť len dobrí plavci a&nbsp;vždy najmenej dvaja. Kto nepozná ich prúd ani teplotu vody, nech radšej ostane na brehu. Hoci je na slnku 30 stupňov v&nbsp;tieni, tečúca voda môže mať len osemnásť. Chalani do nej skáču šípky, netušia, či pod hladinou nie je dokotúľaný kameň alebo konár. Keď na ne dopadnú nohami, zlomia si ich, ale prežijú. Ak skočia dolu hlavou a&nbsp;poškodia si krčnú chrbticu, v&nbsp;lepšom prípade ostanú na invalidnom vozíku. Vstupné do akvaparkov je vysoké, lákajú nás preto bagroviská. Pri mnohých je zákaz kúpania, ale nikto ho nerešpektuje. Sú plné popínavých rastlín. Nad hladinou ich nevidno, ale pri plávaní začnú pichať alebo sa človeku ovinú okolo nohy. Zásadným pravidlom je nepodľahnúť panike. Ak dostanete kŕč do nohy, najideálnejšie je otočiť sa na chrbát. Vtedy môžete dýchať, dostávať do pľúc vzduch a&nbsp;uvoľňovať si sval priťahovaním nohy k&nbsp;sebe.

Nikdy nezabudnem na oči matiek, ktoré prišli na breh identifikovať svoje mŕtve dieťa.

Do nejakého metra je v&nbsp;štrkoviskách teplá voda, potom sú tam studené vyvierania, kde má len sedem-osem stupňov. Toto je špecifikum aj <a rel="noopener" href="https://oravska-priehrada.sk/" target="_blank">Oravskej priehrady</a>. Počas leta je v&nbsp;nej až 24-stupňová voda, no príde prúd, ktorý je o&nbsp;šesť stupňov studenší. Kto naň nie je pripravený, môže zmätkovať. Všetky strediská na brehu Oravskej priehrady by mali mať vyznačené plážové kúpaliská a&nbsp;pri nich dvoch plavcov záchranárov. Lenže nie sú na to peniaze. Pritom ide o&nbsp;minúty, už tri-štyri pod hladinou sú pre ľudské zdravie kritické. Mám skočiť do vody, keď vidím topiaceho sa? Laikovi to žiadny zákon neprikazuje, ak cíti, že tým ohrozuje vlastné zdravie. Topiaci sa muž či žena má totiž neuveriteľnú silu. So všetkou energiou bojuje o&nbsp;svoj život, kope, kŕčovito sa chytá záchrancu, a&nbsp;keďže už nie je celkom pri zmysloch, môže ho ťahať na dno. Záchranca musí poznať hmaty, ktorými sa oslobodí, a&nbsp;tie ho naučíme na kurzoch.

Za svoj život ste z&nbsp;Liptovskej Mary a&nbsp;Oravskej priehrady, kde ste ako záchranár pôsobili, vytiahli 103&nbsp;nebožtíkov. Hovorím o&nbsp;nich len preto, aby som pred zbytočnými tragédiami vystríhal živých! Nikdy nezabudnem na oči matiek, ktoré prišli na breh identifikovať svoje mŕtve dieťa. Každá predtým dúfala, že sa stane zázrak, žiaľ, osud to chcel inak. Najmä svoje prvé prípady, keď som našiel utopené deti, som neznášal ľahko, no musel som ich v&nbsp;sebe spracovať. Inak by som vodného záchranára robiť nemohol. Liptovská Mara je známa aj tým, že kúsok od jej brehu sú jamy hlboké desiatky metrov. Do nich už záchranár musí ísť s&nbsp;dýchacím prístrojom. V&nbsp;10-metrovej hĺbke je šero, nižšie tma, ktorú nepresvieti ani silný reflektor. Tam sa orientujeme hmatom a&nbsp;nie je to nič príjemné. Vyskúšal som si to aj v&nbsp;prípade muža, ktorý vzal do kajaka svoje dve malé deti a&nbsp;plavil sa s&nbsp;nimi cez Liptovskú Maru. Chlapa oslabila nedoliečená chrípka. Keď sa rozfúkal vietor, nevládal pádlovať k&nbsp;brehu. Víchor loď prevrátil a&nbsp;všetci z&nbsp;nej vypadli. Muž ešte stačil <a rel="noopener" href="https://vysetrenie.zoznam.sk/cl/1000663/2154727/Odbornicka-VARUJE--Na-toto-mnohi-ZABUDAJU--ked-chcu-ZACHRANIT-topiaceho-sa-" target="_blank">zachrániť </a>deti a&nbsp;vysadiť ich na čln, on však dostal infarkt. Vytiahli sme ho z&nbsp;hĺbky 30 metrov.

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Rovnako, žiaľ, dopadli traja mladí chlapci z&nbsp;Poľska, ktorí prišli na Slovensko osláviť svoju maturitu. Boli to chalani z&nbsp;dobrých rodín, no potúžili sa drahým alkoholom a&nbsp;začali vyvádzať. Od jedného z&nbsp;bungalovov ukradli nemecký kajak, povestný ľahkou kostrou, na ktorú si vodáci naťahovali špeciálny poťah. Hoci ani jeden nebol plavcom, namiesto vesla si vzali dosku, sadli do lode a&nbsp;vozili sa po priehrade. Asi 35 metrov od brehu vyvádzali a&nbsp;prevrátili sa. Rodičia ich zháňali po hoteloch, no chlapcov nikde. Naostatok som na jednom z&nbsp;kameňov našiel zelenú vetrovku. Mama jedného z&nbsp;maturantov potvrdila, že patrí jej synovi. Napokon sme troch mladíkov v&nbsp;priebehu pár hodín s&nbsp;jedným policajným potápačom z&nbsp;vody dostali. Dvaja sa v&nbsp;tej hlbočine držali za ruky. Nechcite vedieť, čo strašné sa odohrávalo na brehu, kde stáli ich rodičia.

Zvláštne je, že topiacich sa ste zachránili oveľa viac, ale tých si nerátate. Jedným z&nbsp;nich bol pán v&nbsp;modrom obleku. Prišiel s&nbsp;ďalšími dvomi kamarátmi, všetci boli oblečení rovnako. Požičali si loď a&nbsp;20&nbsp;metrov od brehu sa na hladine Liptovskej Mary začali predvádzať. Napokon sa prekotili. Dvaja plávali k&nbsp;brehu, posledný sa topil. Asi v dvojmetrovej hĺbke som ho chytil za rukáv. No ako som ho ťahal, sako sa roztrhlo a&nbsp;chlap padal ku dnu. Opäť som sa ponoril, už bol v&nbsp;oveľa väčšej hĺbke, no dostal som ho vonku. Na brehu som mu dal dve facky. Chlap sa spamätal, poďakoval sa mi, a&nbsp;keď sme zistili, že je v&nbsp;poriadku, odišiel. O&nbsp;pár týždňov prišiel jeho právnik s&nbsp;tým, že jeho klientovi som zničil sako a&nbsp;žiada náhradu. Dohodli sme sa, že<a rel="noopener" href="http://www.mladyzachranar.sk/Default.aspx?CatID=19" target="_blank"> záchrana topiaceho</a> sa bola štyrikrát taká drahá ako jeho sako. A&nbsp;keď pán túto sumu vyrovná, oblečenie mu z&nbsp;nej obratom zaplatíme. Už sme sa nevideli.

Z vody vytiahol vyše sto utopených: Záchranár Marián nám opísal svoje najtragickejšie prípady

Súvisiace články

Prepísal príbeh robotníckej krčmy: Kvízmajster Jozef dokončil svoj ostatný kvíz deň pred smrťou

Sedlá ho Brad Pitt, Rihanna aj Emma Watson: Prvý skúter legendárnej značky stojí 350-tisíc eur

Z ubytovní do drevenice: Spoznajte bývanie choreografa Jara Moravčíka, ktorý sa usadil v zrube

Koncert Jeana Michela Jarra má dohru: Slováci ho ocenili aj za postoj voči umelej inteligencii

Nadchol Juraja Slafkovského: Martin má vzácnu chorobu, no jeho vôľu oceňujú aj slávni športovci

Na jeho farme našli 33 tiel: Zomrel jeden z najhorších vrahov na zemi, zabil ho spoluväzeň

Výber pre vás