Matúš Német

Pôsobila v prestížnej vedeckej inštitúcii v&nbsp;Belgicku, napokon sa rozhodla pre návrat domov. <strong>SOŇA KUCHARÍKOVÁ</strong> (35), odborníčka vo výskume biofilmov, ktorá momentálne pôsobí na Fakulte zdravotníctva a&nbsp;sociálnej práce na Trnavskej univerzite, v&nbsp;rozhovore s&nbsp;<strong>MATÚŠOM NÉMETOM</strong> porozprávala, kde sú problémy slovenskej vedy v&nbsp;porovnaní so Západom a&nbsp;kde sa nachádzajú naše nemocničné zariadenia v&nbsp;rámci výskytu baktérií.

Napriek snahám udržať vedecké kapacity na Slovensku sme skôr svedkami opaku. Vy ste sa však rozhodli po jedenástich rokoch vrátiť. Čo vás k&nbsp;tomu viedlo?

Po jedenástich rokoch v&nbsp;zahraničí som začala rozmýšľať, čo ďalej. Mala som pocit, že sa chcem venovať výučbe študentov a&nbsp;začala som premýšľať nad tým, že by som tie informácie, ktoré som sa naučila, priniesla domov. Je veľmi dôležité, aby sme motivovali mladých ľudí. Takisto by som im chcela byť príkladom, že sa nemusia báť ísť do zahraničia, ale dôležité je, aby sa vrátili na Slovensko a&nbsp;ďalej pracovali so študentmi u&nbsp;nás. Po toľkých rokoch je tu aj rodina, čo u&nbsp;mňa zavážilo tiež pri rozhodnutí vrátiť sa.

Keby sme porovnali vedecké pro­stredie na Slovensku a&nbsp;v&nbsp;Belgicku, ktoré sú najväčšie rozdiely?

Nesporne máme fantastických pedagógov aj vedcov. Ale systém v&nbsp;zahraničí funguje tak, že všetko ide oveľa rýchlejšie. Ak na našich univerzitách získate vedecký grant, musí prejsť cez veľké množstvo ľudí, kým sa dostaví priamo k&nbsp;vám. Čiže vidím problém v&nbsp;prílišnej byrokracii. Človek sa pasuje s&nbsp;veternými mlynmi a&nbsp;kým sa dostane k&nbsp;samotnej vede, veľmi dlho to trvá. Financie od štátu sú obmedzenejšie tiež, ale cez rôzne agentúry a&nbsp;európske projekty, granty a&nbsp;spolupráce sa dajú získať celkom slušné peniaze na vedu. Za krátky čas, čo pôsobím na Slovensku, som nadobudla pocit, že u&nbsp;mladých vedeckých pracovníkov pretrváva obava zo zlyhania a&nbsp;v&nbsp;takom prípade sa boja aplikovať napríklad na grant z&nbsp;Európskej únie. Boja sa výziev. Bojujú s&nbsp;interným pocitom, že to nevyjde. Ak má však niekto dobrý nápad, treba ísť za tým a&nbsp;nebáť sa.

Čo by mohlo pomôcť, aby sa „nebáli“?

Na to, aby sa nebáli, je jednoduchý recept, a&nbsp;to cestovať a&nbsp;nadväzovať novú spoluprácu. Dôležité je nielen&nbsp;spoznávať vedecké laboratóriá v&nbsp;zahraničí, ale všeobecne i&nbsp;prostredie, rôzne kultúry, mať priateľov z&nbsp;celého sveta je na nezaplatenie. Odporúčam každému študentovi, aby išiel aspoň na dva roky do zahraničia nielen kvôli výskumu a&nbsp;štúdiu, ale aj takému osobnému nastaveniu, že človek stojí sám za sebou.

Čiže netvrdíte, že problém je vo financiách.

Máme rovnaké možnosti ako v&nbsp;zahraničí. V&nbsp;rámci Európskej únii (EÚ) môžeme rovnako žiadať o&nbsp;granty ako zahraniční vedeckí pracovníci. Takisto veľa robí spolupráca so zahraničím. Môj plán do budúcnosti je rozvíjať spoluprácu so zahraničnými laboratóriami, napríklad i&nbsp;v&nbsp;Belgicku či USA. Na vedu nikdy nie je dosť peňazí.

Viete byť aj konkrétnejšia, kde to u&nbsp;nás viazne?

Rozdiel v&nbsp;porovnaní s&nbsp;Belgickom je taký, že keď sme my dostali veľký grant, šiel na univerzitu. V&nbsp;našom laboratóriu sme však mali sekretárku, ktorá mala rozpočet na starosti. A&nbsp;keď som chcela niečo objednať, tak som za ňou išla a&nbsp;do štyroch dní sme to mali. Lenže u&nbsp;nás treba pripraviť verejné obstarávanie a&nbsp;to všetko spomaľuje. Proces na Západe je oveľa rýchlejší a&nbsp;potom stúpa i&nbsp;produktivita práce a&nbsp;človek sa skutočne môže naplno venovať vede.

Na Trnavskej univerzite pôsobíte od augusta tohto roka. Máte rozbehnutý nejaký projekt?

Momentálne máme grant ministerstva školstva s&nbsp;názvom Návraty. Je zameraný na to, aby sa šikovní ľudia zo zahraničia vracali. V&nbsp;rámci neho funguje podstatná finančná pomoc na vybavenie laboratória a&nbsp;zahŕňa aj osobné ohodnotenie vedca, ktorý prišiel zo zahraničia.

Čo sa týka vášho vedeckého pôsobenia v&nbsp;Belgicku, na čom ste pracovali?

Pôsobila som na Katolíckej univerzite Leuven (KU Leuven) a&nbsp;naše pracovisko bolo súčasťou Flámskeho inštitútu biotechnológií (VIB), kde som riešila problematiku biofilmov. Dostala som sa k&nbsp;nim cez jeden európsky projekt v&nbsp;roku 2006, v&nbsp;ktorom participoval i&nbsp;môj bývalý šéf. Jeho vedecký tím sa snažil vyvinúť nový in vivo, čiže živý, myšací model na štúdium biofilmov. To ma veľmi oslovilo, pretože na Prírodovedeckej fakulte UK v&nbsp;Bratislave sme študovali biofilmy in vitro, teda v&nbsp;skúmavkách. Na výskume biofilmov in vivo som postavila svoju dizertačnú prácu. V&nbsp;rámci nej som študovala odolnosť biofilmov proti liečivám, ktoré sa bežne používajú v&nbsp;praxi pri terapii infekcií, žiaľ, nie sú aktívne proti biofilmom. V&nbsp;rámci tejto štúdie prebehla spolupráca s&nbsp;niektorými farmaceutickými firmami.

Biofilm je spoločenstvo mikroorganizmov.&nbsp;Sú to viacvrstvové zhluky buniek ukotvené v&nbsp;špeciálnom materiáli, ktorý im poskytuje ochranu proti vplyvom vonkajšieho prostredia. Teda tak, ako je to typické pre ľudí, aj baktérie sa združujú.

Nachádzajú sa biofilmy v&nbsp;ľudskom organizme?

Za normálnych okolností sa nachádzajú napríklad v&nbsp;ústnej dutine alebo v&nbsp;tráviacom trakte. U&nbsp;zdravých jedincov nespôsobujú žiadne problémy. Ale u&nbsp;onkologických pacientov, pacientov s&nbsp;HIV či pacientov, ktorí ležia na jednotke intenzívnej starostlivosti (JIS), hrozí veľké riziko infekcií spôsobené mikroorganizmami. Teda vo všetkých prípadoch, kde je znížená funkcia imunitného systému. Napríklad pacient leží na JIS-ke a&nbsp;má zavedený centrálny venózny katéter. Na tento katéter sa môže kvasinka alebo baktéria, laicky povedané, prilepiť. Potom začne lákať ďalšie „kamarátky“ kvasinky alebo baktérie, pretože ony komunikujú a&nbsp;vytvárajú mnohovrstvové štruktúry, ktoré sa volajú biofilmy.

Aké nebezpečenstvo predstavujú biofilmy pre ľudí so zníženou imunitou?

Baktérie alebo kvasinky sa môžu prilepiť a&nbsp;tvoriť biofilmy na rôznych materiáloch vyrobených z&nbsp;plastu ako spomínané centrálno-venózne katétre či umelé kĺby, alebo umelé srdcové chlopne. Tieto „pomôcky“ sú často nevyhnutné pre život pacienta. Veľkým problémom je fakt, že biofilmy sú extrémne odolné proti terapii bežne dostupnými liekmi. Ak je tendencia, že biofilm je prítomný, musia sa nasadiť veľmi drahé a&nbsp;oveľa menej dostupné lieky. Je to veľmi náročná liečba nielen pre pacienta, ale i&nbsp;z&nbsp;finančného hľadiska, pretože mnohokrát sa musí kĺb vymeniť, ak terapia liekmi nezaberá. Ak by som to zhrnula, terapia už vytvorených biofilmov neexistuje, dôležitá je prevencia. Biofilmy sa však môžu vytvárať aj u&nbsp;zdravých jedincov. Klasický príklad je dentálny plak, ktorý odstraňujeme mechanicky zubnou kefkou pri čistení zubov.&nbsp;

Povedali ste, že liečba týchto infekcií je drahá. V&nbsp;čom spočíva a&nbsp;koľko stojí?

Ako som spomínala, keď je znížená funkcia imunity, banálne infekcie môžu ohroziť život. Liečia sa veľmi ťažko a&nbsp;dochádza až k&nbsp;takým invazívnym technikám, ako je výmena kĺbu či chlopne. Ak&nbsp;uvediem ako príklad malú 50-miligramovú fľašku kaspofungínu, ktorý sa používa pri liečbe invazívnych mykotických infekcií (napríklad prítomnosť kvasiniek v&nbsp;krvnom riečisku), tá stojí 500 eur. Čiže týždenná liečba pacienta by vyšla na 3&nbsp;500 eur. Veľký problém je, že máme nedostatok antimykotík i&nbsp;antibiotík, ale stále narastajúci počet rezistentných mikroorganizmov.

Neustále sa zvyšuje počet multirezistentných klinických izolátov, proti ktorým lieky, napríklad antibiotiká, už nezaberajú. Vývoj nového lieku trvá 10-15 rokov, niekedy až 20, takže je to veľmi zdĺhavý a&nbsp;náročný proces. Ak sú už dané lieky na trhu, zvyčajne sú veľmi drahé a&nbsp;potom nastáva problém, že ich poisťovne nechcú uhrádzať.

Dá sa nejako predísť infekciám spôsobeným biofilmom?

Veľmi dôležitá je najmä prevencia, to znamená predchádzať adhézii, teda „prilepovaniu“ mikroorganizmov na plastové pomôcky a&nbsp;následnému vytvoreniu biofilmov. Samozrejme, je dôležité, aby sa napríklad pri zavádzaní centrálneho-venózneho katétra poriadne dezinfikovala pokožka pacienta, pretože baktérie, ktoré sa nachádzajú na koži, môžu kolonizovať katéter a&nbsp;potom prispievať k&nbsp;tvorbe biofilmu. V&nbsp;rámci môjho aplikovaného výskumu sme pracovali na určitých technológiách, pri ktorých sa niektoré plasty impregnovali špeciálnymi, pre ľudský organizmus netoxickými látkami alebo určitou koncentráciou existujúceho lieku. Ak mikroorganizmus príde do kontaktu s&nbsp;naimpregnovaným materiálom, tak sa mu nebude páčiť a&nbsp;neprisaje sa. Najlepšie by bolo, keby sa predchádzalo tvorbe biofilmov, ale vzhľadom na to, že sme vytvorení z&nbsp;baktérií, riziko tu stále je.

Máme nejaké informácie o&nbsp;tom, aký je výskyt infekcií na Slovensku?

Takéto informácie zatiaľ nie sú známe, pretože k&nbsp;tomu prispieva fakt, že biofilmy sa veľmi ťažko diagnostikujú. Viem, že laboratóriá v&nbsp;zahraničí, ale i&nbsp;na Slovensku, napríklad na Prírodovedeckej fakulte UK v&nbsp;Bratislave a&nbsp;Trnavskej univerzite v&nbsp;Trnave, sa venujú problematike biofilmov, ich prevencii a&nbsp;terapii.

Ak sa pozrieme na stav našich zdravotníckych zariadení, ako je to s&nbsp;výskytom nemocničných infekcíí na Slovensku?

Na túto otázku by lepšie vedeli odpovedať kolegyne z&nbsp;nášho výskumného centra, ktoré sa venujú epidemiológii a&nbsp;prevencii nemocničných infekcií, ja som mikrobiologička a&nbsp;venujem sa skôr vedeckej práci a&nbsp;laboratórnej diagnostike. Podľa poslednej štúdie z&nbsp;roku 2012, na ktorej participovalo 40 slovenských nemocníc, bola prevalencia takzvaných nemocničných nákaz 2,7 - 4,6 percenta. V&nbsp;roku 2017 prebehlo ďalšie sledovanie, oficiálne výsledky ešte publikované nie sú. Incidenčné sledovania nemocničných infekcií v&nbsp;zdravotníckych zariadeniach však reportujú stále podhodnotený výskyt na úrovni jedného percenta.

Ako sme na tom v&nbsp;európskom meradle?

Podľa štatistík Európskeho centra na kontrolu infekcií sa v&nbsp;EÚ nakazí nemocničnou infekciou každý 18. hospitalizovaný pacient a&nbsp;výskyt je medzi 5 až 10 percent. Existujú značné regionálne rozdiely medzi zdravotníckymi zariadeniami, v&nbsp;závislosti od úrovne aplikovaných preventívnych opatrení. Čo sa týka výskytu multirezistentných baktérií, SR patrí ku krajinám s&nbsp;vysokým výskytom, spolu s&nbsp;južnou a&nbsp;východnou Európou.

Súvisí tento stav s&nbsp;migráciou obyvateľstva?

Určite áno, ľudia v&nbsp;súčasnosti veľmi veľa cestujú. Leteckou dopravou sa dnes rýchlo prepravíte z&nbsp;jednej strany zemegule na druhú a&nbsp;masívne sa rozvinul medicínsky turizmus, ktorý predstavuje významné riziko pri prenose multirezistentných bakteriálnych kmeňov. Nezanedbateľný význam majú určite aj antivakcinačné postoje a&nbsp;nízka zdravotná gramotnosť ľudí v&nbsp;oblasti možností prevencie infekčných ochorení.&nbsp;&nbsp;

Aké máme možnosti v&nbsp;rámci prevencie šírenia nemocničných infekcií a&nbsp;multirezistentných mikroorganizmov?

Prevencia nemocničných infekcií a&nbsp;šírenia multirezistentných mikroorganizmov je veľmi komplexná a&nbsp;podieľajú sa na nej prakticky všetci zdravotnícki pracovníci, ale aj nezdravotnícky personál. Možno si to neuvedomujú, ale významnú úlohu majú aj pacienti a&nbsp;návštevníci, ktorí vstupujú do zdravotníckeho zariadenia. Prenos mikroorganizmov sa najčastejšie deje rukami, ale nielen zdravotníckeho personálu, ale aj rukami pacientov a&nbsp;návštevníkov. Ruky sa kontaminujú multirezistentnými baktériami pri styku s&nbsp;prostredím, preto je veľmi dôležité vykonávať hygienu rúk pomocou alkoholovej dezinfekcie. Ďalší pilier prevencie šírenia infekcií v&nbsp;nemocniciach okrem hygieny rúk je izolácia pacientov, dostatok jednolôžkových izolačných izieb a, samozrejme,&nbsp;jej dodržiavanie. Pacienti môžu byť len kolonizovaní a&nbsp;nie infikovaní multirezistentnou baktériou, no aj to si vyžaduje prísny izolačný režim, ktorý však pacienti často adekvátne nedodržujú.

Turizmus prispieva k šíreniu nákaz: Vo výskyte multirezistentných baktérií patrí Slovensko ku krajinám s vysokým výskytom

Výber pre vás

Turizmus prispieva k šíreniu nákaz: Vo výskyte multirezistentných baktérií patrí Slovensko ku krajinám s vysokým výskytom

Súvisiace články

Nedajte sa nachytať! Internet je plný „zaručených“ liečebných metód

Antibiotiká (ne)končia: Mladý slovenský vedec vyvinul supermolekulu, ktorá možno zachráni milióny ľudí

Dokázané! Na tieto štyri choroby probiotiká naozaj fungujú

Výber pre vás