Matúš Német

Hoci stále prebieha vyšetrovanie a ide o teoretickú rovinu, ale ak niekto ponúkal informácie zo štátnych inštitúcií externému prostrediu, môžeme hovoriť o úplnom zlyhaní kybernetickej bezpečnosti štátu, dokonca o vlastizrade. Myslí si to bezpečnostný analytik, poslanec za stranu OĽaNO a zároveň predseda brannobezpečnostného výboru parlamentu JURAJ KRÚPA. Zhováral sa s ním MATÚŠ NÉMET.

NAKA zasahovala v&nbsp;Národnej agentúre pre sieťové a&nbsp;elektronické služby. V&nbsp;čom spočíva hrozba, ak by sa prevalilo, že niekto zneužíval svoju pozíciu v&nbsp;tejto agentúre?

Govnet zabezpečuje alebo poskytuje mailovú alebo telefonickú komunikáciu v&nbsp;rámci fungovania celej štátnej správy, prokuratúry a&nbsp;podobne. To sú známe veci s&nbsp;tým, že ak niekto má prístup k&nbsp;týmto informáciám z&nbsp;vonkajšieho prostredia, tak môže mať veľmi dobrý využiteľný zdroj informácií o&nbsp;tom, ako celý systém rozhodovania a&nbsp;kľúčových ľudí v&nbsp;štátnej správe funguje. Ako sa narába s&nbsp;informáciami, ako sa spracúvajú, ako funguje hierarchia jednotlivých úradov či ministerstiev a&nbsp;ako sa robia jednotlivé rozhodnutia. Máte prehľad o&nbsp;vstupoch a&nbsp;výstupoch týchto informácií. To vám poskytuje automaticky výhodu o&nbsp;tom, akým spôsobom sa rôzne rozhodnutia môžu uskutočňovať, aký to bude mať vplyv na&nbsp;rôzne oblasti, či už sú to vyšetrovania, rozhodnutia v&nbsp;rámci nákupov, obstarávaní alebo pri odpredaji nejakého majetku, ktorý patrí štátu.

Je možné nejakým spôsobom odpočúvať štátnu sieť Govnet „zvonka“ alebo ak by malo ísť o&nbsp;únik informácií, musí ísť o&nbsp;ľudí „zvnútra“?&nbsp;

Myslím si, že zdrojové kódy a&nbsp;podobne sú za&nbsp;určitých možností sprístupnené aj našim spravodajským službám. Majú do&nbsp;siete prístup, aby v&nbsp;nej mohli monitorovať podozrivých ľudí. Existuje totiž reálna hrozba, že informácie v&nbsp;rámci vládnej siete Govnet sa môžu stať predmetom korupcie a&nbsp;obchodovania. Samozrejme, spravodajské služby na&nbsp;to majú oprávnenie. To sú bežné veci. Na&nbsp;tento účel spravodajské služby sú, aby vedeli kontrolovať dianie aj vnútri jednotlivých inštitúcií. Ale keď sa bavíme, že tu máme nejakého externého hráča, ktorý má prístup k&nbsp;interným informáciám a&nbsp;vie ich vytiahnuť mimo pôsobnosti spravodajských služieb, tak je to obrovský únik informácií a&nbsp;dát. V&nbsp;podstate to hraničí s&nbsp;vlastizradou, respektíve s&nbsp;absolútnym zlyhaním bezpečnosti štátu, lebo ide o&nbsp;základné parametre bezpečnosti štátu, ktoré sa obišli. Samozrejme, bavíme sa v&nbsp;teoretickej rovine, lebo stále prebieha vyšetrovanie.

Kto zabezpečuje ochranu štátu v&nbsp;oblasti kybernetiky? Sú to súkromné agentúry alebo sú na&nbsp;to vyškolení ľudia, ktorí majú previerky Národného bezpečnostného úradu?

Je to kombinácia. Do&nbsp;všetkých zmluvných záväzkov Govnetu a&nbsp;NASES nevidím, ale to, čoho sme boli svedkami doteraz, znamená, že časť týchto služieb poskytovali za&nbsp;veľké peniaze súkromné služby. Často sa to robilo na&nbsp;základe rámcových zmlúv, ktoré sú nevypovedateľné alebo vypovedateľné za&nbsp;obrovské sumy. Potrebujeme spoluprácu štátneho a&nbsp;súkromného sektora, hlavne v&nbsp;kybernetickom priestore. Otázka je, či sú naozaj zmluvy s&nbsp;firmami dobré, či naozaj poskytujú to najlepšie na&nbsp;trhu za&nbsp;najlepšiu cenu. Či sú to firmy, ktorým môžete dôverovať alebo majú napojenia na&nbsp;rôznych iných ľudí. Pred nami stojí naozaj náročná úloha tento moloch prečistiť a&nbsp;prebudovať nanovo. Viem si predstaviť rôzne národné IT centrá, ktoré budú pracovať priamo pre štát a&nbsp;spolupracovali by so súk­romnou sférou.

Poznáme nejaké prípady od&nbsp;nás alebo zo zahraničia, keď sa prevalili niektoré úniky informácií z&nbsp;podobnej štátnej siete?

Tieto problémy sa vyskytujú pravidelne. V roku 2018 bol odhalený hekerský útok na slovenské ministerstvo zahraničia. Prednedávnom prišla správa, že boli stiahnuté informácie z nemeckého parlamentu formou hekerského útoku. Niekto hekol emailovú komunikáciu Bundestagu s&nbsp;nemeckými inštitúciami. Potom je známa kauza z&nbsp;roku 2016, keď&nbsp;unikli informácie a&nbsp;korešpondencia Hillary Clintonovej. My sa pohybujeme v&nbsp;kybernetickom priestore, ktorý je často pod útokom buď jednotlivcov, alebo štátov, ktoré sa snažia touto formou získať cenné informácie. Nie nadarmo v&nbsp;roku 2018 NATO na&nbsp;svojom summite vyhlásilo kybernetickú doménu ako piatu operačnú doménu. V&nbsp;tejto doméne, nie priamo pred našimi očami, prebieha otvorený konflikt.

Viac o špehovacej kauze sa dočítate v aktuálnom čísle PLUS 7 DNÍ&nbsp;

Odpočúvanie štátnych inštitúcií? Znamenalo by to úplné zlyhanie štátu a vlastizradu

Výber pre vás