Lenka Dale

Nikdy nemôžem povedať, že som šťastný, že som na vozíku, ale aj na vozíku dokáže byť človek šťastný a&nbsp;prežiť život radostne. V&nbsp;prijatí je cesta.

Paríž ukončil najväčšie svetové podujatie olympijské hry, do ulíc sa však po troch týždňoch vracia slávnostná atmosféra aj obľúbená dvojica maskotov. S&nbsp;miernym rozdielom – jeden má namiesto pravej nohy protézu. Od 28. augusta do 8. septembra sa tam konajú paralympijské hry. Francúzi hrdo oznamujú svetu, že investovali 125 miliónov eur do infraštruktúry a&nbsp;využili paralympiádu na celkové sprístupnenie Paríža zdravotne znevýhodneným. Slovensko reprezentuje 26 športovcov, obhajujú jedenásť medailí z&nbsp;predošlej paralympiády v&nbsp;japonskom Tokiu. Aké sú očakávania? A&nbsp;aké podmienky na rozvoj športu na Slovensku hendikepovaní majú? LENKA DALE sa rozprávala s&nbsp;JÁNOM RIAPOŠOM (56), úspešným reprezentantom, ale aj predsedom Slovenského paralympijského výboru.

Vy patríte s&nbsp;Veronikou Vadovičovou k&nbsp;našim najúspešnejším reprezentantom, obaja máte šesť medailí, z&nbsp;toho štyri zlaté. Ako vidíte svoje umiestnenie v&nbsp;Paríži? Nerobím šport pre medaily, ony sa takpovediac vyskytli. Ja to beriem, že je to skúška správnosti. Keď prijmete šport ako určitú životnú filozofiu, tak by vám mal harmonicky rozvíjať osobnosť. Mám 56 rokov a&nbsp;aj v&nbsp;tomto veku, po 32 rokoch na vozíku, som sa dokázal kvalifikovať na svoje v&nbsp;poradí už ôsme paralympijské hry. To považujem za úspech. Dostať sa do reprezentácie znamená splniť prísne kritériá, Slovensko bude mať zastúpenie v&nbsp;ôsmich parašportoch. Naši športovci sa kvalifikovali v&nbsp;paraatletike, paraplávaní, paracyklistike, paradrezúre, stolnom paratenise, parastreľbe, paralukostreľbe a&nbsp;boccii. Máte vo svojich radoch aj bývalého profesionálneho športovca Patrika Kurila, ktorý sa nešťastne zranil pri pretekoch. Je viac takých prípadov? Áno, máme viac ľudí, ktorí k&nbsp;nám prišli z&nbsp;profesionálneho športu. Patrik mal úraz počas pretekov v&nbsp;horskej cyklistike. Organizátor zabudol otvoriť rampu, cez ktorú preletel, a&nbsp;dnes preteká medzi telesne znevýhodnenými športovcami. Slovenský paralympijský výbor je inštitúcia, ktorá je postavená na veľmi silných životných príbehoch konkrétnych ľudí. Práve oni tvoria túto inštitúciu, a&nbsp;preto sme slovenský paralympijský tím Paríž začali komunikovať prívlastkom nezlomní. Ak by sme mali nájsť jedno slovo, ktoré pomenúva rozdiel medzi olympizmom a&nbsp;paralympizmom, to je to správne slovo. Nezlomnosť asi najviac vystihuje paralympizmus. Vy sám ste sa ocitli na invalidnom vozíku pred tridsiatimi dvoma rokmi po autonehode. Podobný osud mala aj reprezentantka Alena Kánová. Alenka skončila na vozíku, keď mala štrnásť rokov, tiež po autonehode, keď bola na zadnom sedadle. Nezlomilo ju to, naopak, skončila medzi svetovou elitou. V&nbsp;súčasnosti je matka dvoch nádherných dcér a&nbsp;Paríž bude jej siedmou letnou paralympiádou. Čo sa mňa týka, nikdy nemôžem povedať, že som šťastný, že som na vozíku, ale aj na vozíku dokáže byť človek šťastný a&nbsp;prežiť život radostne. V&nbsp;prijatí je cesta. Nemôžete s&nbsp;tým bojovať, už nie je vo vašich rukách zmeniť to. Bohu je všetko možné, ale nám nie. Športovci si pri profesionálnom športe zvyčajne dosť doničia kosti, kĺby, svaly, ako je to s&nbsp;paraplegikmi? Je to taký paradox. K&nbsp;nám prichádzajú ľudia, ktorí pri narodení, úraze alebo pri onkologickom či inom ochorení prišli o&nbsp;podstatnú časť svojho zdravia a&nbsp;chcú sa prekonať. Od začiatku musíme dobre nastaviť systém, aby aj profesionálny šport, kam patrí aj paralympionizmus, zdravie telu i&nbsp;duchu pridával a&nbsp;nie uberal. Ak uberá, tak sa nerobí správne.

Majú profesionálni hendikepovaní športovci na Slovensku dobré podmienky na svoj rozvoj? Nie. Medzinárodné úspechy neodzrkadľujú podmienky, ktoré naši športovci majú. Zaostávame. Po tridsiatich rokoch vzniku Slovenskej republiky akoby zostal šport možno jedinou nezreformovanou oblasťou. Zostal niekde v&nbsp;80. rokoch minulého storočia. Podmienky sa menia veľmi ťažko, čo je na veľkú škodu celej populácie. Kto financuje tréningy, cesty na medzinárodné turnaje a&nbsp;ostatné potrebné veci? Keď sa chce športovec dostať napríklad na paralympiádu, musí predtým absolvovať množstvo medzinárodných súťaží. Financuje to kombináciou – sám z&nbsp;vlastných prostriedkov, zo sponzorských prostriedkov, z&nbsp;príspevku, ktorý dostávame prostredníctvom príslušného ministerstva školstva. To sú piliere, z&nbsp;ktorých sa financuje príprava športovcov, kvalifikácia, tréningové procesy a, samozrejme, tí najlepší, ktorí splnia kvalifikačné podmienky, môžu štartovať na olympijských a&nbsp;paralympijských hrách. Je finančne náročný proces kvalifikovať sa až na olympijské a&nbsp;paralympijské hry. Zdravotne znevýhodnení športovci sa netešia takej popularite ako ich kolegovia bez hendikepu. Veronika Vadovičová povedala: „Zistila som, že o&nbsp;mne často niekde inde vedia oveľa viac ako doma na Slovensku.“ Čím to je? Stále pretrváva názor, že na šport zdravotne znevýhodnených sa nedá pozerať, preto sa ťažko presadzujú akékoľvek správy a&nbsp;vysielanie v&nbsp;médiách. Je to veľká škoda s&nbsp;ohľadom na to, že ľudí so zdravotným znevýhodnením celosvetovo aj u&nbsp;nás pribúda, nie ubúda.

Na Slovensku máme aj deti a&nbsp;mladých, ktorí sú hendikepovaní. Majú vzory v&nbsp;úspešných parašportovcoch? Pre tieto deti s&nbsp;hendikepom nie je hrdinkou len Petra Vlhová, ale aj Veronika Vadovičová. Dievča, ktoré sa narodilo s&nbsp;rázštepom chrbtice. Ako koníček si vybralo streľbu, v&nbsp;ktorej patrí k&nbsp;najlepším na svete. Pamätám si, že ešte rok po paralympiáde premietali v&nbsp;Pekingu na najväčšom námestí na svete Tchien-an-men dokument o&nbsp;nej. Veronika totiž vyhrala otváraciu disciplínu hier v&nbsp;parastreľbe. Pre hendikepovaných mladých je okrem Petra Sagana motiváciou Jozef Metelka – v&nbsp;Anglicku prišiel pri nehode o&nbsp;nohu, dnes je úspešný reprezentant v&nbsp;cestnej cyklistike. Teraz v&nbsp;lete sa dosť často riešia prípady mladých ľudí, ktorí nezodpovedne skáču do neznámych vôd a&nbsp;často skončia ochrnutí. Aj náš športovec Radko Malenovský takto skočil do vody a&nbsp;dnes je z&nbsp;neho majster sveta v&nbsp;streľbe. Lebo sa nevzdal. K&nbsp;predchádzaniu úrazom máme preventívne kampane Prevencia má cenu zlata!

Zdravému dieťaťu kúpia rodičia bicykel v&nbsp;hypermarkete, vozičkár potrebuje handbike a&nbsp;ten stojí od dvaapoltisíc do sedemtisíc eur.

Ako to funguje s&nbsp;detskými športovými klubmi pre hendikepovaných? Je dosť možností? Je to ťažké. Ak chcete robiť šport zdravotne znevýhodnených, tak potrebujete v&nbsp;prvom rade bezbariérovú infraštruktúru. Ak nemáte auto, tak na Slovensku sa neviete ani vlakom, ani autobusom v&nbsp;podstate nikam prepraviť. Čiže ak žijete v&nbsp;nejakej dedinke a&nbsp;trénuje sa v&nbsp;Prešove, je nutné, aby rodina mala auto. To je prvý hendikep. A&nbsp;druhý? Zdravému dieťaťu kúpia rodičia bicykel v&nbsp;hypermarkete, vozičkár potrebuje handbike a&nbsp;ten stojí od dvaapoltisíc do sedemtisíc eur. Má rodina toľko peňazí a&nbsp;je ochotná investovať sumu malého auta do bicykla? To isté platí, ak chce hendikepovaný lyžovať, potrebuje mať monolyžu – zariadenie na lyžovanie pre vozičkárov. Ak chce hrať stolný tenis, potrebujete športový vozík, a&nbsp;ak má amputovanú nohu, potrebuje protézu. Tu štát neprispieva vôbec. Prispieva na bežnú činnosť, ale nie na športovú. A&nbsp;čo trebárs plávanie? To by nemalo byť až také finančne náročné. Koľko je bezbariérových plavární na Slovensku? Máme ich približne 57, ale bezbariérových je minimum, možno jedna na Mokrohájskej ulici v&nbsp;Bratislave, ktorú postavili z&nbsp;dotácií nórskych fondov. Ak by si chcel ísť vozičkár pozrieť nejaké športové podujatie, je to možné bez problémov? Postavilo sa veľa novej infraštruktúry. Ale napríklad aj samotný Zimný štadión Ondreja Nepelu vám na hokejový zápas predá dokopy desať lístkov pre divákov vozičkárov. Jedenásty v&nbsp;poradí má smolu. Si zoberte, že hrá štátna reprezentácia, ale len desať vozíčkarov si to môže prísť pozrieť. Čo je to desať miest na taký veľký štadión?

Čo s&nbsp;tým robíte? Našťastie máme dnes už fond na podporu športu, ktorý by mal zabezpečovať vznik novej infraštruktúry. Tam má Slovenský paralympijský výbor svojho zástupcu. Všetky projekty, ktoré sú schválené, musia byť verifikované, aby bola zabezpečená bezbariérovosť, a&nbsp;to nielen z&nbsp;prístupnosti športovcov, ale aj divákov, aby boli bezbariérové aj šatne, prístup na hraciu plochu, toalety… Verím, že aj toto môže do budúcnosti veľmi pomôcť pracovať s&nbsp;hendikepovanou mládežou.

Riapoš: Nie som šťastný, že som na vozíku. Ale aj na vozíku dokáže človek prežiť život radostne

Výber pre vás

Riapoš: Nie som šťastný, že som na vozíku. Ale aj na vozíku dokáže človek prežiť život radostne

Súvisiace články

Policajný funkcionár Zurian si plní sny: Prestal som asi aj dýchať

Boril sa ťažkým obdobím. A vtedy vytvoril Pellegriniho poradca záhradu, kam vodí i politikov

32 mŕtvych a herec Ondrík vraví: Mikuláš Černák je obyčajný chlap

Rudolf Schuster spomína na prezidentské časy a ochrankárov: Báli sa o mňa, tak robili cirkus

Fico a jeho dovolenka v Chorvátsku. Kto tam má vilu?

Výber pre vás