Matúš Német

Tento rok sa niesol v znamení krízového stavu na Neurochirurgickej klinike v nemocnici na bratislavských Kramároch. Už v januári tohto roka sme informovali o zápisnici zo spomínanej kliniky kde jej prednosta Andrej Šteňo hovorí o stave štátnych zdravotníckych zariadení, kde pacientov s akútnym krvácaním do mozgu nemá kto okamžite ošetriť. Pacienti preto museli čakať na príchod odborníka z Banskej Bystrice, alebo z Českej republiky. V prípade akútneho krvácania do mozgu po prasknutí cievnej aneuryzmy však rozhoduje o ďalšom živote pacienta najmä dĺžka času, ktorá uplynie do ošetrenia prasknutej cievy a zastavenia krvácania. Čím neskôr sa ošetrí, tým väčšia je pravdepodobnosť, že pacient zostane ťažko poškodený. Napríklad ochrnie.

Podľa tohoto dokumentu, ktorý viacerí radoví lekári zo štátnej nemocnice označili za doslova kriminálny, nemocnica nemala k dispozícii intervenčného radiológa, ktorý by bol schopný okamžite urobiť životzachraňujúci endovaskulárny zákrok, pri ktorom sa cez tepnu na stehne zavedie do krvácajúcej cievy v mozgu katéter a pomocou neho sa roztrhnutá cieva zacelí. Do konca novembra 2017 takéto prípady riešil v Národný ústav srdcovo-cievnych chorôb tím Ivana Vuleva. Ten však od prvého decembra začal pôsobiť v neštátnom zariadení v bratislavskej Petržalke. A aj keď Vulev a jeho tím deklarovali, že sú schopní a ochotní pacientov s akútnym krvácaním riešiť, vedenie Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) týchto chorých zadržiavalo. „Nie je prípustné, aby UNB o takéto veľmi dôležité výkony prišla,”&nbsp;konštatoval v zápisnici riaditeľ nemocnice Juraj Kovács.

Týždeň nato, ako zápisnica uzrela svetlo sveta, museli neurochirurgovia riešiť prípad mladej ženy s krvácaním do mozgu. Vedenie štátnej nemocnice ju nedovolilo previezť do Petržalky a na zákrok čakala, kým “zohnali” z Banskej Bystrice iného lekára. Ten prišiel do Bratislavy a operovať začal desať hodín potom, ako ju mohli zoperovať v neštátnom zariadení. Pacientka zatiaľ krvácala do mozgu z prasknutej aneuryzmy, v dôsledku čoho konštatovali u nej ochrnutie všetkých končatín.

Podľa viacerých odborníkov prišlo v tomto prípade k porušeniu práv pacienta v rámci Charty práv pacientov, v ktorej je zakotvené, že zdravie je jednou z najdôležitejších ľudských hodnôt.

Mať či nemať nohu je zrejme bezpredmetná otázka. Pre pacientov trpiacich na periférne artériové ochorenie dolných končatín alebo, po našom, nedostatočné prekrvenie je to však desivá realita. S rovnakým problémom sa borila aj pani Anna Uhliariková, ktorej hrozila amputácia nohy. V rámci

martinskej Univerzitnej nemocnice však svitá pre týchto pacientov na lepšie časy. Tamojší lekári začali uvádzať do praxe možnosť liečenia vlastnými kmeňovými bunkami. Na martinskom pracovisku pritom podľa cievnej chirurgičky Renáty Talapkovej z Univerzitnej nemocnice Martin pracujú lekári na klinickej štúdii už desať rokov. Jej cieľom je potvrdenie účinnosť a bezpečnej liečebnej metódy založenej na kmeňových bunkách. „Za ten čas sme kmeňové bunky podali už deväťdesiatkrát, a to 76 pacientom, niektorým opakovane. Tri štvrtiny z nich sa vyhli vysokej amputácii, čo je amputácia končatiny od členka nahor,“ konštatovala doktorka Talapková. Od konca vlaňajšieho roka spolupracujú martinskí cievni chirurgovia a hematológovia so Slovenským centrom tkanív a buniek, čím získali novú technológiu, prístrojové vybavenie a v klinickej štúdii pokračujú s novými možnosťami.

Štatisticky mala pred sebou posledné dva roky života kvôli diagnostikovanému zhubnému nádoru hrubého čreva s metastázami do pečene, napriek tomu sa nevzdala. Pani Magdaléna z Košíc sa však napriek nepriaznivej diagnóze nevzdala aj kvôli tomu, že chcela vidieť svoje prvé vnúča. Dnes ich má už tri. Po úspešnej liečbe si dala predsavzatie, že každý deň urobí aspoň jeden dobrý skutok.

Určite ich robí však v stredu každý týždeň, od ôsmej rána do popoludnia v pacientskej poradni, ktorú otvorilo občianske združenie Europacolon Slovensko - NIE RAKOVINE. V Košiciach začínala v októbri 2015, ale spočiatku v nej bol iba František, muž, ktorý mal za sebou kolorektálny karcinóm. Zmyslom poradne je dôkaz, aby súčasní pacienti videli, že aj rakovina sa dá prežiť. Na začiatku bolo v poradni päť bývalých pacientov v súčasnosti ich je už dvanásť. Poradňa nechce suplovať zdravotníctvo ani lekárov, ale poradcovia zažili rakovinu na vlastnej koži a tak môžu pacientom poradiť s mnohými problémami. Ako sa stravovať? Ako si poradiť s vývodom? Ako zvládnuť nežiaduce účinky chemoterapie? Z čoho budem žiť? Mám nárok na nejakú podporu? Ako sa pri tom všetkom nezblázniť?&nbsp;To sú všetko otázky, na ktoré pacient nájde v poradni odpoveď.

Vo chvíli, keď si mala začať užívať vytúžený dôchodok, jej do života vstúpila zákerná choroba. V júli sme priniesli reportáž o pani Márii Kavickej, ktorá je od roku 1998 onkologický pacient. Podľa jej manžela bola už štyrikrát na operácii v dôsledku čoho už takmer nemá hrubé črevo. Pre jej zdravotný stav merajú dvakrát do mesiaca viac ako dvojhodinovú cestu z okolia Partizánskeho do Národného onkologického ústavu v Bratislave. Pani Márii odoberú krv a podľa toho, koľko má v krvi takzvaných onkomarkerov, jej predpíšu liečbu.&nbsp;Kvôli nepriaznivému stavu jej lekárka predpísala liek Lonsurf. Cena zaň je však neprimerane vysoká. Drahé lieky pacientka užívala aj v minulosti, vždy jej ich úhradu poisťovňa bez problémov schválila. Od konca minulého roka sa však situácia zmenila a za novopredpísaný liek musia platiť plnú sumu, teda 1 789 eur. Liek pritom užíva pani Mária každý deň, takže aj liek musia manželia kupovať mesačne. Na jeho úhradu sa skladá celá rodina aj kamaráti. Cena lieku nie je jedinou vecou, s ktorou nás pán Kavický oboznámil. Rovnaký medikament totiž stoji v susedných Čechách o 500 eur menej. Ministerstvo na naše otázky reagovalo v tom čase argumentom, že liek nie je zaradený do zoznamu kategorizovaných liekov, takže ich poisťovňa neprepláca. Pán Kavický sa so svojim problémom rovnako obrátil aj na niekdajšieho predsedu vlády Roberta Fica ako aj na súčasného premiéra Pellegriniho. Obaja však odpovedali formálnymi listami bez možnosti pomoci v tejto situácii.

Obdobný prípad riešil na sklonku svojho života žiaľ dnes už zosnulý filmový producent Miroslav Čížek. Úspešný filmový producent, pod ktorého menom vyrobili divácky populárny seriál Mafiáni, Súmrak bossov či dokument o&nbsp;futbalových majstroch Európy z&nbsp;Belehradu s&nbsp;názvom Finále mal v v&nbsp;roku 2015 diagnostikovanú rakovinu obličky. Podstúpil preto operáciu, počas ktorej mu lekári zistili, že mu zostal v&nbsp;tele ešte pozitívny tumor na hlavnej cieve, takže mu ho nevyoperovali, lebo by to bolo dosť nebezpečné. Jeho zdravotný stav si vyžadoval hospitalizáciu v&nbsp;Národnom onkologickom ústave. Jeho situácia bola dosť vážna a lekári využili dostupnosť lieku obsahujúci látku nivolumab. Tento liek bol ponúknutý do pacientskeho programu a bolo potrebné požiadať ministerstvo o povolenie. V schvaľovacom procese však všetko stálo na jednom úradníkovi ministerstva zdravotníctva, ktorý už podľa našich informácií na tejto pozícii nepracuje. Šéf liekovej služby ministerstva zdravotníctva však odmietal schváliť potrebný liek. Napokon sa podarilo liek zohnať, ale pán Čížek mu jeho benevolenciu nevedel zabudnúť.

Pán Čížek sa žiaľ k dohľadaniu pravdy, ku ktorej počas svojho života prispel, nedopátral. Koncom septembra svoj boj so zákernou chorobou prehral.

Každodenný boj a starostlivosť 24-hodín denne. Taký je život Andrey Kuzmovej, ktorá nedbanlivosťou lekárov v topolčianskej nemocnici priviedla na svet postihnuté dieťa. Štvorročná Natália nevidí a nepočuje. K hrozným následkom došlo po tom, čo Andrea mala pristúpiť k samotnému pôrodu. „Oni, lekár a&nbsp;pôrodná sestra, jej ju dali a&nbsp;odišli. Potom sestra zobrala matku do sociálnych priestorov, aby sa dala do poriadku. V&nbsp;momente, ako lekár podá ‚vyvolávačku‘, sa rozhodne, že ide uviesť pôrod. A&nbsp;on odišiel, neznámo kde, na viac ako hodinu. Sestra ju odvliekla do tej miestnosti so sprchami a s&nbsp;WC a&nbsp;odišla tak­isto,“&nbsp;opísal nahnevane okolnosti, ktoré predchádzali pôrodu, pán Korenčiak, otec Andrey Kuzmovej. Vyvolávacia injekcia spôsobila kontrakcie, ale o prvorodičku sa nemal kto postarať. Po tom, čo budúcej matke kontrakcie odzneli, ležala na dlážke pri sprchách a&nbsp;volala o&nbsp;pomoc. Nasledovalo ďalšie vyvolávanie pôrodu, tentoraz v&nbsp;pôrodnej sále, aj keď už kontrakcie odzneli. Do pôrodnej sály, podľa Andreiných slov, musela ísť po svojich bez toho, aby jej niekto pomohol. Pôrod však po tom čomu predchádzalo nepostupoval a&nbsp;malá Natália sa pridusila. Topolčianska nemocnice akúkoľvek vinu odmieta a rodina malej Natálie sa domáha spravodlivosti na súde, zatiaľ stále neúspešne.

Boli sme za vami: Vynikajúce inovácie, ale aj obete nedokonalostí v zdravotníctve

Výber pre vás