Peter Getting

Stredovekí autori sa snažili vypočítať vek Zeme a rátali s pozemskými dňami, hoci na samom počiatku predsa neexistovali dni ani noci. Paradoxne, dnes sa situácia vracia a internet zahlcujú útoky proti Darwinovi. Podľa nedávnych prieskumov až 90 percent obyvateľov USA pochybuje o Darwinovej teórii a takmer polovica z nich verí v stvorenie Zeme a človeka vďaka Božiemu zásahu. Nie sú to len bigotní Američania - u nás za vojny katolícka vláda zariadila vyhodenie evolúcie zo školských osnov a deti sa museli opäť učiť o biblickom modelovaní človeka z hliny. Prečo však bájkam veria ľudia v 21. storočí?

„Ježiš Kristus žije a evolúcia je podvod!!! Perverzná logika darwinistických darebákov... Sú to šašovia a komedianti, s vedou má ich evolučný mýtus spoločné len jedno - už 150 rokov vedu prznia... Kniha Genezis je potvrdená v hline! Vieme, že evolúcia nie je dokázateľná, je iba svetonázor, akési náboženstvo - treba sa zamerať na škodlivosť tohto svetonázoru... Podvody v záujme evolúcie! Veriaci v evolúcii v záujme dokazovania pravdivosti svojich predstáv urobili všetko, čo bolo v ich silách... Nad vedeckými klamstvami sa len usmievame...“

To je krátky výpočet toho, čo možno nájsť na slovenskom a českom webe. Spoločne so stránkami v angličtine ide doslova o nové ťaženie proti evolúcii. Weboví bojovníci útočia na Charlesa Darwina rovnako vulgárne ako kedysi ich predchodcovia z radov fundamentalistov, konšpiračné stránky prinášajú „nové“ odhalenia a ultrakonzervatívne weby spochybňujú miliardy rokov zložitého vývoja života na Zemi, dinosaury aj ich kosti.

Kým niektorí odmietajú akýkoľvek vývoj a veria, že svet stvoril Boh podľa návodu z Biblie, iní síce pripúšťajú vývoj, ale vždy v ňom vidia nadprirodzený Boží prst. Tých prvých označujú za zástancov kreacionizmu, druhí sú zasa vyznávačmi „inteligentného dizajnu“, čo je akási „jemnejšia“ verzia, hoci podľa kritikov na vrchole opäť tróni Boh. Spája ich názor, že niečo také ako evolúcia v darwinovskom zmysle je hlúposť, a veria, že človek je najvyšším zámerom Boha. To značí, že aj keby Zem v tejto chvíli zasiahol meteorit a skončil by na nej všetok život, evolúcia by vždy akosi „doskackala“ opäť práve k človeku.

Paradoxné je, že tieto hlasy znejú na začiatku 21. storočia, bárs dokonca už aj najvyšší cirkevní predstavitelia vyhlasujú, že s evolúciou nemajú problém. Pseudoveda slávi triumf v prostredí virtuálnej reality. Nejde pritom o nič nové.

„Na počiatku stvoril Boh nebo a zem... Na šiesty deň Boh povedal - Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby! Nech vládne nad rybami mora i nad vtáctvom neba, i nad dobytkom a divou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi!“

Známe úvodné slová sú z Biblie, ktorou sa riadi židovstvo a kresťanstvo. Pri doslovnom čítaní tohto náboženského textu možno dospieť k rozmanitým číslam. Najznámejší je príklad židovského náboženstva, ktoré má vlastný kalendár rátajúci sa od stvorenia sveta - aktuálne si Židia nepíšu letopočet 2018, ale 5 778. Rozdiel predstavuje 3 760 rokov - práve v roku 3760 pred naším letopočtom sa vraj odohralo stvorenie sveta.

Najvyššou autoritou pri „výpočtoch“ bývala práve Biblia. A keďže Starý zákon je i súčasťou kresťanskej viery, snažili sa dopočítať stvorenia sveta aj európski vedátori. Napríklad v roku 1644 sa vicekancelár Univerzity v Cambridgei a popredný hebrejský učenec John Lightfoot dopracoval k zisteniu, že svet bol stvorený pred 5 573 rokmi a Svätá Trojica stvorila človeka o deviatej hodine dopoludnia.

Krátko nato sa anglikánsky arcibiskup a učenec profesor James Ussher podujal znova vyrátať vek Zeme a vďaka svojmu vzdelaniu šiel na to dôkladne. Okrem údajov z Biblie zahrnul do výpočtov všemožné historické udalosti a svoje zistenia vydal v knihe v roku 1650 - stvorenie sveta vypočítal na 23. októbra 4004 pred naším letopočtom. Samozrejme, mala to byť nedeľa.

A údaj o veku Zeme nájdeme aj na celkom nečakanom mieste. Pochádza od budúceho svätca, ktorý s bratom Metodom prišiel kázať kresťanstvo našim predkom na Veľkú Moravu a na ktorého sa odvoláva aj naša dnešná ústava. V známom Proglase, teda vôbec prvej známej písomnej pamiatke v staroslovienčine, ktorej pravdepodobným autorom je svätý Konštantín (Cyril), sa píše, že ide o predslov k evanjeliu. A vzápätí prichádza verš, že „svetlo svieti celému svetu“ sedemtisíc rokov. V Cyrilovej dobe sa totiž myslelo, že od stvorenia sveta po narodenie Ježiša Krista prešlo 5 508 rokov. K tomu svätý Cyril prirátal rok 863, teda dátum, keď s bratom prišli na Veľkú Moravu. Dovedna mu vyšlo 6 371 rokov.

Týmto úvahám sa síce neskôr posmievali zástupy vedcov a dnes pôsobia trochu absurdne, treba si však uvedomiť, že išlo o najvýznamnejších učencov svojej doby, s titulmi aj s postavením. Navyše - na rozdiel od dnešných fundamentalistov - ich viedla úprimná snaha dopracovať sa k objektívnemu výsledku.

V 19. storočí boli už výpočty podľa Biblie neudržateľné. Charles Darwin nebol jediný, kto podkopal dovtedajšie vnímanie sveta. Svoje dielo O pôvode druhov vydal v roku 1859 po dlhoročnom váhaní, nezávisle od neho však dospel k evolúcii a prirodzenému výberu druhov aj iný anglický biológ, Alfred Russel Wallace. Spočiatku sa evolučná teória nazývala Darwinova-Wallaceova. Evolučná teória navyše nevznikla bez súvislostí, pred Darwinom definovali geológovia, že vek Zeme zďaleka nemôže byť biblických šesťtisíc rokov, keď si uvedomili, že rieky vytvárajú eróziu a pomalými zmenami za milióny rokov dochádza k zvrásneniu pohorí.

Hoci evolučná teória prešla za vyše 150 rokov vývojom, princíp zostáva. Ako sme sa dozvedeli od našich vedcov, evolúciu môžeme pozorovať aj dnes. „Evolučný biológ má stále pred sebou problém, pretože život je zložitý, ani prirodzený výber nefunguje vždy,“ vysvetľuje paleobiológ Peter Vršanský z Ústavu vied o Zemi, Ústavu zoológie a Fyzikálneho ústavu Slovenskej akadémie vied.

Jeho špecializáciou je práve evolúcia živočíchov. „Organizmus musí prejsť určitou históriou, aby sa začal vyvíjať - potom to už ide rýchlo. Napríklad azda najčudnejší tvor, aký kedy žil, jeden šváb, čo zakliesni do helmy na svojom chrbte samičku a potom sa s ňou preváža na netopieroch vo Vietname, sa do takejto neuveriteľnej formy prepracoval za menej ako 4 milióny rokov. To vieme podľa tempa zmien molekúl DNA aj geológie jaskýň, kde žije. Predtým tam prosto neboli,“ opisuje.

Podľa neho dokážeme všetky živé organizmy zaradiť do postupnosti a podložiť to geologickým záznamom. Napríklad len fosílneho hmyzu poznáme takmer 3 milióny vzoriek, mnohé z nich datované rozpadom atómov, pričom zapadajú do systému evolúcie. „Len z jednej jedinej bane v Mjanmarsku máme sto ton jantáru a vidíme, že ani jeden z asi 100-tisíc hmyzov uväznených v tomto jantári už nežije, ani sa nepodobá na nič, čo žije dnes. Pochádzajú z druhohôr a majú vek 99 miliónov rokov.“

Iný príklad poskytujú patogénne baktérie. Mnohé ich kmene sa za posledné polstoročie dokázali prispôsobiť antibiotikám natoľko, že sme nútení vyvíjať ich novú generáciu. Ako uviedli v prestížnom časopise Nature, napríklad v januári 2015 objavili lekári na Severovýchodnej univerzite v Bostone v hline baktériu Elephtheria terrae, ktorá vytvára nové sľubné antibiotikum Teixobactin. Podľa vedcov ide o presvedčivý príklad evolúcie v priamom prenose.

Človek mal podľa Biblie vzniknúť ako vrcholný výkon Stvoriteľa. O našej jedinečnosti však hovoria vedci s úsmevom. „Poznáme 18 skupín rôznych spoločenských organizmov, medzi nimi sú mravce, včely či termity, a všetky vznikli nezávisle od seba. Takže sme unikátni? Nie, vôbec,“ hovorí Peter Vršanský. „Navyše sa nevieme kontrolovať. Zapríčiňujeme šieste najväčšie vymieranie v histórii Zeme, a to sme len na začiatku. Skutočne obdivuhodný výkon. Máme ešte šancu, ale bojím sa, že až v ďalšom živote, v tele nového druhu, ku ktorému, samozrejme, smerujeme.“

Obavy z prijatia evolúcie sa podľa vedcov dajú pochopiť - pramenia zo strachu, že stratíme možnosť na avizované spasenie. Ide o hlboko zakorenenú a stále neprekonanú obavu z pocitu našej vlastnej bezvýznamnosti, nedokonalosti a krátkeho života končiaceho sa smrťou, bárs popri tom ospevujeme svoju vymyslenú nadradenosť nad ostatným životom na Zemi.

„Každý sa chce cítiť výnimočný, aj ja na sebe to pozorujem. Je ľahšie vyčleniť sa ako živočích, celý druh, potom to nemusíme riešiť. Lenže kto nás v tom bude utvrdzovať: srnky, veveričky či mravce?“ zamýšľa sa paleobiológ a dodáva: „Bojíme sa, či prežijeme, každý jeden deň, rok, storočie, ale evolúcia sa týka toho, či prežijeme, prostredníctvom svojich detí, milióny rokov. A to je niečo, na čo ani my, evoluční biológovia v najširšom zmysle, ako otcovia a mamy, nie sme pripravení. Neznáma sa bojíme a toto neznámo je ohromujúce. Nie je to však neriešiteľná situácia. Máme inštinkty, ktoré touto skúškou už mnohokrát úspešne prešli. Každý z nás to má v sebe, takže premýšľajme hlavou a dajme na pudy. Majme sa radi a niektorí z nás to určite dajú. Určite však nie tí, ktorých konečná zastávka je dnešný človek.“

Svet vznikol  v nedeľu a človek o deviatej dopoludnia. Čomu všetkému sú ľudia ochotní uveriť v 21. storočí

Výber pre vás

Svet vznikol v nedeľu a človek o deviatej dopoludnia. Čomu všetkému sú ľudia ochotní uveriť v 21. storočí

Výber pre vás

Svet vznikol  v nedeľu a človek o deviatej dopoludnia. Čomu všetkému sú ľudia ochotní uveriť v 21. storočí