Kufre stále nevybalil: Růžička býva v hoteli a čaká, či ho v Slovane nevyhodia

Stopka pre Rusov rozdeľuje zlatých z Nagana. Růžička otvorene: Nesúhlasím s Hašekom!   

Tréner Růžička: Hokejisti sú dnes pohodlní. Keby zažili to čo ja, povedia, že sú šikanovaní

Filip Szórád

Ako hráč získal titul majstra sveta s&nbsp;Československom i&nbsp;olympijské zlato s&nbsp;Českom na turnaji storočia v&nbsp;Nagane, kde bol kapitánom družstva. V&nbsp;úspešnej kariére pokračuje aj na trénerskej stoličke, dvakrát doviedol k&nbsp;titulu Slaviu Praha a&nbsp;z&nbsp;majstrovstiev sveta si s&nbsp;českou reprezentáciou dvakrát priniesol zlato. Od konca septembra prebral trápiaci sa Slovan. O&nbsp;hokeji, súkromí aj o&nbsp;živote v&nbsp;Bratislave sa s&nbsp;VLADIMÍROM RŮŽIČKOM (60) rozprával FILIP SZÓRÁD.

Na konci septembra ste prišli do Slovana. V&nbsp;akom stave ste našli mužstvo a&nbsp;ako hodnotíte po čase jeho progres?

Viem, do čoho som šiel. Klub ako Slovan si určite predstavoval, že sa bude pohybovať niekde inde v&nbsp;tabuľke. Som rád, že ma oslovil takýto klub. Už na začiatku, keď som sem prišiel, som videl, že chlapci sú nervózni, trochu „pod dekou“. Hlavne keď sme hrali doma, zápasy u&nbsp;súpera vyzerali trochu lepšie. Určite tu je veľa práce, riešime to s&nbsp;vedením. Bol som veľmi prekvapený, že nemáme centrov. Nie je jednoduché bez nich hrať hokej. Krídelníci nie sú zvyknutí hrať v&nbsp;tomto priestore a&nbsp;to sa nedá len tak naučiť. S&nbsp;tým sa musíte trochu aj narodiť. Základom sú vyhrané buly a&nbsp;s&nbsp;tým máme pomerne veľký problém. Ale pracujeme na tom.

Po vašom príchode Slovan už aj začal vyhrávať. Nie síce všetko, ale je to už teraz nastavené správnym smerom?

Neviem, ešte je na to skoro. A, samozrejme, tí hráči si zvykajú, boli nastavení na niečo iné. Snažíme sa to trochu prerobiť. Mužstvo by chcelo veľa útočiť, ale nemyslí na zadné vrátka. Chceme síce hrať útočný hokej, ale po strate puku ho musíme čo najrýchlejšie získať naspäť. Na to treba hráčov pripraviť a&nbsp;dosť na tom pracujeme. Potrebujeme tiež hru zjednodušiť. Pripadá mi, že mužstvo hrá zbytočne komplikovane.

Slovan je zvyknutý útočiť na tie najvyššie méty. Môžu fanúšikovia očakávať, že aj túto sezónu siahne na titul?

Vidíme, kde sa to mužstvo nachádzalo, musíme ísť krok za krokom. Po prvé, ten káder potrebuje trochu obmenu. Na tom už robíme, no nie je to jednoduché. Chcem dať tímu hernú tvár, je to o&nbsp;tvrdej práci. Vážim si, že mužstvo sa posunulo v&nbsp;tom, že je veľmi obetavé a&nbsp;pracovité. Tí chlapci makajú ako na&nbsp;tréningu, tak i&nbsp;v&nbsp;zápasoch. V&nbsp;tom vidím jednoznačne posun. Ale určite sa nedá zmeniť všetko zo dňa na deň. Zápas môžete prehrať, ale musíte na ľade nechať všetko.

Čo vravíte na podmienky v&nbsp;klube, keď to porovnáte s&nbsp;Českom?

Musím povedať, že sú parádne. Je to možno paradox, ale ja sa tu cítim mimoriadne dobre. Dá sa povedať, že aj lepšie, ako keď som bol v&nbsp;niektorých kluboch v&nbsp;Česku, čo je pre mňa aj trochu zvláštne.

Do Trenčína, kde ste v&nbsp;rokoch 1987 až 1989 pôsobili, ste sa nedávno vrátili ako tréner rivala. Bolo aj nejaké podpichovanie zo strany domácich?

Pre mňa to boli asi dva najlepšie hokejové roky, keď k&nbsp;tomu pripočítam jeden rok v&nbsp;Bostone. Mimoriadne sa mi darilo. Za tie dva roky sme neprehrali ani jeden zápas s&nbsp;Jihlavou, ktorá vtedy hrala prím. Mali sme výborné mužstvo. Podpichovačky neboli, fanúšikovia drukovali domácim, ale pred zápasom som sa stretol s&nbsp;pár staršími ľuďmi, ktorí ma príjemne prekvapili. Keby sa mi neprihovorili, tak by som ich nespoznal. Najhoršie je, že oni vás síce vidia v&nbsp;televízii, ale vy ich nie. Aj keď som tam nebol 34 rokov, spomienky mám stále veľmi pekné. Tie dva roky na vojne sa skrátka vymazať nedajú, hlavne keď sa nám tak darilo.

Ako hodnotíte kvalitu slovenskej súťaže?

Je dosť dobrá. Hokej je určite rýchlejší ako v&nbsp;Česku, ale tam zase hrajú kvalitnejší hráči. Slováci majú iné korčuľovanie ako Česi, v&nbsp;tom ste vždy boli dobrí. Za vyššiu rýchlosť môže aj veľa Kanaďanov a&nbsp;Američanov pôsobiacich v&nbsp;lige. Súťaž je celkom vyrovnaná a&nbsp;na štadiónoch býva výborná atmosféra. Hráčom sa potom musí hrať dobre.

Slovenský hokej by si určite zaslúžil viac nových štadiónov. V&nbsp;poslednom čase dobre pracujete s&nbsp;mládežou, je tam progres a&nbsp;vidieť to aj na drafte do NHL. Hráči sa presadzujú a&nbsp;je to teraz veľmi slušne nastavené. Ale chýba mi tu viac novších arén. Mestá s&nbsp;majiteľmi klubov by sa o&nbsp;to mali postarať a&nbsp;investovať peniaze do infraštruktúry. Zatiaľ som videl len štyri slušnejšie štadióny, ostatné sú na pomery najvyššej súťaže nedostatočné. Slovensko je hokejový národ a&nbsp;diváci si zaslúžia väčší komfort.

V&nbsp;Slovane je to váš prvý zahraničný angažmán. Nechceli ste vyskúšať trénerský chlebík niekde ďalej ako na Slovensku?

Zvažoval som to, vždy som si vyberal kluby blízko domova, aby to nebolo ďaleko, pretože mám rodinu, ktorá ma najviac naplňuje. Jazdia sem za mnou, a&nbsp;keď je dlhšie voľno, chodím zase ja za nimi. V&nbsp;Bratislave sa nám veľmi páči a&nbsp;cítime sa tu dobre. Aj manželka na mne vidí, že som po dlhom čase skutočne spokojný.

Aj manželka na mne vidí, že som po dlhom čase skutočne spokojný.

Po príchode ste sa ubytovali v&nbsp;hoteli, no avizovali ste, že hľadáte bývanie. Už sa vám podarilo niečo nájsť?

Ešte stále hľadám. Zatiaľ mi stačí hotel, ktorý je hneď pri štadióne, čo mi vyhovuje. Do garáže chodím v&nbsp;papučiach, je to tu všetko poruke, tak tu ešte nejaký čas zostanem.

Manželka s&nbsp;dcérou Lejlou sa do Bratislavy nebudú sťahovať?

Ja mám „barák“ pri Chomutove, čo je štyri hodiny autom z&nbsp;Bratislavy, tak zatiaľ budeme cestovať. Dcérka má šesť rokov, chodí ešte do škôlky a&nbsp;budúci rok nastupuje do prvého ročníka školy. Zvažujeme, ako to spravíme. Nechcem predbiehať, uvidíme, ako bude vedenie spokojné s&nbsp;mojou prácou. Potom sa rozhodneme.

Ako trávite v&nbsp;Bratislave voľný čas?

Na „zimáku“, v&nbsp;hoteli, tu blízko chodím do reštaurácie a&nbsp;sem-tam sa idem pozrieť aj do mesta. Mne aj manželke sa Bratislava páči. Keď za mnou prišla rodina v&nbsp;októbri, bolo pekné počasie, tak sme sa išli pozrieť na Hrad. Ale riešim hlavne hokej, pretože ma to stále baví. Aj keď už mám niečo za sebou, tak stále skúšam niečo nové.

Čo robíte, keď už máte toho hokeja plné zuby?

Pozerám futbal. Keď som bol v&nbsp;žiackych kategóriách, hral som ho lepšie ako hokej. Dokonca ma to i&nbsp;viac bavilo. Čo zo mňa nakoniec bude, rozhodol otec, ktorý robil baníka a&nbsp;pracoval na zmeny. Preto ma nemohol pravidelne voziť do Teplíc na futbalový tréning a&nbsp;nechcel ma pustiť, aby som chodil ako desaťročný sám autobusom. Tak vybral pre mňa hokej, ale láska k&nbsp;futbalu mi zostala. Keď sú majstrovstvá sveta alebo Euro vo futbale, tak v&nbsp;televízii nevynechám ani jeden zápas.

Zatiaľ som ešte nebol, ale chystám sa. Ale keď bol zápas Slovana s&nbsp;francúzskym Lille v&nbsp;Európskej konferenčnej lige, tak som to pozeral v&nbsp;televízii. A&nbsp;popri tom som ešte na mobile pozeral, ako hrajú Sparta a&nbsp;Slavia.

Pýtam sa, prečo ruskí tenisti môžu chodiť na turnaje a iní športovci nie?

O&nbsp;vás je známe, že od pätnástich rokov máte problémy s&nbsp;tlakom. Dvíhajú vám ho hráči hokejového Slovana často?

Som impulzívny a&nbsp;musím sa trochu krotiť, pretože nechcem na hráčov vyvíjať obrovský tlak. Sú to „profíci“ a&nbsp;chcú v&nbsp;hokeji niečo dokázať, tak niekedy na nich treba pritlačiť, ale niekedy aj u­brať. Vidím však u&nbsp;nich obrovskú bojovnosť, nasadenie a&nbsp;obetavosť. A&nbsp;to si vážim. Dnes sú však chlapci iní, ako sme boli my, doba je úplne iná. Keď si spomeniem, ako som ako 16-ročný začínal, dnes by tomu hovorili, že sú šikanovaní. Keď sme sa vrátili zo zápasu, spoluhráčom som vybaľoval výstroj, zbieral puky a&nbsp;bral som to normálne.

Sú teraz hokejisti horšie mentálne nastavení?

Povedal by som, že sa rýchlo uspokoja. Platí to v&nbsp;Česku aj na Slovensku. Povedia si, že nie sú najhorší, a&nbsp;to im stačí. Zdá sa mi, že ani nechcú byť najlepší. A&nbsp;predsa, keď už niečo robím, túžba byť najlepší by mala byť prirodzená. A&nbsp;to je rozdiel. Sú navyše oveľa pohodlnejší. Zmenu myslenia badať aj na rodičoch. Mám malú dcéru a&nbsp;vidím i&nbsp;na sebe, že som na ňu nejaký mäkší, než som bol pred tridsiatimi rokmi na svoje prvé dve deti. Aj moji rodičia na mňa boli prísnejší. Mamka na mne a&nbsp;bratovi zlomila pár varešiek. A&nbsp;dnes sa uvažuje o&nbsp;prijatí zákonov, aby deti nemohli dostať ani pár po zadku. Aby bolo jasné, v&nbsp;živote som na tie svoje nemusel zdvihnúť ruku, stačilo, že som zvýšil hlas. Ale sú rodičia, ktorí občas deťom pár výchovných dajú a&nbsp;niekedy to pomôže. Jednoznačne som proti mláteniu a&nbsp;týraniu, na druhej strane si myslím, že deti sú v&nbsp;súčasnosti oveľa viac rozmaznané.

Aj manželka mi hovorí, že veľmi rozmaznávam malú. Vraví, že by chcela byť moje dieťa. Keď dcéra neposlúcha, tak ju stále ospravedlňujem. Teraz začína už aj trocha odvrávať, keď niečo nechce. Ale manželka to dá do poriadku. Bolo to iné, keď som mal deti v&nbsp;dvadsiatke, a&nbsp;je iné, keď sa vám narodí dieťa a&nbsp;máte 53 rokov, ako sa to stalo mne pri Lejle. Som navyše veľmi citlivý na deti, nemôžem sa pozerať, keď im niekto ubližuje. Keď napríklad pozerám film a&nbsp;niečo zlé sa im deje, tak to radšej vypnem. A&nbsp;čím som starší, tým to je horšie. Začínam byť nejaký ľútostivý, predtým som taký nebol. Niečo sa vo mne mení.

Asi je taká doba. Keď som chodil do školy, učiteľ mi normálne capol po hlave. Vtedy to bolo bežné. Jeden učiteľ, bývalý hádzanár, mal obrovskú ruku, a&nbsp;ten keď vás buchol, bolo to cítiť. Ale keď som vedel, že som spravil niečo zlé, bral som to v&nbsp;pohode. Neviem si predstaviť, že by to učiteľ spravil teraz. Hneď by ho vyhodili zo školy. Všetko zmenili mobily a&nbsp;internet. Však sa pozrite, ako dnes chlapci balia dievčatá, ak vôbec, tak cez internet. Pre mňa je to nepochopiteľné, nemôžem si pomôcť.

Naživo. Nie ako teraz, keď si „baba“ vykrášli cez filtre fotky a&nbsp;potom na stretnutí zistíte, že vyzerá celkom inak. Je to o&nbsp;normálnom kontakte, toho človeka musíte vidieť a&nbsp;rozprávať sa s&nbsp;ním. Je pravda, že mladí to už berú inak. My sme vyrastali v&nbsp;komunizme, inak nás vychovávali. Samozrejme, každý chce žiť v&nbsp;demokracii a&nbsp;mať slobodu, ale na druhej strane za minulého režimu sa lepšie staralo o&nbsp;športovcov.

Ako úspešný hokejista, majster sveta a&nbsp;medailista z&nbsp;olympiády ste to pri balení mali asi jednoduchšie. Nebol aj trochu problém odháňať tie fanúšičky z&nbsp;kabíny?

To je asi stále rovnaké. Na hokejistov či futbalistov sa pozerajú ženy inak. Ale vtedy nás to ani nejako nezaujímalo. My sme pred „barákom“ dookola hrali hokej a&nbsp;futbal. Vôbec som sa nehral s&nbsp;dievčatami. Prvú frajerku som mal v&nbsp;pätnástich alebo šestnástich.

Môžu sa ešte Česi a&nbsp;Slováci vrátiť na tie pozície, ktoré im patrili v&nbsp;minulosti?

Obe krajiny sa snažia a&nbsp;robia maximum, ale nie je to také jednoduché. Za posledných desať rokov Česi mali len jednu medailu z&nbsp;majstrovstiev sveta a&nbsp;Slováci z&nbsp;olympiády. Kanada, Amerika, Švédsko, Fínsko a&nbsp;dnes už aj Švajčiarsko sú veľmi kvalitné krajiny. A&nbsp;to si zoberme, že posledné roky tam nie sú Rusi a&nbsp;tí vždy pomýšľali na cenný kov. A&nbsp;aj tak je nesmierne ťažké získať medailu.

Neklesá v&nbsp;posledných sezónach kvalita majstrovstiev sveta?

Tým, že tam nie sú Rusi, tak stopercentne klesla. Nech si každý vraví, čo chce, ale Rusko, aj keď nedovezie medailu, stále tam prinesie kvalitu. Navyše z&nbsp;NHL chodí čoraz menej hráčov. Tá súťaž je veľmi náročná, hráči sú obúchaní, zranení počas play-off. Často to potom vyzerá, že hokejista ne­chce prísť, ale ono to tak nie je. Hráva v&nbsp;zámorí so zraneniami. Vidieť to aj na Kanade a&nbsp;USA, že tí najlepší hráči ako McDavid nechodia na majstrovstvá sveta. A&nbsp;to ani vtedy, keď ich mužstvo vypadne.

Nedegraduje úroveň šampionátu aj to, že sa koná každý rok na rozdiel od iných športov?

Prikláňam sa k&nbsp;tomu, že je to takto dobre nastavené. Ale s&nbsp;tým, že v&nbsp;olympijskom roku by majstrovstvá sveta nemali byť. Od februára do mája je to veľmi skoro po sebe. A&nbsp;na ten šampionát sa už potom nikomu veľmi nechce prísť. Aj tá olympiáda bez hráčov NHL nie je to pravé. Mali by tam byť tí najlepší.

Dosť sa teraz rieši, ako ďalej s&nbsp;ruskými športovcami. Váš bývalý reprezentačný spoluhráč Dominik Hašek je zástanca tvrdej línie a&nbsp;je proti štartu Rusov na podujatiach. Ako to vnímate vy?

Pozerám sa na to inak ako Dominik Hašek. Nemám taký názor ako on, nesúhlasím s&nbsp;ním. Nemyslím si, že väčšina športovcov podporuje vojnu, hlavne s&nbsp;ňou nemajú nič spoločné. Veľa z&nbsp;nich ani nežije v&nbsp;Rusku. Ak nejaký vystúpi na podporu vojny, tak by jednoznačne nemal ísť na majstrovstvá či olympiádu. Čo s&nbsp;tým však majú tí, čo to nespravili? Veď ani tak nemôžu súťažiť pod svojou vlajkou. A&nbsp;pýtam sa, prečo ruskí tenisti môžu chodiť na turnaje a&nbsp;iní športovci nie? Zdá sa mi to divné. Zabíjanie nevinných ľudí je hrozné a&nbsp;všetci si prajeme, aby sa to ukončilo.

Spýtam sa priamo, mali by Rusi hrať na najbližších majstrovstvách sveta v&nbsp;hokeji?

Neviem, ťažko povedať, pretože niektorí v&nbsp;Rusku vystupujú s&nbsp;tým „Z“ na striedačkách. Veľmi do toho nevidím, teraz sa to rozhodlo takto, ale prajem si, aby sa všetci športovci mohli vrátiť do svojich odvetví a&nbsp;celý svet medzi sebou zase súperil. Viacerých to na roky vyradilo z&nbsp;činnosti. Malo by sa k&nbsp;tomu pristupovať individuálne, nie kolektívne.

V&nbsp;osemdesiatych rokoch ste hviezdili v&nbsp;československej reprezentácii aj s&nbsp;viacerými Slovákmi. Ste s&nbsp;niekým ešte v&nbsp;kontakte?

S&nbsp;niektorými bývalými spoluhráčmi som sa stretol až teraz, keď trénujem na Slovensku. Napríklad so Zdenom Cígerom či s&nbsp;Mojmírom Božíkom z&nbsp;Košíc. Na „nároďák“ mám výborné spomienky, boli to skvelí hráči.

Aká bola atmosféra v&nbsp;kabíne spoločného reprezentačného tímu? Delili sa hráči na skupinky Slovákov a&nbsp;Čechov?

Vždy keď toto počujem, tak sa tomu musím smiať. Od roku 1983 až do roku 1989 som bol v&nbsp;reprezentácii a&nbsp;nič podobné som nezaznamenal. Slováci boli vynikajúci hokejisti, či už to bol Dárius Rusnák, Dušan Pašek, Vlado Svitek, alebo Zdeno Cíger. A&nbsp;dobre som s&nbsp;nimi vychádzal aj neskôr. Napríklad keď Pavol Demitra, s&nbsp;ktorým som nehral, prišiel do Ottawy, tak u&nbsp;nás chvíľu býval. Aj Jozef Stümpel u&nbsp;nás býval pol roka v&nbsp;Bostone. Spomínam na nich iba v&nbsp;dobrom.

Traduje sa, že ešte počas osemdesiatych rokov sa na turnaji v&nbsp;Sovietskom zväze pobili Slováci s&nbsp;Čechmi. Stalo sa to?

Keď som tam bol ja, určite nie. Mám pocit, že hovoríte o&nbsp;roku 1986, keď nám šampionát nevyšiel. Vtedy vyhrali titul Košice a&nbsp;mali tam viacero hráčov, ale nie je to vôbec pravda. To si niekto vymyslel.

Ako ste zvykli relaxovať po zápase či už v&nbsp;reprezentácii, alebo v&nbsp;klube, chodili ste spolu na pivko?

Mali sme „utužovačky“ v&nbsp;partii. Hovorili sme tomu pohárové stredy, išli sme spolu na futbal a&nbsp;tam si chalani dali pivo. Keďže mne pivo nechutí, tak som si dal limonádu. Preto ma aj prezývali Limonádový Joe.

Už sme sa dohodli s&nbsp;manželkou, že v&nbsp;Bratislave.

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/rozhovory/trener-slovana-ruzicka-otvorene-hasekom-nesuhlasim-zakaz-pre-ruskych-hokejistov-je-divny" target="_blank">FOTO Růžičku, jeho manželky a dcéry nájdete v GALÉRII</a>

Kufre stále nevybalil: Růžička býva v hoteli a čaká, či ho v Slovane nevyhodia

Súvisiace články

Boli sme sa pozrieť v Očovej: Starostovi Rudolfovi Huliakovi varí obedy jeho otec na dôchodku

Potvrdené. V Izraeli po útoku teroristov zomrela pravnučka významného Slováka

Dá sa to aj bez mora a na jeseň! Chorvátsko ako ho nepoznáte ponúka aj žaby

Výber pre vás