Milan Žitný

Hlavný protagonista tohoto málo známeho príbehu sa volal Martin Suchár. Minulý čas je namieste, pretože dnes už žije pod inou identitou na neznámom mieste tejto planéty. Suchár bol vôbec prvým človekom, ktorý po výpovedi proti mafii skončil v programe ochrany svedkov.

Znásilnenie manželky nebola zďaleka jediná vec, ktorú musel prežiť, ale bola zrejme poslednou kvapkou, kedy sa rozhodol svedčiť. Pri inej požiadavke ho mafiáni priviazali za auto a vláčili ho, až kým im nepodpísal, čo chceli. Ale ako keby sa na tých hrôzach nedokázal poučiť, pokračoval ďalej v „obchodných“ aktivitách. Pri privatizácii magnezitových závodov v Hačave a podniku Elektrosystémy v Bratislave robil prostredníka v úplatkoch medzi privatizérmi na jednej strane a funkcionármi FNM a ministerstva privatizácie na druhej. Tvrdil, že ministrovi Petrovi Bisákovi a šéfovi FNM Gavorníkovi odovzdal úplatky v jednom prípade 5 miliónov korún, v druhom 40 miliónov. Táto vec sa dostala až na súd, Bisák a Gavorník boli obžalovaní, ale sudca oboch zbavil obvinenia pre nedostatok dôkazov. Jediným svedkom bol Suchár, obvinení tvrdili, že nikdy nebrali od neho peniaze. Iné dôkazy obžaloba nemala, len Suchára. Iným prípadom, ktorý sa zo Suchárovej výpovede dostal pred súd, bolo jeho vydieranie Diničovcami. V čase, keď sa prípad prejednával na súde, boli už obaja mafiánski bratia po smrti, zavraždili ich v máji a októbri 1998. Suchárovi vzali Diničovci ako kompenzáciu za škodu, ktorú im údajne spôsobil v privatizácii, jeho motorky. Majiteľom jedného Harleya sa za podozrivých a netransparentných okolností stal i dnešný poslanec Boris Kollár, ktorý sa v 90. rokoch pohyboval tiež v prostredí bratislavského podsvetia. V súdnom procese boli odsúdení iba dvaja žijúci diničovci na podmienku. Hlavní aktéri už boli mŕtvi.

Viac sa o príbehu bieleho koňa dočítate v aktuálnom čísle týždenníka PLUS 7 DNÍ.

Otrasná spoveď bieleho koňa: Proti mafii vypovedal dlhé hodiny, potom išiel do programu ochrany svedkov

Výber pre vás