Martin Domček

Je&nbsp;rozdiel medzi tým, či modul na Mesiaci pristane, alebo doň - buď kontrolovane, alebo nechcene - narazí. Zrážok bolo relatívne dosť, úspešné „mäkké“ pristátia však majú na svojom konte v&nbsp;celej histórii vesmírneho výskumu len tri krajiny - USA, Sovietsky zväz, respektíve Rusko, a&nbsp;Čína. Štvrtou by sa už onedlho mal stať Izrael.

Nie je to len nejaký verbálny sľub, aké už dlhšie počúvame napríklad zo zámoria a&nbsp;týkajú sa pilotovaných letov na Mesiac a&nbsp;Mars, ide o&nbsp;reálny plán, ktorý sa blíži do finálnej fázy. Čo to znamená v&nbsp;praxi?

Predovšetkým dlhodobú spoluprácu medzi štátnym a&nbsp;privátnym sektorom, konkrétne medzi spoločnosťou Israel Aerospace Industries a&nbsp;neziskovou organizáciou SpaceIL. Tie spoločne dokázali od&nbsp;rôznych, prevažne súkromných organizácií získať v&nbsp;priebehu ôsmich rokov finančné príspevky vo výške takmer 90 miliónov dolárov. Investovali ich do vývoja prvého izraelského modulu, ktorý by sa na cestu k&nbsp;Mesiacu mal vydať už tento rok v&nbsp;decembri. Odštartovať by mal z&nbsp;mysu Canaveral na Floride.

Bude to doteraz najmenší modul, aký by mal na povrchu Mesiaca pristáť, jeho priemer je približne dva metre, výška jeden a&nbsp;pol metra a&nbsp;váži necelých 600 kilogramov. Presný dátum štartu zatiaľ nie je známy, no cesta k&nbsp;Mesiacu by mu mala trvať približne dva mesiace a&nbsp;na jeho povrchu by mal pristáť koncom februára.

Celý let by sa mal udiať na počesť 70. výročia vzniku štátu Izrael, pôvodná myšlienka je však staršia. Spoločnosť SpaceIL sa totiž zapojila do súťaže Google Lunar XPrize. Tá bola určená privátnej spoločnosti, ktorá ako prvá dostane svoj modul na Mesiac, limitom bol koniec roku 2017. Ak by modul dokázal po povrchu prejsť aspoň 500 metrov a&nbsp;poslať na Zem HD video, dostal by ďalších 20 miliónov. Súťaž sa napokon skončila neúspechom, respektíve pokračuje, ale už bez sponzoringu Googlu a&nbsp;jeho štedrej finančnej dotácie.

Izraelská spoločnosť nehodila uterák do ringu, ale vo vývoji svojho modulu pokračovala a&nbsp;vyzerá to tak, že celý projekt dotiahne do úspešného konca.

To však nie je zďaleka jediná aktuálna „mesačná“ aktivita. S&nbsp;ešte ambicióznejším plánom prišiel Elon Musk, ktorý je známy ako zakladateľ automobilky Tesla a&nbsp;predovšetkým privátnej vesmírnej spoločnosti SpaceX. Ten chce už koncom budúceho roku vyslať na cestu okolo Mesiaca dvoch vesmírnych turistov. Obaja vraj za svoju cestu už zaplatili značnú zálohu. Ako sa tam dostanú? Turistov by priamo na Mesiac chcela voziť aj americká spoločnosť Golden Spike založená bývalými zamestnancami NASA. Za letenku pre dvoch pýtajú jeden a&nbsp;pol miliardy dolárov. Kedy by záujemcovia mohli letieť, nie je zatiaľ známe. Pravdepodobne ni­kdy, pretože aj keď spoločnosť oficiálne funguje, v&nbsp;roku 2014 sa v&nbsp;online prostredí definitívne odmlčala a&nbsp;jej web je v&nbsp;rekonštrukcii. Konkurovať im chce britská spoločnosť Excalibur Almaz, ktorá chce zvýšiť adrenalín pasažierov tak, že hodlá používať repasovaný vyradený ruský hardvér, konkrétne návratové moduly VA.

Ak sa izraelskému modulu naozaj podarí úspešne pristáť na povrchu Mesiaca, bude najmenším funkčným modulom v&nbsp;celej histórii, ktorý bude Mesiac bezprostredne skúmať. Z&nbsp;vedeckého hľadiska by sa modul mal zamerať na fotografovanie a&nbsp;filmovanie povrchu a&nbsp;bude tiež merať pomocou magnetometra jeho magnetické pole.

Mesiac sa stredobodom pozornosti opäť stáva najmä v&nbsp;súvislosti s&nbsp;plánovanými letmi na Mars. Zatiaľ jedinou krajinou, ktorá na povrch Mesiaca dostala astronautov, sú USA, naposledy v&nbsp;decembri 1972.

Posledné úspešné pristátie nepilotovaného modulu má na svojom konte Čína. Tá v&nbsp;roku 2009 vyslala k&nbsp;Mesiacu modul Chang’e 1, ktorý sa s&nbsp;povrchom cielene zrazil, a&nbsp;v&nbsp;roku 2013 tam vyslala rovnomenný modul s&nbsp;poradovým číslom 3, ktorému sa na povrchu podarilo mäkko pristáť. Ďalším v&nbsp;poradí by mal byť teda Izrael. Európa zatiaľ zostáva bokom, jej poslednou mesačnou aktivitou bolo vyslanie modulu Smart-1, ktorý sa s&nbsp;jeho povrchom cielene zrazil v&nbsp;roku 2006.

V&nbsp;polovici budúcej dekády by však ESA chcela spolu s&nbsp;kanadskou a&nbsp;japonskou vesmírnou agentúrou vyslať na Mesiac návratový modul, misia má označenie Heracles. Ešte predtým by však spolu s&nbsp;Rusmi a&nbsp;ich modulom Luna-27 chcela v&nbsp;roku 2022 na Mesiac vyslať superpresné hodiny, budú súčasťou jeho pristávacieho a&nbsp;navigačného systému.

Mesiac a Mars opäť stredobodom pozornosti: Plán pilotovaných letov sa blíži do finálnej fázy

Výber pre vás