reportáže zo Slovenska, zdravotníctvo

Peter Kubínyi

Namiesto záchranky musia prísť hasiči, po smrti si príbuzní priplatia za dve jamy, lebo sa nezmestíte do pece v&nbsp;krematóriu. Viac ľudí na svete trpí nadmernou hmotnosťou a&nbsp;obezitou ako podvýživou. Kilogramy navyše už nie sú doménou Rubensových obrazov, ale problémom, ktorý dosahuje epidemické proporcie.

Ak ľudia kedysi trpeli hladom a&nbsp;zabíjali ich infekčné choroby, v&nbsp;súčasnosti to isté spôsobuje obezita a&nbsp;podľa Svetovej zdravotníckej organizácie bude ešte horšie. Podľa nej už o&nbsp;sedem rokov bude mať polovica svetovej populácie túto chorobou. Áno, chronickú chorobu, pretože vo viacerých krajinách, napríklad v&nbsp;Kanade, Spojených štátoch, v&nbsp;Turecku či v&nbsp;Portugalsku, je klasifikovaná práve takto.

„Moja hmotnosť bola už taká, že osobná váha na ňu nestačila. Počas pobytu sa mi podarilo schudnúť 12 kilogramov. Pretože som bol správne naštartovaný a&nbsp;mal som problém s&nbsp;vysokým krvným tlakom a&nbsp;cukrovkou, rozhodol som sa pokračovať. Vylúčil som mäso a&nbsp;mäsové výrobky, dávam prednosť ovociu a&nbsp;zelenine. Upravil sa mi tlak a&nbsp;cukor tak, že dnes neberiem žiadne lieky. Tri mesiace po kurze som bol o&nbsp;26 kilogramov ľahší...“ píše jeden z&nbsp;klientov, ktorí sa zúčastnili na rekondičných pobytoch u&nbsp;doktorky Márie Fulovej. „Včera som sa lekárky spýtal, ako sa dá zjesť štangľa salámy. Ak neviete, tak odpoveď je veľmi jednoduchá - štangľa salámy sa dá zjesť po kolieskach. Asi preto som na rekondičnom pobyte už štvrtýkrát,“ napísal iný muž. Ďalší dodal, že sa mu podarilo schudnúť 18 kilogramov a&nbsp;v&nbsp;57 rokoch má takú hmotnosť, ako keď bol ako mladý muž na vojenčine. To sú však tí šťastnejší, ktorým sa podarilo cestu do pekla zastaviť. Niekedy v&nbsp;poslednej chvíli. Ako mužovi, ktorého museli vziať na váhu do zelovocu, lebo tá „ľudská“ dokázala odmerať iba 150 kilogramov. A&nbsp;nebolo to nič výnimočné.

„Títo ľudia mávajú zo seba zlý pocit už v&nbsp;mladosti, nepáčia sa sami sebe a&nbsp;vo vyššom veku, zvyčajne skôr ako u&nbsp;iných, už okolo štyridsiatky, sa k&nbsp;tomu pridružia zdravotné problémy. Kĺby, srdce, cukrovka,“ hovorí doktorka Mária Fulová, ktorá už desaťročia vedie kurzy práve pre ľudí s&nbsp;vysokou hmotnosťou a&nbsp;ďalšími civilizačnými ochoreniami. „Nadváha i&nbsp;obezita majú štyri základné príčiny. Genetiku, ktorú vieme ovplyvniť málo, hormóny a&nbsp;enzýmy, s&nbsp;tými si vieme poradiť, a&nbsp;nedostatok črevného mikrobiómu, ktorý je navyše veľmi chudobný. Hovorí sa, že ich dokážu ovplyvniť probiotiká, ale štúdie ukázali, že to nemusí byť vždy pravda. Ukázalo sa, že tie isté nemusia fungovať rovnako na&nbsp;dvoch rôznych územiach vzdialených od seba. Ak by sa však skupina ľudí ocitla na pustom ostrove a&nbsp;jedli by iba prostú stravu, ich črevná flóra by sa upravila,“ hovorí.

Prečo pustý ostrov? Lebo doma, nech boli odkiaľkoľvek, mali takmer rovnakú stravu - múka, pšenica, soľ, olej... Tieto potraviny človek strávi v&nbsp;tenkom čreve a&nbsp;baktérie v&nbsp;hrubom čreve hladujú a&nbsp;mrú. Tie totiž potrebujú veľa vlákniny. A&nbsp;sme pri hlavnom probléme - tuční ľudia majú v&nbsp;hrubom čreve viac baktérií, ktoré ukladajú tuky, chudí menej, zato oveľa viac tých, ktoré tuky rozkladajú. Lekárka spomína tiež zahraničnú literatúru, ktorá sa zamerala na dve sestry vo veku okolo 65 rokov. Jedna štíhla, druhá s&nbsp;hmotnosťou 90 kilogramov. Vyšetrenie ukázalo presne na nepomer, aký sme práve spomínali. Dámy mali rôzny životný štýl.

Závislý od počítača, závislý od jedla

Naučiť sa novému životnému štýlu, na to slúžia práve kurzy doktorky Fulovej. „Začíname vstupnými meraniami - koľko má klient podkožného tuku, aký je jeho vnútorný orgánový tuk, koľko má svaloviny, koľko vody, kostnej hmoty, aký je jeho bazálny metabolizmus, biologický vek - ten sa vôbec nemusí rovnať tomu, ktorý má zapísaný v&nbsp;dokladoch. Veľa päťdesiatnikov má v&nbsp;skutočnosti aj pätnásť rokov navyše a&nbsp;poniektorí sedemdesiatnici nemajú ešte ani päťdesiat rokov.“

Spolu začínajú hľadať, kde sa stala chyba. A&nbsp;meniť návyky. „Špeciálna strava bez viditeľných sacharidov, ako je chlieb, ryža, keksy či knedle. To ovplyvní činnosť enzýmov rozkladajúcich škroby. Sme generácia odchovaná na sacharidoch a&nbsp;závislosť od cukru nie­ktorí odborníci prirovnávajú k&nbsp;závislosti od heroínu! Ak telo sacharidy nemá, začína spaľovať tuky. Na to treba pohyb, lebo sa spaľujú práve vo svaloch - takže ranné cvičenie, dopoludňajšia turistika, popoludňajšie plávanie a&nbsp;podvečerné cvičenie na trampolínach. Tak sa dostávajú do rovnováhy aj hormóny, čo bráni výkyvom, teda aj nezvládnuteľnému hladu.“

Na kurze mali muža závislého od jedla, gurmána, výborného kuchára. Aj chlapca, ktorého hmotnosť prekročila 170 kilogramov. Závislý od jedla - čipsy, kola - a&nbsp;od počítača. „Naši klienti majú od 16 rokov až po sedemdesiatku. A&nbsp;tak, ako býva viac žien v&nbsp;kostole a&nbsp;viac mužov v&nbsp;krčme, aj u&nbsp;nás prevažujú ženy. Najťažšie býva ľudí presvedčiť, že sa nemajú stravovať po­dľa hodín - raňajky, desiata, obed... Dospelému úradníkovi by malo denne stačiť jesť dvakrát a&nbsp;pomedzi to iba ovocie. Ale civilizačné návyky nám velia niečo celkom iné. Aj ľudia z&nbsp;iných kultúr, napríklad Japonci alebo Afričania, majú po pár rokoch pobytu v&nbsp;Európe či Spojených štátoch rovnaké problémy ako tunajší obyvatelia. Žiaľ, situácia sa zhoršuje, obezitou trpia čoraz mladšie ročníky a&nbsp;choroby, ktoré s&nbsp;tým súvisia, nastupujú skôr. Stále sa zhoršujú aj stravovacie návyky,“ hovorí doktorka Fulová. Ľudia jednoducho nechcú počuť, že strava z&nbsp;fastfoodov je o&nbsp;polovicu kalorickejšia než jedlo pripravené doma.

V lietadle, v sanitke, na operačke: Mať dvesto kilogramov a&nbsp;vybrať sa na výlet lietadlom nie je žiadna slasť. Ak na oblohe vídať naozaj veľkých pasažierov zriedka, o&nbsp;leteckej linke z&nbsp;haitského Port-au-Prince do New Yorku to určite neplatilo. Táto karibská krajina má neradostný prívlastok - najchudobnejšia na americkom kontinente. Práve preto veľa Haiťanov emigrovalo do Spojených štátov, kde sa im darí oveľa lepšie ako v&nbsp;rodnej krajine. Ich stravovacie návyky, ako konštatovala aj doktorka Mária Fulová, sa za pár rokov až desaťročí v&nbsp;novej vlasti zásadne zmenili. A&nbsp;ono to aj vidieť.

Ak na Haiti tučného človeka takmer nevidíte, viac ako polovica pasažierov potrebovala prídavné remene, aby sa mohli v&nbsp;sedadle pripútať. Teda väčšinou na dvoch sedadlách, pretože do jedného by sa určite neboli zmestili. Ako to riešila americká letecká spoločnosť, nevieme.&nbsp; Podľa slov Veroniky Ševčíkovej, hovorkyne Letiska M. R. Štefánika v&nbsp;Bratislave, si cestujúci pre vlastný komfort, napríklad pre zranenie, ale aj pre svoju fyzickú veľkosť, môže v&nbsp;lietadle kúpiť priestor navyše. „Ide o&nbsp;takzvané extra sedadlo, extra seat, ktoré si rezervuje pri kúpe letenky alebo dodatočne cez webovú stránku leteckej spoločnosti. Prípadne môže kontaktovať leteckú spoločnosť, aby mu pridelila dve sedadlá vedľa seba.“

&nbsp;Výlet sa dá zrušiť, horšie je, ak morbídne obézny človek potrebuje zdravotníckych záchranárov. Vonkoncom to nie je také ojedinelé, ako by sa dakto mohol domnievať. „Ide o&nbsp;desiatky prípadov ročne. Okrem transportu takého pacienta predstavuje problém i&nbsp;to, že extrémna obezita prináša často polymorbiditu, teda súbeh viacerých ochorení. U&nbsp;pacienta sa objavujú systémové ochorenia, ktoré ovplyvňujú celý organizmus, napríklad srdcovo-cievne ochorenia, ochorenia dýchacieho systému, endokrinného systému či pohybového aparátu,“ konštatuje Alena Krčová, manažérka pre komunikáciu s&nbsp;verejnosťou z&nbsp;Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR. „Pri transporte obézneho pacienta, ak treba, si záchranári privolajú na pomoc ďalšiu záchranársku posádku. Ak to nezvládnu, vyžiadame si technickú pomoc hasičov. Spolu s&nbsp;nimi preložíme pacienta do ambulancie záchrannej zdravotnej služby. Aj manipulácia s&nbsp;pacientom v&nbsp;interiéri sanitky, kde sú stiesnené priestory, však predstavuje problém. Navyše, nosidlá majú nosnosť približne 205, v&nbsp;mobilnej intenzívnej jednotke až 275 kilogramov. Práve tá sa môže použiť v&nbsp;niektorých obzvlášť odôvodniteľných prípadoch.“

Spomína na prípad z&nbsp;praxe, keď v&nbsp;Košickom kraji mali požiadavku na prevoz extrémne obézneho pacienta. Do sanitky ho napokon preložili v&nbsp;špeciálnej plachte a&nbsp;s&nbsp;pomocou hasičov. „Mali sme aj pacientku s&nbsp;hmotnosťou nad 230 kilogramov, ktorá mala ťažkosti s&nbsp;dýchaním v&nbsp;kombinácii so srdcovo-cievnym ochorením. Pacientku ošetrili na adrese bydliska, transport do nemocnice napokon odmietla. Obávala sa negatívnych reakcií okolia,“ dodáva.

„Treba však povedať, že manipulácia s&nbsp;pacientom nie je pre záchranárov jednoduchá, ani keď má nižšiu hmotnosť. Už 80-kilogramový pacient, ak je imobilný či v&nbsp;bezvedomí a&nbsp;treba zdolať väčšie množstvo schodov, predstavuje veľkú fyzickú záťaž pre posádku.“&nbsp;Tam, kde sa pre záchranárov problém končí, začína sa pre nemocničný personál. „Presné štatistiky o&nbsp;počte pacientov s&nbsp;vysokou nadváhou nevedieme, ale napríklad na II. chirurgickej klinike alebo II. klinike anestéziológie a&nbsp;intenzívnej medicíny Slovenskej zdravotníckej univerzity podľa odhadov hospitalizujú vyše desať takýchto pacientov ročne,“ povedala nám Ružena Maťašeje, hovorkyňa Fakultnej nemocnice s&nbsp;poliklinikou F. D. Roosevelta v&nbsp;Banskej Bystrici. &nbsp;

„Takýmto pacientom vieme zabezpečiť uloženie na lôžko, máme k&nbsp;dispozícii bariatrické postele a&nbsp;lôžka s&nbsp;vysokou nosnosťou. Takisto ich dokážeme operovať, pretože naše operačné sály sú vybavené operačnými stolmi, ktoré majú nosnosť nad 300 kilogramov,“ dodáva. Tieto postele sme aj videli, slúžia práve pre pacientov s&nbsp;morbídnou obezitou. Ako nám však povedala Alena Kosturová, vedúca sestra pracoviska miniinvazívnej chirurgie, chýbajú prekladacie zariadenia a&nbsp;transportné sedačky. Majú aj špeciálnu váhu, ktorá dokáže nielen zaznamenať hmotnosť do 300 kilogramov, ale vyráta tiež hodnoty BMI. „Limitovaní sme však pri dia­gnostike,“ pokračuje Ružena Maťašeje a&nbsp;vysvetľuje, že napríklad štandardná nosnosť CT prístroja je 150 kilogramov a&nbsp;priemer otvoru prístroja na magnetickú rezonanciu je 60 centimetrov.“

Cukrová generácia: Závislosť od sacharidov prirovnávajú k závislosti od heroínu

Výber pre vás