Martina Ute&scaron;en&aacute; je dlhoro&#269;nou redaktorkou, ktor&aacute; sa &scaron;pecializuje na t&eacute;my&nbsp;slovensk&eacute;ho a svetov&eacute;ho zdravotn&iacute;ctva, pr&iacute;behy, kauzy a&nbsp;osvetov&eacute; &#269;l&aacute;nky.

Martina Utešená

Milý pacient, mám pre vás dobrú správu. Vaša choroba sa dá liečiť. Tu je recept, nech sa páči, - povie lekár a pacient sa vyberie do lekárne. Myslí si, že keď je liek na recept, bude platiť len „spoluúčasť“ a zvyšok zaplatí poisťovňa. No v mnohých prípadoch to tak nie je. Len minulý rok dostali pacienti recept na viac ako 10 miliónov balení liekov, ktoré si museli celé zaplatiť. Dali za ne vyše 70 miliónov eur z vlastného vrecka. Na doplatkoch za lieky na predpis zaplatili 145 miliónov. Tieto čísla každý rok stúpajú, a to sme do nich nezapočítali voľnopredajné liečivá, iba lieky na recept.

Uveďme jeden príklad z mnohých. Tabletka s účinnou látkou progesterón. Pomáha odstrániť poruchy menštruačného cyklu, ale lekári po nej siahnu najmä pri tehotných v prvom trimestri, ktorým hrozí potrat. Nahrádza prirodzený progesterón a pomáha udržať tehotenstvo v prvých troch mesiacoch. Dobre ho pozná každá žena, ktorá absolvovala umelé oplodnenie. Užíva aj osem tabliet denne a jedno balenie lieku spotrebuje asi za štyri dni.

Do lekárne si vykračuje s receptom na liek, z nej s účtom na päťdesiat eur. Lieky za túto sumu jej nevystačia ani mesiac. Na pokladničnom bloku z lekárne je napísané, že zdravotná poisťovňa poskytuje za tabletky nulovú úhradu, čím sa liek proti potratu dostáva do kategórie dobrovoľných antikoncepčných tabletiek či liekov na bolesť.

Oslovili sme všetkých členov kategorizačnej komisie ministerstva zdravotníctva, ktorá rozhoduje, koľko za liek zaplatí poisťovňa a koľko pacient. Pýtali sme sa na jediný dôvod, prečo by si ženy tento dôležitý liek priamo z rúk lekára mali platiť samy. Pred štyrmi rokmi to tak nebolo.

Zástupcovia poisťovne Dôvera neodpovedali. Profesor Ján Murín z Univerzitnej nemocnice v Bratislave nás odkázal na šéfku komisie Miriam Vulevovú z ministerstva zdravotníctva. Bez odpovede nás nechala aj hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Eva Kliská, ktorá mala odpovedať za profesorku Danku Švecovú. Za ministerstvo zdravotníctva sa nakoniec vyjadrila hovorkyňa Zuzana Eliášová. Povedala nám to isté, čo Union ZP a Všeobecná zdravotná poisťovňa. Liek už takmer štyri roky nie je v kategorizačnom zozname a o vyradenie požiadal sám výrobca. Preto ho poisťovne neplatia a úhrada je len na pacientovi.

Registráciu lieku má v rukách Laboratoires Besins International. Videli sme dokument, v ktorom skutočne požiadal kategorizačnú komisiu o vyradenie lieku zo zoznamu tých, na ktoré prispievajú poisťovne. Oficiálny dôvod bol ukončenie dodávok lieku na Slovensko. To však nie je realita. Progesterón na Slovensko veselo dovážajú. Vďaka informáciám Národného centra zdravotníckych informácií vieme, že len minulý rok lekári predpísali ženám takmer 22-tisíc balení takmer za 150-tisíc eur. V roku 2016 pacientky vytiahli z peňaženky dokonca o 100-tisíc eur viac.

Farmaceutickú firmu sme opakovane oslovili s otázkou, aký bol skutočný dôvod straty záujmu o kategorizáciu. Po dlhom naťahovaní sa nakoniec oficiálne nevyjadrila. No jedna zamestnankyňa nám neoficiálne potvrdila, že im to za to nestojí. A toto môže byť dôvod: Keď chce výrobca prejsť kategorizáciou na Slovensku, nemôže si len tak vymyslieť cenu. Musí mu dať špeciálnu. Tá nesmie prekročiť priemer troch najnižších cien v krajinách Únie. Znamená to, že máme jedny z najlacnejších liekov v Únii, čo je pre štátny rozpočet dobre, na druhej strane slovenský trh stráca na atraktivite. Spomínaný progesterón u nás stojí 6,45 eura a v Českej republike vyše sedem. V Česku na ňom výrobca zarobí o 15-tisíc eur viac ako u nás. Pacientky u českých susedov zaň zaplatia len dve eurá, poisťovne ho tam uhrádzajú. Ministerstvo zdravotníctva sa tvári, že je všetko v poriadku. Má predsa lacnejšiu alternatívu. „Aktuálne je v kategorizačnom zozname liek s rovnakou účinnou látkou progesterón, ktorý je hradený z verejného zdravotného poistenia a s minimálnym doplatkom 0,97 eura,“ napísala hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová. To, že ide o injekciu do svalu, ktorú by musel žene s rizikovým tehotenstvom každý deň pichať zdravotnícky pracovník, nespomenula. Ale litera zákona je splnená. K tomuto lieku existuje lacnejšia alternatíva.

A teraz kto je ten zlý? Výrobca? Alebo si treba priznať, že naša cenová lieková politika má svoje obete, na ktoré doplácajú pacienti? „Nie je dobré, že tlačíme výrobcu do zníženia ceny lieku, lebo následkom je často rozhodnutie vypadnúť z kategorizácie alebo celkovo odísť z trhu. Potom sú na Slovensku viaceré lieky podpultové. Takže si myslím, že v liekovej politike ideme nesprávnym smerom a nie sú určené jasné pravidlá,“ vyjadril sa vedúci lekár Sanatória Helios v Martine Peter Krajkovič. „V liekovej politike je snaha postupne vytlačiť úhradu liekov zdravotnou poisťovňou a hradiť lieky plne alebo čiastočne pacientom,“ tvrdí.

„Áno sú tu šumy, že výrobcovia liekov, hlavne generík, nebudú žiadať o zaradenie liekov do kategorizácie, budú ich len registrovať, čo by znamenalo, že pacient si ich zaplatí sám. Zo strany farmaceutického priemyslu sa k tomu nikto nevyjadrí, lebo sú viazaní obchodným tajomstvom, podľa mojich informácií ani nevedia, ako budú na ďalšie znižovanie cien liekov ich centrály reagovať,“ povedala Mária Lévyová z Asociácie na ochranu práv pacientov.

Zaujímalo nás, či rovnakú obavu má ministerstvo zdravotníctva. Nepôsobia nízke ceny liekov na výrobcov tak, že strácajú záujem o kategorizáciu a radšej liek predajú za plnú úhradu? Dostali sme takúto odpoveď: „Je úplne legitímne, keď sa Slovensko snaží zabezpečiť pre svojich občanov lieky za primerane nízke ceny. Slovensko referencuje ceny ako priemer z troch najnižších cien, sú teda krajiny, kde sú ceny ešte nižšie. Preto nevidíme dôvod, aby výrobcovia nemali záujem byť na našom trhu.“

Ďalšou veľkou témou, ktorá trápi našich pacientov, sú doplatky za lieky na recept. Dáme za ne ročne okolo 140 miliónov eur! Reči o tom, že doplatky nebudú stúpať, zostali rečami. Každý rok zaplatíme na doplatkoch za lieky na recept približne o 4 až 5 miliónov viac. Najviac to cítia dlhodobo chorí. Tí presne vedia, koľko platili v lekárni pred tromi mesiacmi a koľko je to dnes.

„Každá nová kategorizácia je pre dlhodobých pacientov neistotou. Ako nám opäť zdvihnú doplatok a ako prežijeme,“ hovorí Mária Lévyová. „Exminister zdravotníctva Tomáš Dru­cker vyhlásil, že máme propacientsky orientované zdravotníctvo, že sa zlepší dostupnosť liečby pacientov, inovatívna liečba nebude na výnimky, doplatky neporastú a podobne. To sa nestalo,“ hovorí.

„Výška doplatkov pacienta tvorí necelú tretinu (29 percent - pozn. red.) nákladov za lieky vrátane tých, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis,“ hovorí ministerstvo zdravotníctva. Poukazuje na to, že na tom zďaleka nie sme najhoršie. „Čo sa týka ostatných krajín V4, podľa štatistiky OECD je výška doplatkov pacienta za lieky v Českej republike 41 percent, v Maďarsku 45 percent a v Poľsku až 66 percent,“ vyčísľuje ministerstvo.

Od minulého štvrtka máme novú ministerku. Andrea Kalavská je lekárka a jej srdcovou záležitosťou je lieková politika. Podarilo sa jej zastaviť reexport, ktorý bol tiež dôsledkom lacných liekov. Budeme teda sledovať, či sa pri nej pacient bude mať konečne lepšie.

Mohlo by vás zaujímať:

Milióny od chorých: V zdravotníctve sociálnej vlády platia chorí za lieky na recept dvesto miliónov eur ročne

Výber pre vás