Pre týždenník PLUS7DNÍ pracuje od roku 2012, venuje sa predovšetkým investigatívnym témam.

Karol Bustin

Dnes žije v ústraní, z minimálneho dôchodku a neposkytuje rozhovory. Hudobný skladateľ PETER HANZELY&nbsp; v exkluzívnom otvorenom interview pre KAROLA BUSTINA odhalil veľkú časť svojho plodného i búrlivého hudobníckeho života.

Spomínate si ešte na deň, keď ste vytvorili skladbu V slovenských dolinách?

Ale áno! Večer som utekal k textárovi Ľubošovi Zemanovi. Býval v Bratislave na Pražskej a priniesol som mu to na kazete. Nebolo to také jednoduché. Počúval to a nemal nápad. Tak si to zobral na dovolenku do Štefanovej a tam to urobil za noc.

Hudbu ste si vraj podkladali taliančinou...

Takzvanou, vlastne to s tým jazykom nemá nič spoločné. Ale dokážem to urobiť na čokoľvek.

A vždy na prvý pokus?

Celý život som žil pre hudbu. Všetko išlo na prvý šup. Prvé spontánne nápady sú najlepšie. Neviem pochopiť, ako mohol Bázlik, Brezovský a všetci prerábať. Sadneš, zahráš, urobíš. Dovidenia. Bongiorno.

Ako ste sa spoznali s Karolom Duchoňom?

V rozhlase. So symfonickým orchestrom sme urobili skladbu Pre teba.

Nikdy. Bočil som k Tomovi Jonesovi a Engelbertovi Humperdinckovi. A zrazu mi ten chlapec, ktorý nepoznal noty, ukázal smer. Bola to tá najcennejšia hodnota, akú mi dal. Pri ňom som bol veľmi nabitý človek. Mohol som tri noci nespať.

Nahrával na prvýkrát?

Áno, málokedy strihal. Nepotreboval to, boli sme spontánni. To len istí filozofickí speváci strihajú na tisíckrát. Prišiel Čardáš dvoch sŕdc - cimbaly, ľudovky. Potom vznikla pieseň Mám ľudí rád.

Vtedy mi povedal: „Idem k tebe a zaspievam ti to.“ Od rána bol u mňa a vypil asi fľašu ruskej vodky. Ja som predtým jednu schoval do chladničky a on tú svoju skryl za klavír. On si odpil a ja som si išiel vždy ruky umývať… tajne do chladničky. A potom mi hovorí: „Do frasa, ty piješ chladené a ja…“ A ukázal prázdnu fľašu. (Úsmev.) Ale pre neho to bolo nič.

No, ježišmária, ale potom neskôr už nie.

Ale skladba mala úspech.

Celá športová hala bola hore nohami. Keď Duchoň skončil, s ním skončili aj mikrofóny. Normálne v tom momente vyleteli poistky. Vtedy sa stal aj ten veľký malér.

Vyletel som: „Vášho boha aj s hodnotením!“ Vynadal som im do komunistických k….v a kričal som, že tu nebudem žiť, že emigrujem. Vtedy som myslel, že som skončil. No nebol som na emigráciu stavaný. Nebol som taký dobrodruh.

Ani Karol nechcel odísť?

Videli ste, ako ho láme alkohol?

Predo mnou nikdy nebol opitý, lebo ja som s ním nechodieval piť. Ani do rozhlasu sa nedalo chodiť opitý. Keď prišiel ku mne, tak pri klavíri, no čo… Nebyť však jeho, osobne nestretnem napríklad českého textára Pavla Žáka. Prevolali sme predtým tisíc hodín, vtedy stálo telefonovanie 25 halierov.

Žák inak býval v pražskom byte po astronómovi Johannesovi Keplerovi na Karlovej ulici číslo 4. Takto som postupne utekal. Česko, Česko, Česko. Tam som sa veľmi veľa naučil, najmä od Karla Vágnera. Mali úplne iný systém myslenia, tvorenia a dorobenia vecí. Zmluvy, manažérov, producentov. Cez Ostravu som zase spoznal Rottrovú.

To bolo už po Duchoňovej smrti?

Nie, za jeho života. Ale on to vedel. A postupne sa s tým vyrovnal. Pre mňa už nemalo význam na Slovensku sa na niečom zúčastňovať. Karol išiel s mojimi skladbami, ktoré u nás na festivaloch povyhadzovali, do Česka a tam s nimi vyhral. Kocianová išla s Medovým srdiečkom na medzinárodný festival do Poľska a skončila tretia. Máziková zvíťazila.

S vašimi hitmi Arabela, Až raz budem učiteľkou a Vtedy sú Vianoce uspela Darinka Rolincová. Sledujete odvtedy jej kariéru?

Chodila k nám. Učili sme sa pekne pri klavíriku. Je presne taká stará ako moja najstaršia dcéra. Ale nerád ju spomínam, lebo ju poznám ako Darinku Rolincovú. Nepoznám ju ako Daru Rolins. Pre mňa je to meno nezaujímavé.

Nechcem ubližovať ľuďom, ale jednu vec vám poviem: Vznikla na Slovensku a do..bal ju Štaidl. Aj s Roklom ju tam pretiahli do kapely. Naspievala s Gottom krásne veci, ale nikdy nespomenula, kde vznikla. Nikdy. Je to hanba. Toto je krásna krajina, až na to, že mnoho ľudí na Slovensku je je….ých. Majú len vidinu peňazí, ale na svet sa musíte pozerať trošku inak.

A Dara sa vám niekedy ozve?

„My sme s Karolom Duchoňom pili na Lýre vodku, Karel Gott bylinkový čaj,“ spomína legendárny hitmaker Peter Hanzely

Výber pre vás