Lenka Dale

Na stretnutie prišiel rovno z&nbsp;parlamentu. Mrzí ho, že Zuzana Dolinková zabudla na nápady a&nbsp;reči, ktoré mala pred tým, ako si sadla na ministerskú stoličku, kde podľa neho nerobila nič. Poslanec Národnej rady za SaS a&nbsp;zdravotnícky analytik TOMÁŠ SZALAY (52) je presvedčený, že zdravotníctvo treba konečne rozhýbať, aby sa prebralo z&nbsp;rigidity. V&nbsp;rozhovore s&nbsp;LENKOU DALE povedal aj to, kto je podľa neho najsilnejší človek v&nbsp;rezorte.

Urobiť zmenu v&nbsp;zdravotníckom sektore, kde je prepletených veľmi veľa protichodných záujmov najrôznejších hráčov, na to treba odvahu.

Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková končí vo funkcii, nesúhlasí vraj s konsolidáciou. Otázka jej konca sa však skloňovala už dlhšie, ako to vy vnímate? Instagram bude trochu prázdnejší. Odchádza totiž influencerka z ministerstva zdravotníctva Zuzana Dolinková. Nepodržal ju premiér Robert Fico, nepodržal ju minister financií, na jej odchod tlačil Andrej Danko. No a nepodržali ju ani vlastní, ani materská strana Hlas - sociálna demokracia. Zuzana Dolinková sa stáva obeťou konsolidácie. Hovorili, že zdravotníctvo je vraj priorita. No, "tudle". Keby bolo prioritou, určite by sa nešetrilo na zdravotníctve a na zdravotníckych pracovníkoch. Každopádne, návrh konsolidácie, v ktorom sa navrhlo šetriť na zdravotníctve, pani Dolinková prešla mlčaním. Nebojovala za svoj rezort a teda nič iné ako odchod zo svojej funkcie si nezaslúži. Parlamentnú schôdzu na odvolanie ministerky iniciovala ešte pred jej oznámením tento raz aj vaša strana. Prečo? Osobne som od nej očakával omnoho viac než to, čo za rok predviedla. Strávil som s&nbsp;ňou desiatky predvolebných mítingov, diskusií na rôznych platformách. To, čo vtedy rozprávala, malo hlavu a&nbsp;pätu, mali sme veľké množstvo styčných bodov. Problém je, že súčasná pani ministerka z&nbsp;toho, čo hovorila pred voľbami a&nbsp;čo je dokonca napísané v&nbsp;časti zdravotníctvo v&nbsp;programovom vyhlásení vlády, neurobila takmer nič. Kto je podľa vás najvplyvnejším človekom v&nbsp;slovenskom zdravotníctve? (Ticho.) Ešte exminister Rudolf Zajac hovoril, že Robert Fico. Asi by som povedal, že áno. Bez Ficovho zvolenia a&nbsp;bez jeho súhlasu sa nedajú urobiť zmeny. Keď je pri moci, stojí a&nbsp;padá všetko na jeho rozhodnutí, čo schváliť, čo neschváliť, čo sa bude diať. To, že sa majú urobiť z&nbsp;nemocníc akciové spoločnosti, sa hovorí už dvadsať rokov. Fico proti tomu bojoval celý čas. A&nbsp;náh­le – o&nbsp;dvadsať rokov – hovorí, okej, je to v&nbsp;poriadku. Aj keď mu to možno jeho poradcovia alebo iní vplyvní ľudia rozprávali, kým on nezmenil názor, nebola to téma. Ďalšia téma sú poplatky. Roky bojoval proti poplatkom, ale dám ruku do ohňa, že do nejakého času ešte tento rok sa nejaký poplatok zavedie. Pomohol ministerský post Zuzane Dolinkovej v&nbsp;ďalšej kariére? Neviem, či v&nbsp;kariére, ale myslím si, že možno už nebude musieť do konca života pracovať. Čo tým chcete povedať? Že bude žiť zo slávy, ktorú získala za tento rok pôsobenia na ministerstve. Skúste si to ako noviny odsledovať. Úprimne, skutočne som od nej čakal viac. Myslím si však, že viaceré veci jej možno ani nedovolili robiť, možno aj chcela, lebo ako sme sa bavili, kto tu rozhoduje o&nbsp;slovenskom zdravotníctve? Momentálne je to premiér Fico. Ale zdá sa, že už aj ten stratil trpezlivosť. Zrejme nie je jednoduché byť ministrom zdravotníctva. Vidíme, že napriek mnohým šéfom sa rezort borí s&nbsp;rovnakými problémami, ktoré nieže ani postupne nemiznú, ale stupňujú sa. Prečo je zdravotníctvo už dlhší čas tesne pred kolapsom a&nbsp;sústavne sa zachraňuje? Vy ste to povedali – nie je jednoduché byť ministrom zdravotníctva. Urobiť zmenu v&nbsp;zdravotníckom sektore, kde je prepletených veľmi veľa protichodných záujmov najrôznejších hráčov, na to treba odvahu. Navyše veci, ktoré treba spraviť, sú bolestivé. Bolieť budú pacientov, lekárov, sestry, nemocnice, podnikateľov, dodávateľov, lekárne. Všetkých.

Je to taká Pandorina skrinka, áno, fajčiarov treba liečiť, ale zas na druhej strane – ako dlho budú poberať dôchodok?

Bolestivý je už súčasný status quo. Bolí aj osem miliárd eur, ktoré tento rezort doslova zhltne a&nbsp;pacienti to necítia, naopak, oni si ešte uťahujú opasky pri konsolidácii. Ľudia trávia dni na telefónoch a&nbsp;hľadajú špecialistu. V&nbsp;nemocnici sa stane, že na kardiológii má službu urológ, že je zavreté oddelenie detskej JIS, lebo sestry ochoreli. Plus treba piť radšej len balenú vodu, lebo človek nevie, aké potrubie nemocnica má… Téma je široká. Kde presne by ste vy začali s&nbsp;riešením? Je načase, aby začalo zdravotníctvo fungovať podľa zdravého rozumu. Niekde treba začať. Absolútne vzorový príklad je platový automat lekárov, sestier a&nbsp;ďalších zdravotníckych pracovníkov v&nbsp;nemocniciach. Ich platy vychádzajú z&nbsp;tabuľky, ktorú niekto nakreslil na ministerstve zdravotníctva. Všetci majú rovnaký plat v&nbsp;tej istej vekovej skupine, v&nbsp;tom istom riadku, bez ohľadu na to, ako a&nbsp;koľko pracujú, koľkých pacientov liečili alebo operovali. Kvalita a&nbsp;množstvo práce nijako ich mzdy neovplyvnia, sú prosto dané. Tak akú motiváciu má zdravotník robiť? Ten úradník vie, ako pracuje konkrétny lekár alebo sestra v&nbsp;nemocnici, ja neviem, v&nbsp;Žiline, Rožňave, Prešove? Máte pod palcom zdravotníctvo v&nbsp;Bratislavskom kraji. Podľa vašich skúseností to ako vyzerá v&nbsp;nemocniciach? Prídete do štátnej nemocnice a&nbsp;zistíte, že o&nbsp;pol druhej vám už neuspia pacienta, lebo by ho možno nestihli zobudiť do pol štvrtej alebo do tretej. Teda v&nbsp;štátnych nemocniciach sa neoperuje osem alebo šestnásť hodín, neoperuje sa nedajbože 24&nbsp;hodín, ale operuje sa štyri až päť hodín, lebo medzitým máte tieto prestoje. Potom vám povedia, že pardon, ale ja už idem domov, lebo mne je vlastne jedno, koľko operácií za deň spravím. Je to tak, sú platení paušálnym rozpočtom zo zdravotnej poisťovne bez ohľadu na produktivitu. Keby sme to zjednodušili, jeden predavač predá v&nbsp;pekárni za deň päť rožkov, druhý sa snaží a&nbsp;predá ich 50-tisíc, ale obaja zarobia úplne rovnako? Áno, žiadne odmeny za výkon a&nbsp;kvalitu, kto by sa šiel pretrhnúť? Veď čo sa stalo, odkedy šéf odborov Visolajský v&nbsp;roku 2022&nbsp;vyštrajkoval peniaze od Hegerovej vlády? Žiaľ, podľa dát z&nbsp;poisťovní klesla produktivita práce v&nbsp;nemocniciach. Presne, za viac peňazí sa menej operuje, do nemocníc prijímajú menej pacientov. A&nbsp;výsledky hospodárenia nemocníc? Strata nemocníc je tento rok väčšia, ako bola minulý rok, a&nbsp;to tam išlo viac peňazí. Zvýšili sa peniaze pre lekárov, zdravotníkov, sestry, ale my občania, ktorí sme sa na to poskladali daňami a&nbsp;odvodmi, sme nedostali protihodnotu. Skrátili sa čakacie lehoty? Naopak, sú dlhšie. Podľa vás sa teda nemali navýšiť peniaze pre nemocnice na platy? To nehovorím. Platba za samotnú existenciu však nemotivuje k&nbsp;výsledkom. Platy nemá určovať úradník na ministerstve. Má to byť vrchná sestra, ktorá vie, ako jej pracovníci robia. Má to byť primár, ktorý vie, ako robia lekári. A&nbsp;má to byť riaditeľ nemocnice, ktorý zas vie, ako pracujú primári. Tí majú rozhodovať o&nbsp;tých peniazoch, nie nejaká tabuľka. Toto je práve zodpovednosť ministra zdravotníctva, manažovať nastavenia systému. Toto podľa vás Zuzana Dolinková nezvládla? Áno. Nemyslím si, že ministerka má rozmýšľať nad rozpisom služieb kardiologického oddelenia nemocnice v&nbsp;Trenčíne alebo riešiť, ako majú fungovať ich potrubia, to je mikromanažment, úloha riaditeľa nemocnice. Jej úloha je mať tam riaditeľa, na ktorého sa môže spoľahnúť, že to vyrieši. Premiér Fico povedal, že nerozumie stavu zdravotníctva, ktoré malo v&nbsp;roku 2010 štyri miliardy, dnes má osem, a&nbsp;predsa je nonstop zadlžené a&nbsp;neefektívne. Viete, v&nbsp;čom je problém? Nikto tým zdravotníkom nepovedal – ani v&nbsp;roku 2010, ani v&nbsp;roku 2024 –, že tu máte toľko miliárd, ale my za to chceme napríklad objednávkový systém, zvýšiť prevenciu, chceme za to toľkoto a&nbsp;toľkoto včas zachytených nádorov prsníka alebo hrubého čreva. My sme nevymenovali, čo za tie peniaze chceme, a&nbsp;dali sme tam z&nbsp;rozpočtu osem miliárd. Tie sa minuli a&nbsp;my sa pýtame, prečo umierame tak skoro? Prečo máme druhý najčastejší výskyt rakoviny hrubého čreva v&nbsp;Európe? Veď sme vám dali toľko peňazí, čo ste s&nbsp;nimi urobili? Odpoveď je aká? Ale vy ste nám nepovedali, že máme riešiť rakovinu hrubého čreva v&nbsp;Európe, nie? Ak tomu správne rozumiem – keď napríklad lekárovi nepoviete, že má viac operovať, lebo za to zaplatíte, tak nebude viac operovať? Isteže, prečo by mal? Vy by ste robili viac než treba bez odmeny? Človek si vie zrátať, aké má možnosti a&nbsp;o&nbsp;koľko viac by vládal spraviť, keby bol motivovaný. Vaša vízia je aká? Na mieste ministerstva financií by som povedal: Počúvajte, keď nám do troch rokov znížite počet odvrátiteľných úmrtí o&nbsp;pätnásť percent, tak môžete dostať o&nbsp;pol miliardy viac. Ale nieže pridám viac a&nbsp;nemám podmienky. V&nbsp;sektore zdravotníctva je obrovské množstvo múdrych, šikovných, kreatívnych ľudí, len vždy narážajú na to nepochopenie ministerstva zdravotníctva, na tú rigidnosť systému.

Vzhľadom na to, čo sa v&nbsp;nemocniciach poskytuje, nemáme ich príliš veľa? Máme. Ale nemáme odvahu zatvárať ich, zatvárať v&nbsp;nich oddelenia, ktoré sa nevyužívajú a&nbsp;nenahrádzajú sa trebárs tým, že sa tam urobí ambulantná starostlivosť. Bude tam denný stacionár, ale nebude to nonstop fungujúca nemocnica s&nbsp;centrálnym príjmom, lebo na to nemáme personál a&nbsp;nemáme ani toľko pacientov, ktorí by ju využívali. Zoberme si Univerzitnú nemocnicu v&nbsp;Bratislave, ktorú tvoria štyri nemocnice. Viete, koľko majú hospitalizovaných pacientov? Nepoznám dáta z&nbsp;iných nemocníc, nemôžem odhadovať. Priemer je niekde medzi sedemdesiatimi a&nbsp;osemdesiatimi percentami. Keď je dobrá klinika, točí pacientov a&nbsp;má stopercentnú, odborne sa to nazýva „obložnosť“. Ráno niekto odíde, večer si tam niekto nový ľahne. Keďže je Univerzitná nemocnica Bratislava koncovou nemocnicou s&nbsp;celoslovenským významom, odhadujem obložnosť na 95 percent. Nie, 45 percent. To znamená, že viac než každá druhá posteľ je teraz prázdna. A&nbsp;toto platíme. Prečo je to číslo také zúfalo nízke, patria tam Kramáre, ružinovská nemocnica, nemocnice na Antolskej a&nbsp;Mickiewiczovej? Je tam viac dôvodov, jednak nemajú sestry, ale majú lekárov, tých majú dokonca viac než pacientov, fakt. Ale operujú len do druhej, oficiálne do štvrtej. Ešte sa čudujeme, že tá nemocnica má na konci roka viac ako stomiliónový dlh? Tento rok to bude možno 180-miliónová strata. Mohla by takto fungovať súkromná nemocnica? Tam by si búchali hlavu o&nbsp;stenu, že haló, však tu je priestor, ako zarábať peniaze, ako otočiť pacientov, ako pomáhať ľuďom a&nbsp;liečiť. Toto keby som rozprával aj lekárom v&nbsp;Žilinskom a&nbsp;Prešovskom kraji, tí by na mňa pozerali. Univerzitná nemocnica v&nbsp;Bratislave má svoje vedenie. Ale nič s&nbsp;tým nerobí, lebo nemusí. Čo si myslíte o&nbsp;pokute od Európskej únie 800-tisíc eur za neuhradené faktúry pre dodávateľov v&nbsp;hodnote 800 miliónov eur zo strany nemocníc? Ak nemocnice nezačnú platiť, je pokuta 50-tisíc eur denne. Myslím si, že budeme platiť pokutu 50-tisíc eur za každý deň, lebo nemocnice nebudú platiť načas. Chronicky nemajú peniaze. Z&nbsp;čoho ich budú platiť, keď končia v&nbsp;dlhoch? Náklady sú väčšie ako výnosy. Ani zdvojnásobený rozpočet im nepomohol. Ide o&nbsp;tú vnútornú motiváciu. Pred nami je chrípková sezóna. V&nbsp;zaočkovanosti proti chrípke sme pod piatimi percentami, dlhodobo sa to drží okolo štyroch percent, čo je chvost Európy. Prečo? Ten istý princíp, treba motivovať lekárov, aby motivovali ľudí. Chrípka je ochorenie, ktoré sa nám zdá banálne. Každý rok príde, ale každý rok zomrie tisíc ľudí. Tisíc mŕtvych. Niekedy nezomrú práve na ňu, ale tak, že dostanú chrípku a&nbsp;skolí ich iná diagnóza. Ako by im pomohlo očkovanie? No nedostali by chrípku a&nbsp;prežili by túto sezónu. Sú krajiny, ktoré majú zaočkovanosť 30 percent, 40 percent. My budeme robiť bilión okrúhlych stolov, kde budeme múdro rozmýšľať, ako to zvýšiť a&nbsp;že ľudia tomu očkovaniu nedôverujú a&nbsp;že sused bol zaočkovaný a&nbsp;aj tak dostal chrípku. Ako je to s&nbsp;ambulantnými lekármi a&nbsp;čakacími lehotami? Už sme vraveli, že je to vážny problém, ktorý sa zhoršuje. Aká je prognóza pre budúcnosť? Nevidím dôvod, prečo by to malo byť v&nbsp;krátkom čase lepšie, skôr naopak. Prečo? Nevykrývajú nedostatok lekárov čiastočne napríklad Ukrajinci? Čiastočne áno, ako tak registrujem. Ale zasa – odborári aj lekárska komora im kladú obrovské prekážky, aby sa dostali do systému, dostávajú sa tam veľmi dlho a&nbsp;pomaličky, ale vďakabohu, že áno. Problém je, že generácia ambulantných lekárov starne, a&nbsp;tak ako sa vyprázdňovali nemocnice, budú sa vyprázdňovať aj ambulancie. Po nich už do tých ambulancií neprídu noví lekári, lebo majú lepšie podmienky a&nbsp;menej zodpovednosti v&nbsp;nemocniciach. Čo to bude znamenať pre pacienta? Zvýšené poplatky za návštevu a&nbsp;ešte dlhší čakací čas na odborné vyšetrenie. Tu máte vy osobne nejakú predstavu, čo s&nbsp;tým? Lekári na telefóne. To sme chceli rozbehnúť so Zuzanou Dolinkovou, ale ani na to si ako ministerka nenašla čas. Napríklad – pred tým, ako idem na pohotovosť, zavolám na telefónne číslo a&nbsp;opíšem príznaky, ktoré mám buď ja, alebo dieťa. Cez otázky, ktoré vytvoril algoritmus, sa dá zistiť, či je to také vážne, že treba utekať na pohotovosť, volať záchranku, alebo či to vydrží do rána. Ten projekt by ani nebol drahý, nejakých 100- až 200-tisíc eur by naň bolo potrebných. Na linke by bola kvalifikovaná sestra, prípadne aj lekár pre prípad konzultácie. Ten algoritmus je vedecky vyvinutý, nieže ja som si vymyslel desať otázok. O&nbsp;koľko percent by sa podľa vás znížila takouto formou návštevnosť napríklad pohotovostí? Telemedicínou viete znížiť počet návštev o&nbsp;50 percent. Diskutujeme o&nbsp;rozmedzí od 30 do 70&nbsp;percent. Prišli by tam pacienti v&nbsp;ťažkom stave a&nbsp;nie so soplíkmi. A&nbsp;človek by nemusel ísť do mrazu o&nbsp;tretej ráno, lebo by vedel, že to nie je až také vážne, ako sa obával, lebo ľudia majú strach.

V&nbsp;čom sa zdravotníctvo posunulo vpred? Samozrejme, elektronickými receptmi. Páči sa mi tiež, že posledných pár rokov lieky, ktoré mohol kedysi predpísať iba špecialista, uvoľnili na predpis aj pre všeobecných lekárov. To znamená, že všeobecný lekár odbremeňuje špecialistov. Slováci chodia málo aj na prevenciu. Preventívne prehliadky sú dôležité, ale takisto by mali byť šité na mieru. Aj osemdesiatnici majú nárok na prevenciu každé dva roky, je to zbytočné. Načo? Keď už sme pri tých prevenciách a&nbsp;znižovaní úmrtí, Briti rozmýšľajú, že odnaučia fajčiť svojich ľudí a&nbsp;o&nbsp;pätnásť rokov by už mali generáciu nefajčiarov. Stavili preto na prevenciu a&nbsp;ponúkajú fajčiarom možnosti a&nbsp;poradenstvo, ako prestať. Je to taká Pandorina skrinka. Áno, fajčiarov treba liečiť, ale zas na druhej strane – ako dlho budú poberať dôchodok? Neviem, o&nbsp;dvadsať rokov menej než nefajčiari? No tak štát ušetrí na dôchodkovom systéme. Nemyslím si, že by sme v&nbsp;najbližších rokoch mali toto ako prioritu. To je nesmierne cynické, čo ste povedali. Možno je to aj bizarné, v&nbsp;domácnosti by ste sa takto nesprávali, ale v&nbsp;štáte sa takto správame.

Ostrý Szalay: Koniec Dolinkovej znamená prázdnejší Instagram. Končí influencerka z ministerstva

Výber pre vás

Ostrý Szalay: Koniec Dolinkovej znamená prázdnejší Instagram. Končí influencerka z ministerstva

Súvisiace články

Čaputová zbalila kufre. Američania ju oficiálne vymenovali za hosťujúcu členku univerzity

Expert na kyberbezpečnosť: Netreba ani Pegasus. Ak ste cieľ, špionáži ťažko uniknete

Poslanec vrazil do auta, nepozrel sa, čo spôsobil a zmizol

Výber pre vás