Lenka Dale

Hrozí skutočne vojnový konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou? Slováci majú strach, niektorí uvažujú dokonca o vytváraní zásob. Ani politici vládnej koalície nemajú úplne jasno, či podporiť alebo nepodporiť obrannú zmluvu s USA. „Slovensko nemusí ísť prvé v šíku a takéto zmluvy prijímať,“ vyhlásil v rozhovore s LENKOU DALE poslanec za Sme rodina MILOŠ SVRČEK. Inak na to pozerá generálporučík vo výslužbe, predseda mimoparlamentnej ODS PAVEL MACKO: „Slovensko by tak vyslalo politicky silný signál, že nepovažuje USA za dobrého partnera v rámci NATO.“

Bude alebo nebude podľa vás vojnový konflikt na Ukrajine?

Macko: Je našou povinnosťou robiť všetko preto, aby nevznikol a&nbsp;aby sa napätie a&nbsp;eskalácia podarili utlmiť diplomatickými rokovaniami. Rusko však predložilo nereálne požiadavky, ktoré USA odmietli. Zároveň ponúkli ďalšie rokovania v&nbsp;oblasti budovania bezpečnostnej architektúry v&nbsp;Európe a&nbsp;v&nbsp;oblasti predchádzania rizík. Sergej Lavrov, minister zahraničných vecí, síce vyjadril sklamanie, ale pripustil, že sa otvára priestor na rokovanie.

Svrček: Ukrajina je v&nbsp;prvom rade zvrchovaný štát, ktorý má právo sám určiť, kam bude smerovať. Ako Slovensko pred dvadsiatimi rokmi, keď sme sa rozhodli, že sa staneme plnoprávnymi členmi Severoatlantickej aliancie. Treba sa však otvorene rozprávať aj o&nbsp;tom, aké záujmy má Ruská federácia v&nbsp;tomto regióne. Podľa mňa je jedinou cestou otvorený dialóg. Vojna nikomu neprinesie nič dobré. Slovenská republika si bude musieť dávať pozor, aby sme sa do nejakého konfliktu nedostali, preto si myslím, že by sme sa nemali angažovať pri dodávkach vojenského materiálu Ukrajine.

Nemyslíte si, že 130-tisíc ruských vojakov pri hraniciach našich východných susedov je ohromné číslo, nie?

Macko: Nie je to dostatočný počet na to, aby vo veľkej operácii obsadili celú Ukrajinu. Oni navyše svoje vojenské aktivity aj stupňujú. Rusko má schopnosť veľmi rýchlo aktivovať ozbrojené sily a&nbsp;presúvať ich v&nbsp;rámci svojej krajiny aj na strategické vzdialenosti. Posledných desať rokov cvičili operácie založené na princípe bleskovo a&nbsp;bez prípravy aktivovať veľké množstvo veliteľstiev a&nbsp;síl.

Takže počet tých vojakov sa môže v&nbsp;krátkom čase ešte zvýšiť?

Macko: Áno. Momentálne sú v&nbsp;pohybe všetky ruské námorné flotily, cvičia v&nbsp;polárnej oblasti v&nbsp;Barentsovom mori, v&nbsp;Baltskom mori, idú cvičiť okolo Írska a&nbsp;zároveň chcú demonštrovať slobodu plavby do Stredozemného mora. Lenže zo Stredozemného mora je to len deň plavby do Čierneho mora. Takže situácia z&nbsp;vonkajšieho pohľadu nie je dobrá. Koncentrácia ozbrojených síl okolo Ukrajiny mohutnie.

Napriek tomu veríte, že rokovania zvíťazia?

Svrček: Je otázne, či by išlo o&nbsp;masívne vojenské ťaženie alebo o&nbsp;eskaláciu napätia na časti územia Ukrajiny vo forme malého regionálneho boja. Tam je však aj riziko, že nikdy neviete, ako druhá strana zareaguje a&nbsp;do akej miery sa konflikt rozšíri.

Macko: Najreálnejší scenár je ten, že Rusko bude zvyšovať tlak, ale zostane zdržanlivé. Je to zároveň najhoršia situácia, lebo sa začnú prejavovať problémy vnútri Ukrajiny. Už teraz ich majú dosť. Ak bude tlak dlhodobý, celý čas musia byť v&nbsp;strehu. Útok môže prísť prakticky z&nbsp;troch strán a&nbsp;to stojí nejaké náklady: materiálne, finančné, ale aj psychické. Ľudia potrebujú stabilitu, aby mohli dlhodobo plánovať veci. Žiť v&nbsp;provizóriu s&nbsp;tým, že neviete, či zajtra bude vojna, je to najhoršie, čo sa môže stať. K&nbsp;vojne síce nakoniec nedôjde, ale vy skončíte úplne vyčerpaní.

Myslíte si, že Ukrajina sa stane v&nbsp;blízkej budúcnosti členom NATO?

Svrček: Od roku 2008, keď požiadala o vstup do NATO, neprišlo v tejto súvislosti k žiadnemu pokroku. Podľa bezpečnostných expertov sú jej šance stať sa plnohodnotným členom veľmi malé.

Macko: V&nbsp;blízkej budúcnosti to nepredpokladám. Západ jednoznačne deklaroval, že Ukrajina nemá vojenského spojenca a&nbsp;nemá dôvod zasiahnuť. Materiálna pomoc, ktorú im poskytujú, je symbolická. Z&nbsp;našej strany musíme monitorovať situáciu, lebo konflikt môže aj nepriamo ovplyvniť naše územie. Posilnenou prítomnosťou dávame jasný odkaz, že v&nbsp;takom prípade budeme konať a&nbsp;reagovať.

Ak budete žiť v&nbsp;provizóriu, lebo neviete, či zajtra bude vojna, to je to najhoršie, čo sa môže stať. Vojna síce nakoniec nepríde, ale vy skončíte úplne vyčerpaní.

Ľudia na Slovensku sa však boja, niektorí sa začali zásobovať.

Macko: Treba zachovať pokoj a&nbsp;rozvahu. My sa nechystáme na vojnu s&nbsp;Ruskom a&nbsp;ani Rusko s&nbsp;nami. Maximálne sa môže stať, ak by boje skutočne vypukli, že nás čakajú sekundárne vplyvy - veľká vlna utečencov, prerušenie niektorých energetických dodávok. Európa je však poprepájaná a&nbsp;aj plyn či elektrina k&nbsp;nám môžu prúdiť z&nbsp;iných smerov. Pre toto určite neodporúčam tvoriť si zásoby potravín, tie si môžu ľudia robiť skôr pre omikron.

Vláde sa vyčíta, že nerieši scenáre výpadku surovín.

Svrček: Riziko prípadného nedostatku ropy by bolo pre nás nižšie, ako je to s plynom, keďže obmedzenie prítoku ropovodu Družba možno vykryť tankermi cez chorvátsky terminál Omišajl. Zároveň máme povinné 90-dňové zásoby. Môžeme sa zhovárať o prípadnom zdražovaní nerastných surovín a potravín, ale určite nie o výpadku ich dodávok.

Je podľa vás Slovensko pripravené na prípadnú vlnu utečencov? Sme rodina je známe svojou nízkou toleranciou k&nbsp;týmto ľuďom.

Svrček: Ak by v&nbsp;dôsledku vojnového konfliktu boli nútení utiecť z&nbsp;Ukrajiny státisíce ľudí, podliehali by medzinárodnej ochrane. Tu by už nešlo o ekonomických migrantov, ale o vojnových utečencov. Som z východného Slovenska a musím povedať, že utečencov z&nbsp;Ukrajiny sa netreba obávať. Mohli by byť pozitívnym prvkom pre našu ekonomiku. Enormne by nám pomohli predovšetkým lekári, ale aj zdravotné sestry.

Ako hodnotíte pomoc Nemecka, ktoré poslalo na Ukrajinu 5-tisíc prilieb? Americké denníky to považovali za nemiestny žart.

Macko: Žiadna pomoc nie je nevhodná, ale táto je neadekvátna. Za daných okolností ju radšej nemali dávať. Nemecko sa jednoznačne vyjadrilo, že neposkytne žiadnu pomoc v&nbsp;podobe ničiacich prostriedkov, to znamená zbraní alebo streliva. Nesúhlasilo ani s&nbsp;húfnicami a&nbsp;ďalšími zariadeniami, ktoré chceli poslať pobaltské krajiny Ukrajine. Treba povedať, že Ukrajina je suverénna krajina a&nbsp;dodávky vojenského materiálu nie sú angažovaním v&nbsp;konflikte, ešte sa predsa nebojuje.

Svrček: Súhlasím s&nbsp;Nemeckom. Ide cestou, ktorú som naznačil ako vhodnú, a&nbsp;nenecháva sa vťahovať do konfliktu, ale takisto to necháva na dialóg. Viete, čo mi je najviac ľúto? Že Ukrajinci bezmocne musia čakať na to, čo sa bude diať, a o ich osudoch rozhodujú ľudia, ktorí o nich vedia málo.

Dnes by som sa k&nbsp;zmluve s&nbsp;USA postavil inak a&nbsp;nepodporil ju - povedali ste vy, pán Svrček, na margo obrannej zmluvy, pre ktorú zvolala opozícia ľudí do ulíc. Prečo ste ako koaličný politik zmenili názor?

Svrček: Keď som si čítal článok za článkom, tak väčšina ustanovení v&nbsp;obrannej zmluve vo mne vyvolávala otázniky. Som rád, že sme mali v&nbsp;poslaneckom klube rezortných ministrov Naďa aj Korčoka, kde sme im kládli viacero otázok. Ja som sa s&nbsp;oboma ministrami dohodol, že v&nbsp;najbližších dňoch na nich budem smerovať interpeláciu, aby sme sa rozprávali vecne a&nbsp;argumentačne a&nbsp;aby to bolo čierne na bielom.

Vy sa však staviate proti až s&nbsp;odstupom času. Navyše, vedenie vašej strany Boris Kollár či Peter Pčolinský sú úplne „za“. Čo sa stalo?

Svrček: Bolo veľmi nešťastné riešiť medzirezortné pripomienkovanie cez sviatky. Vyrušil ma ten moment, že zástupcovia generálnej prokuratúry nedostali odpovede na otázky, ktoré predložili v&nbsp;rámci pripomienkovania. Z&nbsp;toho dôvodu som sa téme začal venovať. Ide o&nbsp;princíp. Okrem toho, nielen v&nbsp;Sme rodina, ale aj v&nbsp;OĽaNO sú poslanci, ktorí s&nbsp;dohodou nesúhlasia.

Čo vám prekáža najviac? Čo nie je zodpovedané?

Svrček: Napríklad otázka absencie platenia daní, ciel, licenčných poplatkov pre príslušníkov ozbrojených síl USA a&nbsp;ďalšie pridružené osoby na území Slovenska. Takisto neplatenie podielových daní samosprávam, ktoré sú v&nbsp;blízkosti vojenských letísk na Sliači a v&nbsp;Malackách.

Macko: To je úplný nezmysel. Ja som zažíval odpustenie DPH v&nbsp;Nemecku, zažíval som ho v&nbsp;Poľsku. Je to také bezvýznamné vzhľadom na to, o&nbsp;čom sa zhovárame. Tu sa na DPH len v&nbsp;jednej vratke ukradne oveľa viac, než o&nbsp;čo prídeme pri tej dohode.

Máte to prerátané? O&nbsp;koľko peňazí ide?

Svrček: Rozprávame sa o&nbsp;sume niekoľko desiatok tisíc eur za rok. K&nbsp;tomu sa určite vyjadrí aj minister obrany, lebo má pripravené stretnutia so zástupcami samosprávy. Máme od neho ústny prísľub, že v prípade výpadku príjmov pre samosprávy sa rezort obrany postará o to, aby im ich zabezpečil v dvojnásobnej výške.

Je ešte niečo, čo považujete v&nbsp;zmluve za neprípustné?

Svrček: Nemožnosť vypovedania zmluvy počas prvých desať rokov od podpísania. Osobne si myslím, že v&nbsp;prípade závažných a opakovaných porušení právnych aktov NATO by mala byť zmienka alebo ustanovenie o&nbsp;možnosti jej vypovedania od počiatku, z oboch zmluvných strán.

Fico sa vezie na vlne antiamerikanizmu, ktorý je dlhodobo prítomný v&nbsp;slovenskej spoločnosti.

Prečo ostatné štáty nemali podľa vás obavy zmluvu podpísať?

Svrček: Buď to bola ich priorita, alebo ich zahraničnopolitická orientácia. Je to zmluva, ktorá prechádza viacerými volebnými obdobiami. Poviem to otvorene - inde asi nebola taká veľká vlna protiamerikanizmu, verejnosť sa nevyhraňovala proti takémuto typu dohody tak otvorene ako u&nbsp;nás. Zoberme si napríklad Česko, ktoré ju nepodpísalo a&nbsp;vystačí si bez nej. Myslím, že Slovensko nemusí ísť prvé v&nbsp;šíku.

Máte v&nbsp;tomto podobnú rétoriku ako opozícia a&nbsp;nie vládny poslanec.

Svrček: Ja rešpektujem rozhodnutie väčšiny v parlamente. Otvorene však treba povedať, že opozícia si to plne uvedomuje, keďže Fico sa vezie na vlne antiamerikanizmu, ktorý je dlhodobo prítomný v&nbsp;slovenskej spoločnosti.&nbsp;

Antiamerikanizmu? Nie je to trošku politický populizmus?

Svrček: Úplne si uvedomujem, aký môže mať táto zmluva dosah na Slovensko. Aj členovia vlády si musia byť vedomí toho, že na konci dňa to schvaľuje parlament. Nie sme nejakými štatistami a&nbsp;ľuďmi, ktorí len stláčajú gombíky na hlasovacom zariadení. Preto je správne a&nbsp;dôležité, ak sa otvára odborná široká diskusia. Mali sme dve hlavné požiadavky - aby sa garantovalo, že akákoľvek prítomnosť cudzích vojenských síl na území Slovenska bude musieť byť odsúhlasená poslancami v&nbsp;národnej rade. A&nbsp;otázka prípadnej prítomnosti jadrových zbraní musí byť expressis verbis vysvetlená tak, aby nevznikli žiadne pochybnosti, rešpektovala sa Ústava SR a naše medzinárodné záväzky.

Pán Macko, čo vy hovoríte na tieto reakcie politikov proti obrannej dohode?

Macko: Nerozumiem argumentácii politikov, hlavne opozície. Časť z&nbsp;nich je a&nbsp;priori nielen proti dohode s&nbsp;USA, ale aj proti NATO. Zvyšok opozície a&nbsp;časť koalície je oportunistická, ktorá sa snaží dohodu politicky zneužiť. Podstata je jedna: Spojené štáty sú najsilnejší a&nbsp;najdôležitejší partner v&nbsp;Severoatlantickej aliancii. My k&nbsp;nej nemáme alternatívu. Napríklad to, čo generálny prokurátor považuje za zásadné pripomienky, nie sú často ani odporúčacie. Niektoré sú nezmyselné a&nbsp;vyslovene politické alebo vyplývajú z&nbsp;úplnej neznalosti problematiky.

Aká by bola obranyschopnosť Európy v&nbsp;prípade nejakého útoku?

Macko: Európska únia nie je vojenská aliancia a&nbsp;nemá ani kapacity ako NATO. A&nbsp;hlavné kapacity dávajú do NATO Spojené štáty. Z&nbsp;dlhodobého hľadiska je to potvrdené: Spojené štáty odchádzajú z&nbsp;Európy, odchádzajú dokonca rýchlejšie, ako je Európa pripravená nahradiť ich úlohu. To znamená, naša obranyschopnosť v&nbsp;rámci starého kontinentu dramaticky klesá. Veď my sme znížili naše bojové schopnosti o&nbsp;vyše 90 percent. Slovensko malo viac ako 100 stíhačiek pri rozdelení republiky, 2-tisíc tankov. Dnes nemáme ani jednu tankovú rotu, len tridsať tankov, ktoré horko-ťažko naštartujeme.

Je teda dôležité zmluvu s&nbsp;USA podpísať? Čo by stalo, ak by k&nbsp;podpísaniu nedošlo?

Macko: Američania chcú mať len technické a&nbsp;právne podmienky na to, aby sa sem mohli v&nbsp;prípade zlej situácie premiestniť. Veď musia prísť spoza oceánu. To znamená, že potrebujete letiská s&nbsp;nejakou kapacitou a&nbsp;priepustnosťou. To isté robia v&nbsp;západnej Európe, aj v&nbsp;pobaltských krajinách. Technicky - ak dohoda nebude, príliš veľa sa nestane, lebo ani tak tu základne nevznikajú.

Z&nbsp;politického hľadiska to však asi bude niečo znamenať, nie?

Macko: Slovensko by tak vyslalo silný signál, že nepovažuje USA za dobrého partnera v&nbsp;rámci NATO a&nbsp;vlastne ani samotnému NATO neverí. Je pre nás výhodné byť v&nbsp;tomto spoločnom zväzku. Ale aby nám mohli spojenci pomôcť, potrebovali by sem v&nbsp;prípade veľkej krízy dostať niekoľkonásobne väčšie množstvo vojska, než má Slovenská republika samotná. A&nbsp;na to treba infraštruktúru. Aliancia ju nemá z&nbsp;čoho zaplatiť. Slovenská republika ju nechce budovať. USA sa ponúkli, že malú časť pomôžu vybudovať, aby aj oni mali pre seba podmienky v&nbsp;prípade, že sem budú musieť prísť. Ale podľa ich legislatívy na to potrebujú právne krytie. O&nbsp;tom to celé je.

Svrček: O tom, či je predmetná zmluva pre našu krajinu dôležitá, ma musia presvedčiť nepriestrelné argumenty zo strany rezortu obrany a diplomacie. O jej nutnosti a&nbsp;potrebe. Práve preto počkám na odpovede na moju interpeláciu.

Aký je váš názor na protest, ktorý bol aj v&nbsp;súvislosti s&nbsp;obrannou dohodou? Súhlasíte s&nbsp;ním?

Svrček: Kvitujem aspoň to, že na rozdiel od minulých protestov nedošlo k výtržníctvu, vandalizmu či iným druhom agresívneho vyčíňania. Nemyslím si však, že v súčasnosti bol naň dôvod.

Macko: Ja by som chcel poprosiť politikov, aby dohodu nedávali do spojitosti s&nbsp;tým, čo sa deje na Ukrajine. Nevzniká kvôli Ukrajine, je dlhodobá. Dokonca aj prípadné rozmiestnenie vojakov NATO by bolo krátkodobé, len počas trvania krízy alebo rizika a&nbsp;boli by nasadené rotujúce sily. NATO ani Slovensko nie sú zdrojom krízy medzi Ruskom a&nbsp;Ukrajinou. Len reagujeme na situáciu a&nbsp;to je normálne.

NATO chce poslať tisíc vojakov aj na hranicu Slovenska, Maďarska, Rumunska a&nbsp;Bulharska. Súhlasíte s&nbsp;prítomnosťou týchto vojakov na našom území?

Macko: Keby som bol poslanec, hlasoval by som za. Je to absolútne adekvátne predbežné opatrenie, ktoré má politický význam a&nbsp;neeskaluje situáciu. Počet vojensky nikoho neohrozuje. Odmietnuť to je to isté, ako v&nbsp;čase sezóny lesných požiarov zrušiť požiarny monitoring a&nbsp;poslať aj hasičov z&nbsp;pohotovosti na dovolenku k&nbsp;moru.

Svrček: Žiadna takáto oficiálna ponuka neexistuje, sú to len zákulisné debaty medzi spojencami NATO. Takže nemá momentálne význam sa o&nbsp;tom vôbec zhovárať. Ak oficiálna ponuka príde na stôl, potom sa tým budeme zaoberať na vláde, koaličnej rade a&nbsp;v&nbsp;našom poslaneckom klube. Momentálna situácia nie je taká vážna, aby sme na území nášho štátu potrebovali akýchkoľvek príslušníkov cudzích ozbrojených síl.&nbsp;

Pán Macko, nie je vám ľúto, že ste v&nbsp;týchto dramatických časoch vo výslužbe?

Macko: Som trošku rozčarovaný z&nbsp;toho, že ja ako civilista odborne komunikujem veci, ktoré by v&nbsp;tomto okamihu malo vysvetliť velenie ozbrojených síl. Ale držím im palce a, samozrejme, ak by sa situácia zhoršila, som pripravený sa vrátiť. Mám zbalené stále.

ROZHOVOR Generál Macko: Som za prítomnosť vojakov NATO Politik Svrček: Teraz ich nepotrebujeme

Výber pre vás

ROZHOVOR Generál Macko: Som za prítomnosť vojakov NATO Politik Svrček: Teraz ich nepotrebujeme

Súvisiace články

Prezident Zelenskyj vyzval EÚ na jednotu pri ochrane suverenity a celistvosti Ukrajiny

Prezidentka Čaputová: So situáciou na Ukrajine je na mieste veľká ostražitosť

Majerský je za odborníkov vo vláde: Občan sa nemôže každé ráno báť, čo bude poobede

Prezidentka: Je to dobré, interpretačné doložky k obrannej dohode s USA sú obsahovo v súlade

Rusko pokračuje v rozmiestňovaní jednotiek pri hraniciach s Ukrajinou, uviedol Stoltenberg

Výber pre vás