Dušan Valent

Pompeje a&nbsp;Herculaneum boli bohaté rímske mestá ležiace na západnom pobreží Apeninského polostrova. Vo väčších, asi 30-tisícových Pompejach prekvitali remeslá a&nbsp;obchod, zatiaľ čo v&nbsp;prístave päťtisícového Herculanea kotvilo množstvo rybárskych lodí a&nbsp;neďaleko stáli vychýrené dielne na opracovanie mramoru. Prekvitali však iba do 24.&nbsp;augusta 79, keď obe mestá – a&nbsp;s&nbsp;nimi väčšiu časť ich obyvateľov&nbsp;–&nbsp;pochoval výbuch neďalekej sopky Vezuv.

Klasický filológ Steven L. Tuck z&nbsp;Miamskej univerzity upozorňuje, že erupcia Vezuvu nebola náhla a&nbsp;nečakaná, ale trvala vyše osemnásť hodín. To znamená, že obyvatelia mali dosť času, aby pred skazou unikli. A&nbsp;mnohým sa to podľa neho očividne aj podarilo. „V&nbsp;oboch mestách sa našli pozostatky len zlomku populácie,“ vysvetľuje. „Taktiež chýbajú mnohé predmety, ktorých prítomnosť by sme očakávali, napríklad vozy a&nbsp;kone v&nbsp;stajniach, lode a&nbsp;člny v&nbsp;prístave alebo šperky a&nbsp;mince v&nbsp;trezoroch.“ Podľa výskumníka síce mnohí archeológovia predpokladali záchranu časti alebo väčšiny obyvateľov, až doposiaľ však nik nepátral po preživších. A&nbsp;práve o&nbsp;to sa Steven Tuck pokúsil. Zozbieral mená známe iba z&nbsp;Pompejí a&nbsp;Herculanea a&nbsp;pátral po nich v&nbsp;okolitých komunitách v&nbsp;období bezprostredne po erupcii Vezuvu. „Po ôsmich rokoch prehľadávania databáz a&nbsp;desiatok tisíc rímskych nápisov zo stien alebo z&nbsp;náhrobných kameňov som našiel dôkazy o&nbsp;200 preživších, ktorí sa usadili v&nbsp;dvanástich mestách,“ hovorí Tuck. „Zväčša sa usadili v&nbsp;okolí Pompejí, typicky severne od Vezuvu, čiže mimo najviac zničených oblastí.“ Podľa filológa sa zdá, že väčšina z&nbsp;nich zostala čo najbližšie k&nbsp;ich zničenému mestu. „Uprednostňovali presídľovanie spolu s&nbsp;ostatnými preživšími a&nbsp;následne sa spoliehali na spoločenské a&nbsp;ekonomické kontakty z&nbsp;miest, odkiaľ pochádzali,“ konštatuje bádateľ.

Podľa zistení Stevena Tucka sa niektorým presídlencom darilo. Lucius Caltilius napríklad v&nbsp;Ostii založil chrám populárneho grécko-egyptského boha Serapisa spájaného so zrnom a&nbsp;s&nbsp;úrodou. Jeho potomkovia patrili v&nbsp;meste k&nbsp;prominentným a&nbsp;bohatým občanom niekoľko generácií, ako naznačuje okrem iného majestátna rodinná hrobka. Rodinné meno známe takmer výlučne z&nbsp;tohto mesta sa náhle vytratilo v&nbsp;druhej polovici 2. storočia, možno pre epidémiu kiahní, ktoré sa vtedy prehnali ríšou. Obchodník Aulus Umbricius sa pre zmenu usadil v&nbsp;druhom najrušnejšom prístavnom meste rímskej ríše Puteoli. Tak ako predtým predával garum, čo bola mimoriadne populárna omáčka z&nbsp;fermentovaných rýb. Z&nbsp;vďaky za útočisko, ktoré mu poskytlo mesto, nazval svojho prvorodeného syna Puteolanus.

Iní utečenci mali podľa Tuckových zistení menej šťastia. „Mnohí boli chudobní už predtým alebo prišli o&nbsp;majetok pri erupcii,“ hovorí filológ. „V&nbsp;Puteoli sa taktiež usadila napríklad Fabia Secundina z&nbsp;Pompejí, vnučka bohatého obchodníka s&nbsp;vínom. Tu si vzala za muža gladiátora menom Aqua­rius, ktorý zomrel ako 25-ročný, vinou čoho sa Fabia ocitla vo finančnej tiesni.“ Tri chudobné rodiny z&nbsp;Pompejí – Avianiovci, Atiliovci a&nbsp;Masuriovci – sa usadili v&nbsp;malej chudobnej osade Nucerii. Podľa nápisov z&nbsp;náhrobkov si Masuriovci adoptovali chlapca menom Avianius Felicio. „Čo je pozoruhodné, v&nbsp;160-ročnej histórii rímskych Pompejí nemáme dôkaz o&nbsp;žiadnych podobných adopciách, siroty vždy vychovávali členovia širšej rodiny. Z&nbsp;tohto dôvodu je pravdepodobné, že Feliciovi nezostali žiadni žijúci príbuzní,“ uzatvára Steven Tuck.

Sopečná pohroma, ktorá pochovala Pompeje, časť obyvateľov ušetrila. Ako dopadli tí, čo prežili?

Výber pre vás

Sopečná pohroma, ktorá pochovala Pompeje, časť obyvateľov ušetrila. Ako dopadli tí, čo prežili?

Súvisiace články

Tabletka štíhlosti: Nový prípravok na chudnutie dokáže zázraky, je tam však jedna nástraha

Výrečné sýkorky: Keď trepocú krídlami, dávajú partnerovi jednoznačný signál

Záhada pyramíd vyriešená: Hádajte, čo starým Egypťanom pri ich stavbe pomáhalo

Premyslený podvod? Výskum ohýbal dáta, aby ženy prezentoval ako lovkyne

Falošná pyramída: Nevybudovali ju ľudia ani mimozemšťania. Podľa archeológov je dielom prírody

Výber pre vás