Katarína Šelestiaková

Pred dvoma rokmi sa z politického nováčika stal predseda parlamentu. Mimoparlamentnú Slovenskú národnú stranu dostal späť do vysokej politiky. Niekoľkokrát sa takmer pokúsil povaliť vládu, až napokon po turbulentných mesiacoch, smrti novinára a jeho priateľky i štrajkoch na ulici odstúpil premiér Robert Fico a niekoľkí jeho ministri.

O tom, ako hodnotí svoje pôsobenie, ale aj prečo je vďačným terčom komentátorov a sociálnych sietí, sa s lídrom SNS a predsedom Národnej rady SR ANDREJOM DANKOM (43) rozprávala KATARÍNA ŠELESTIAKOVÁ.

Je dovolenkové obdobie, tak začnime odľahčene. Aké leto plánujete?

Klasické, polopracovné a polodovolenkové. Chcem si oddýchnuť, nemám špeciálne naplánované leto. Mám za sebou ťažké dni aj množstvo zahraničných ciest. U mňa je pracovná doba 16 hodín denne, začínam mať zdravotné problémy, takže si potrebujem oddýchnuť.

Minulé leto ste takmer povalili vládu, toto leto sa nechystáte?

Nechcem povaliť vládu, lebo ten, kto to spraví, si sám sebe podkope nohy. To, čo spravila SaS v roku 2010, sa s ňou dodnes ťahá. Ja som sa snažil v rámci koalície nájsť svoj priestor, pretože vládnem so skúsenými politikmi a ja som v tejto funkcii len dva roky. Veľa som sa za tie dva roky naučil. Nielen to, že politika sa nemá brať osobne. Ale aj to, že ak nezačneme presadzovať svoje rezorty a hovoriť otvorenejšie, tak sa SNS opäť dostane pod prah zvoliteľnosti. Tak ako väčšina malých politických strán, ktoré vládnu s väčšími.

Hovoríte, že vo vysokej politike ste len dva roky. Oľutovali ste niekedy, že ste do nej vstúpili?

Trochu som prehodnotil svoj hodnotový rebríček, keď som ležal štyri dni na Kramároch a jedna pani ma utierala hubkou, zatiaľ čo zo mňa trčalo asi päť-šesť hadíc. Môžete byť predsedom Národnej rady a môžete robiť čokoľvek, v tej chvíli vidíte veci úplne inak. Povedal som si, že nič mi nestojí za to, aby som prišiel o zdravie a rodinu.

Asi vtedy, keď je politika zdrojom cirkusu a teátra od Matoviča a Kollára a pri tom systéme kriminalizácie a divadelníctva napokon najviac ťaží Marian Kotleba. Vtedy ma naozaj chytá stav apatie. Najradšej by som si sadol do opozície, dal koňak a pozrel sa na to, ako by títo ľudia v tomto štáte vládli. Potom spánombohom, Slovensko!

Vravíte, že politika by nemala byť teatrálna, ale aj vy ste mali také gesto - pobozkali ste výložky. Nechcete to gesto vysvetliť?

Naozaj som si rok vojny odslúžil, boli sme len dvaja v uniforme z ročníka, všetci mali modré knižky a nebol to dvakrát príjemný pocit sedieť v uniforme medzi spolužiakmi. Mal som pocit krivdy, že tí, ktorí na vojne neboli ako Matovič či Sulík - toto na mňa vytiahnu. Neviem, či poznáte gesto fanúšikov Realu Madrid. Keď sa číta zostava súpera, tak si pobozkajú ruku a hodí sa akože za hlavu. A po španielsky vyjadria gestom, že kašlem na teba. Ja som si v dobrej nálade na tlačovke povedal, že tie výložky pobozkám a ako fanúšikovia naznačím že - páľte dočerta. Ale vo chvíli, keď som kapitánske výložky v škatuľke pobozkal, som pochopil, že to nemôžem hodiť za hlavu. (Smiech.) Vedel som, že príde katastrofa. Dnes je to milá historka. Kapitánom už zostanem navždy. Teraz, keď sme posledne stáli na Mohyle a pán Gajdoš povyšoval, som mu povedal, že ma porazí, ak mi dáš majora...(Smiech.) To ma už upália.

Áno, viem si z toho urobiť srandu. Keď sa ma niekto opýta, kto bol kapitán na futbalovom zápase V4, tak vravím, že kto iný, ak nie ja. Ja už budem hádam ako kapitán aj zomierať. Dokonca tie kresby a karikatúry boli také milé, že som sa musel zasmiať tak, že mi tiekli slzy. Zaujímavá je iná vec, ako tá informácia z mojej vojenskej knižky do médií prenikla. Dnes už viem, kto a prečo tak konal. Malo to určite svoj politický podtón. Hoci priznávam, že som si myslel, že ľudia vedia, že tá hodnosť je len pro forma a nič neznamená v zálohe.

Išlo to von od vášho koaličného partnera?

Dnes sa už k tomu nemienim vracať. Prednosta obvodného úradu konal záhadne.

Vidím, že už reagujete odľahčenejšie. Na sociálnych sieťach ste však vďačný terč, do ktorého komentátori triafajú. Zvykli ste si na to?

Ale áno. Aj preto som sa rozhodol dať napríklad Denníku N rozhovor, lebo si myslím, že ak v politike nekomunikuješ, vyvolávaš pocit, že niečo tajíš. Ja nikoho neurážam za vzdelanie, moja mama bola kvetinárka, celý život pestovala kvety a viazala kytice. Sám som jej pomáhal v obchode. Neskutočne si ju vážim a mám rád. Ale pokiaľ sa niekto púšťa do odbornej debaty v inej oblasti, tak musí mať informácie a nejaké vzdelanie. Boris Kollár predložil návrh, aby riešil exekúcie, a potom zistíme, že je to len zdrap papiera. Čo som mu aj vysvetlil. To, čo opozícia dáva do exekutívy, je paškvil. Ale ich ani nezaujíma, jednoducho spravia tlačovku...Sú to len plytkí herci, ktorí hrajú populistické témy.

Problém exekúcií by sa na Slovensku naozaj mal riešiť. Trápi tisíce ľudí.

Áno, ale to sa tak nerobí, ako to robia títo kvázi herci.

Často používate hanlivo výraz herci, herečka - aj na margo pani Remišovej.

To som teraz použil, lebo raz sa vyjadruje k fondom, potom k pôdohospodárstvu a naposledy ešte mala tlačovku k obrane. Tak som si hovoril, panebože, táto vyštudovala jadrovú fyziku? Ja som nominoval do rezortov odborníkov Gajdoša, Matečnú alebo Lubyovú. A žasnem, ako sa Remišová k ich rezortom vyjadruje. Matečná nevie byť na tlačovkách falošná herečka, ona vychádza z faktov. Remišová nám naloží a potom príde za nami mimo kamier, akoby nič. Žasnem, že je asi lepšie mať kvázi herečku, ktorá odkomunikuje všetko cez emócie a tým získa hlasy.

Chápem, že bránite pani Matečnú, no súčasne urážate všetkých hercov, ak vravíte o ich polovičnom vzdelaní...

Nie, neurážam. Počúvajte, herecké povolanie je krásne. Ja mám množstvo hercov za priateľov, napríklad pána Kvietika, aj môj hovorca je herec a je obrovský profesionál, neskutočne si ich vážim, to by som si v živote nedovolil. Som človek z malej dediny Magnezitovec pri Revúcej, kde som vyrastal u starých rodičov. Ak to tak niekedy vyznie, tak je mi úprimne ľúto, ľudia mi často hovoria, že pôsobím inak na kamere a, inak v súkromí. Mrzí ma to, ak ublížim čímkoľvek. Naozaj sa ospravedlním každému, koho som urazil. To nie je môj cieľ.

Môj cieľ je hľadať profesionalitu v práci a systémové riešenia. Doslova ma až bolí žalúdok z tej nenávisti a zo zloby, ktoré idú z opozície. Ak sa chce Slovensko meniť, musíme pozitívne myslieť. My sme ako národ veľkí tragédi, tento spôsob myslenia je naša nevýhoda.

Spočiatku ste tiež mali výhrady voči novému premiérovi Petrovi Pellegrinimu. Už ste si zvykli na predsedu vlády?

Včera som mal s pánom Pellegrinim dvojhodinové rokovanie. Na koaličnú radu chodíme traja - okrem mňa ešte Fico a Bugár. Pretože Smer sa rozhodol Pellegriniho nominovať na predsedu vlády, vznikla z hľadiska riadenia štátu špecifická situácia. Pána Pellegriniho som predtým osobne nepoznal ani sme nespolupracovali. Potreboval som, aby si v Smere ujasnili pozície, lebo spočiatku to bolo nejasné. Žiadalo si to len čas, lebo chápem, že pre Fica odchod z pozície predsedu vlády bol ťažký. Ale toto sú ich interné veci. Ja som potreboval vedieť, kto bude sedieť na koaličných radách. Musím povedať, že tam chodieva aj predseda vlády.

V minulosti ste chceli viackrát odísť z vlády, znamená to, že s Pellegrinim sa vám vládne ľahšie ako s Ficom?

Aj Fico, aj Pellegrini predstavujú stranu Smer. Stranu, ktorá tu desať rokov vládne a ktorá takisto nechce prichádzať o svojich voličov. Vedia, že časť ich voličov odchádza k nám a časť ku kotlebovcom i kollárovcom. Smer mal predtým 44 percent a má ambíciu opäť vyhrať voľby. Do toho sa prebudila SNS, konkuruje im aj Béla Bugár. Prišli nové fenomény a im preferencie klesajú. Ale dnes nie je problém SNS, ale ĽSNS a jej líder Kotleba, ktorý donedávna obliekla uniformu, netají sa antisemitizmom, ako aj SME Rodina -Kollár, ktorý vyrastal s mafiánmi.

Dobre, ale prečo neštandardným stranám, ako sú kotlebovci, rastú preferencie?

Pre túžbu ľudí po zmene. Je pravda, že ak je niečo dlho v ponuke, ľudia sa cítia unavení. Ťažko sa im počúva, že Slovensku sa darí, ak to sami necítia. Nestavajú sa diaľnice, lebo nejdeme tvrdo po vyvlastnení vo verejnom záujme. Aký má mať človek pocit, keď sedí v Strečne v zápche a k milovanej rodine sa nie a nie dostať. Musí nadávať na vládu.

Nadávajú na vládu aj protestujú a vy sa im po všetkých tých kauzách čudujete?

Nemáme sa ale za čo hanbiť, nie sme čierna diera. Ale vždy sa dá ešte niečo zlepšiť. Preto ľudia inklinujú k týmto vykrikovačom. Po prvé, myslia si, že Kotleba je spravodlivý líder. Najprv peniaze od štátu nechcel, potom ich prijal, zamestnal celú rodinu na župe. Zabúdajú na to, ako komicky vyzeral v tej fašistickej uniforme, ako hlásal, že predá bagre a kúpi lopaty. My sme tu v parlamente s nimi dennodenne a poviem vám, že mnohí z nich by nespravili ani kotrmelec.

Nie je to aj chyba koalície, že kotlebovcom rastú preferencie?

Povedal som jednej nemenovanej novinárke, že stále útočia na koalíciu. V spoločnosti sa vytratilo uznanie. Však nie je všetko zlé, čo sme urobili, treba aj pochváliť, čo dobré sa spravilo. Médiá viac predá škandál ako pozitívna informácia. Ak začnem hovoriť pozitívne, tak si médiá povedia, že si robím kampaň. Ešte vás napadnú aj kolegyne z iných médií. Ak ma dostanete do hystérie, do úzkych a ja začnem nadávať, tak vám povedia - Dala si mu.

Vrátili ste sa z pracovnej cesty v Izraeli. Ako chcete riešiť u nás rastúci antisemitizmus?

V prvom rade treba zlepšiť legislatívu v oblasti trestného zákona, Trestného poriadku. Chcem, aby bolo jasné, že ak nejaká politická strana bude zakázaná, jej lídri nemôžu zakladať inú politickú stranu. Po druhé, chcem jasnú definíciu antisemitizmu, navrhnúť ju formou uznesenia Národnej rady SR v októbri, tak, aby neboli žiadne pochybnosti. Plus chcem, aby otázka identifikácie zodpovednosti v internetovom priestore sa riešila aj z hľadiska témy.

Čo sa týka menšín a atakov, vy ste tiež mali rôzne vyjadrenia. Dostali ste dokonca anticenu Homofób roka za výrok: Ak sa niekto rozhodne pre homosexuálny zväzok, tak nemôže mať právo vychovávať deti. Prekvapila vás táto anticena?

Nemyslím si, že môj výrok je na úrovni pána Kollára alebo pána Galka. Niečo také, čo si oni dovolili povedať, by som ja z úst nikdy nevypustil. Napriek tomu som sa rozhodol prijať túto cenu preto, lebo dúfam, že týmto mojím krokom sa otvorí odborná diskusia, ktorá na túto tému chýba.

Máte pod palcom tri kritické rezorty - školstvo, armádu a pôdohospodárstvo. V minulosti práve SNS mala smolu na ministrov. Máte odsúdených politikov alebo exministra školstva Plavčana, ktorého dal odvolať váš koaličný partner. Poučili ste sa z toho?

Vždy som sa učil z toho, čo sa deje okolo mňa, inak nenapredujete. Je dôležité vedieť nevýhodu otočiť vo výhodu. Môj predchodca SNS za desať rokov dostal na dno, bola pred bankrotom. Ľudia majú na značku SNS červené súkno, a tak je to niekedy ťažké obhajovať.

Pani Matečnú kritizoval aj prokurátor Čižnár, ktorý jej povedal, že na rozdiel od nej on farmárov prijal. Odkázal jej, že to tam má prehnité.

Pani Matečná sa po svojom návrate zo zahraničia s pánom Čižnárom stretla, stanovili si jasný postup pri oznamovaní trestných činov, pri podvodných dotáciách, vysvetlili si svoje odborné stanoviská a našli vzájomné porozumenie v tejto problematike. Vždy je pravda niekde uprostred a tak, ako sa museli zmeniť niektorí policajní funkcionári, zmenili sa aj zamestnanci ministerstva pôdohospodárstva a prokuratúry, ak zlyhali a boli identifikovaní. Tak to bude aj do budúcna.

Blížia sa prezidentské voľby. Podobne ako Smer ste ešte neuviedli kandidáta. Koho budete nominovať?

Je možné, že bude spoločný kandidát Smeru a SNS?

Nie, to určite nie. Sily bude treba spájať v druhom kole volieb.

Smer, pokiaľ viem, ešte stále prehovára ministra zahraničia Miroslava Lajčáka.

To, že sme v koalícii, neznamená, že sme sa zlúčili so Smerom. Oni majú svoju politiku, my svoju, oni majú svoje predstavy, my zas svoje. A čo sa týka nominácie, myslím si, že na to ako relevantná strana máme ešte dosť času.

Dávnejšie ste sa vyjadrili, že za SNS by to mohla byť aj ženská kandidátka.

Moje vyjadrenie je z obdobia, keď som povedal, že na ministerstvách je potrebná ženská rozvaha. Či už Martina Lubyová, ktorá vie rozhodnúť a situáciu analyzovať. Žena ako prezidentka by mohla mať svoje čaro pre upokojenie spoločnosti. Hoci všade vo svete ľudia štrajkujú a my si tu na to musíme zvyknúť.

Súhlasíte, že je správne, ak sa ľudia ozvú?

Áno, ale niekedy chcú byť slušní a potom na tribúne uletia. Každého človeka si však treba vypočuť. Vravel som aj farmárom, že mojou ambíciou nie je ukončiť štrajk, ale vypočuť si ich.

Ale predsa, nemala si ich vypočuť aj pani ministerka Matečná?

Po tom, ako ich prijal prezident v počte päť, aj ona si dala podmienku, že neprijme všetkých. Mala pripravené stanoviská, nemala čo tajiť, ale niektorí to tak mali nastavené, že ona bude tá zlá. Vpustiť ich všetkých do rokovacej miestnosti sa nedalo.

Vráťme sa k prezidentským voľbám. Budete kandidovať na hlavu štátu?

Pri mojom zámere s SNS ešte niečo dokázať to odmietam. Priznávam, že sa do toho nikomu nechce. Tie „moje ženy“ mi jedna za druhou volajú, že - Andrej, drahý, len nech do toho nemusím ísť ja.

Myslíte si, že Béla Bugár by bol dobrý prezident?

Máme dobrý kolegiálny vzťah. Je prirodzeným kandidátom strany Most-Híd. SNS bude mať svojho.

Je Slovensko pripravené mať prezidenta maďarskej národnosti?

Povedal som, že je veľkou nevýhodou, ak kandiduje niekto z menšiny. Výhodou Bélu Bugára je jeho obľúbenosť. My jeho rozhodnutie rešpektujeme.

Nedá mi sa neopýtať. Ste poverčivý? Na začiatku nášho rozhovoru ste ma upozornili, aby som si kabelku dala na stoličku, lebo prídem o peniaze.

Nie poverčivý, ale veriaci. Mám vo svojej kancelárii veľa predmetov zo svätých miest. Mám veľkú úctu k viere a pozitívnemu mysleniu. Pracujem na sebe, aby som sa ovládal, vyskladal si súhru, rozvíjam svoju racionalitu a je pravda, že sa riadim rôznymi životnými pravidlami. Moji ľudia v mojom okolí vedia trebárs - ak chceš poznať pravdu, vyvolaj konflikt. Zároveň sa riadim aj životnou múdrosťou - Keď nepriateľ robí chybu, nevyrušuj ho.

Vedel som, že príde katastrofa - hovorí Andrej Danko v rozhovore pre PLUS 7 dní

Výber pre vás