Martin Domček

Od zvyšku posádky sa však bude výrazne odlišovať - napríklad tým, že je prevažne z kovu a plastu a navyše ho vytlačili na 3D tlačiarni. Jeho tvorcovia ho voľne opísali ako „niečo na spôsob vznášajúceho sa mozgu“.

Už má dokonca svoje meno - CIMON. Veľkými písmenami ho píšeme preto, lebo ide v skutočnosti o skratku odvodenú z anglického slovného spojenia Crew Interactive Mobile Companion. Spoločne ho zostrojili inžinieri z vesmírnej divízie Airbusu a programátori zo spoločnosti IBM. V skutočnosti je to pokročilá umelá inteligencia sídliaca v „tele“ sférického tvaru, ktoré je schopné samostatne fungovať a „visieť“ v prostredí mikrogravitácie na vesmírnej stanici vedľa svojich živých kolegov.

Jeho veľkú časť zaberá displej zobrazujúci dáta relevantné pre činnosť, ktorú astronaut v jeho blízkosti práve vykonáva. Ak ich nezobrazuje, na displeji ich nahradí priateľsky vyzerajúca tvár, a keďže CIMON je vybavený aj reproduktormi, dokáže dokonca konverzovať s ostatnými.

Bol navrhnutý ako nový typ robotického asistenta pre posádku stanice a podľa vyjadrenia predstaviteľov spoločnosti Airbus bude prvou umelou inteligenciou, ktorá sa bude aktívne podieľať na chode stanice.

Ako inteligentný stroj by mal slúžiť posádke ISS predovšetkým pri riešení bežných rutinných problémov, napríklad tým, že bude pomáhať s diagnostikou. Jeho neurálna sieť - počítačový systém fungujúci veľmi podobne ako ľudský mozog - umožňuje ísť v komunikácii o krok ďalej, svojou formou sa dokáže priblížiť štandardnej medziľudskej komunikácii.

<p>CIMON váži približne päť kilogramov a v súčasnosti ho „trénuje“ skutočný astronaut. Je ním Alexander Gerst, ktorý na ISS strávil v roku 2014 šesť mesiacov - vyslala ho tam Európska vesmírna agentúra (ESA). Na vesmírnu stanicu sa vráti, konkrétne v júni tohto roka, a zostane tam do októbra. A čo je najdôležitejšie, svojho zverenca vezme so sebou.

Ten by už mal byť na svoje vesmírne dobrodružstvo dokonale pripravený. Od roku 2016 ho naň okrem Gersta pripravuje 50 špecialistov. CIMON postupne zoznamujú s konštrukciou ISS, čiže nahrávajú doň podrobné dáta upravené tak, aby sa po stanici mohol samostatne pohybovať.

Len čo sa CIMON dostane do vesmíru, okamžite sa zapojí do série rôznych experimentov, niektoré budú netradičné. Čaká ho napríklad skladanie Rubikovej kocky, bude pracovať s krištáľmi, ale čaká ho aj medicínsky experiment, počas ktorého sa z neho stane interaktívna kamera.

Medzinárodná stanica sa rozrastá a čulo sa na nej experimentuje. V roku 2016 sa k nej napríklad pripojil nafukovací modul BEAM od spoločnosti Bigelow Aerospace a astronauti sú s ním takí spokojní, že si ho tam nechajú minimálne do roku 2020. Dostal sa tam aj humanoidný robot Robonaut 2, v polovici tohto roku tam poputuje umelá inteligencia a okolo stanice bude poletovať dokonca autonómny robot Astrobee.

V skutočnosti je však jej budúcnosť nahnutá a nikto dnes nevie, čo s ňou bude po roku 2024, keď sa Američania pravdepodobne prestanú podieľať na jej financovaní. V tejto súvislosti sa čoraz viac hovorí o jej nástupcovi.

Astronauti na Medzinárodnej vesmírnej stanici budú mať onedlho nového spoločníka - umelú inteligenciu

Výber pre vás