Plus 7 dní

Keby sa v devätnástom storočí cestovatelia po Ázii nezaujímali o tamojšiu flóru, dnes by sa našim ochrancom prírody dýchalo ľahšie. Žiaľ, invázne a agresívne rastliny sú neraz veľmi pekné. A tak sa v plecniakoch členov výprav ocitli aj semená boľševníka obrovského. Vtedy nikto netušil, aká je to pliaga a v anglickej Kew Garden sa rozvinul do plnej majestátnosti.

Odtiaľ putoval ako okrasná rastlina do parkov i súkromných záhrad. Ani odborníci sa nezhodujú v tom, prečo dosahuje dva- i trikrát väčšie rozmery ako v domovskej krajine. Domnievajú sa, že záhradníci robili selekciu, vyberali najsilnejšie kúsky a k tomu sa tejto jedovatej kráske zrejme zapáčila zmena drsného vysokohorského prostredia za vlahé nížiny.

Šíri sa kozmickou rýchlosťou aj u nás, obrovskými listami doslova vydusí pôvodnú vegetáciu. Navyše, šťava pôsobí na človeka ako yperit. Jediný dotyk môže na pokožke spôsobiť nepríjemné hnisajúce pľuzgiere a stopy po spálenine na nej zostanú aj niekoľko mesiacov. Zakúsili to aj mladíci z východného Slovenska, ktorí zachraňovali topiaceho sa priateľa.

Ešte nedávno nebolo cez boľševníky vidieť na rieku. Po zásahu robotníkov z povodia Laborca sú obludy preč. Do jari... Foto: Martin Domok

Keď si Miro Virčík z dedinky Záhor pred pár týždňami viac hrkol a zašiel k rieke Uh pozrieť na kúpajúcich sa kamarátov, ľahol si na plytčine, priamo do vody. „Vlnky mi fajne masírovali chrbát, zaspal som a voda ma odniesla preč,“ spomína.

Viac si nepamätá. Až to, že ho po niekoľkých dňoch zobudili z umelého spánku v nemocnici, kde mu museli vypumpovať pľúca. Jeho matka Anna a sestra Jaroslava si však udalosť vybavujú veľmi živo.

Na terase domu, pár metrov od Uhu, nám rozprávajú, ako vystrašené utekali k rieke, mysliac si, že Miro sa utopil. Našťastie, z vody ho vytiahli dvaja mladíci v hodine dvanástej. „Obaja sa pri tom popálili boľševníkom,“ hovorí Anna. „No najhoršie skončil policajt, ktorý k nim utekal rovno cez porast. Toho rastlina zasiahla na celom tele a museli sa o neho postarať lekári.“

V dedine boľševník veľmi dobre poznajú. Virčíkovcom každoročne vyrastie nielen na poli, ale aj na dvore. „Keď ho vykopeme, objaví sa znova,“ hovorí nám pani Anna a posiela Mira, aby otravnú zelinu vykopal. Na ukážku.

Prebudený: Miro sa prebral až po niekoľkých dňoch v nemocnici. Netušil, čo si museli jeho záchrancovia vytrpieť. Foto: Martin Domok

Devätnásťročný Michal Kocánik sa chodieva s kamarátmi pravidelne kúpať do Uhu. Majú vlastné chodníčky, aby sa gigantickej rastline vyhli, a okrem toho, časť brehu čistí hraničná polícia, aby mala prehľad o plávajúcich kontrabandoch z Ukrajiny. Keď sa Miro topil, nebol čas na hľadanie bezpečnej trasy.

„Už mu z vody trčal len chrbát,“ spomína Michal. Odmenou za obetavý čin mu bolo poďakovanie rodiny a spálená pokožka na rukách i na bruchu. „Mal som tam pľuzgiere, potom chrasty a riadne to štípalo. Teraz už ostali len jazvičky.“

Starostu Vysokej nad Uhom Jána Hrešana stretávame v adrenalínovej nálade. „Práve som bol na posede, keď som počul motorovú pílu. Videl som tam partiu Rómov, ktorá zrezala sedemnásť stromov. S policajtmi sme ich chytili a teraz riešime škodu, ktorú spôsobili.“ Keď spomenieme boľševník, ochotne sa rozhovorí. Má s ním skúsenosti už od svojich dvanástich rokov, keď ho objavil na brehu rieky a zapáčili sa mu biele kvety. „Pri lámaní sa mi pár kvapiek jedovatej rastlinnej šťavy dostalo na pokožku. Mama mi to liečila metylalkoholom, ale ani po týždni sa to nechcelo zahojiť.“

Dnes ho majú v obci plno. Nielen pri rieke, ale aj v uliciach, na dvoroch, v záhradách. „V Česku ho likvidovala armáda, u nás nemáme prostriedky. Vypisujem listy všade, ale efekt je nulový. Nedostávame žiadne financie, žiadne chemikálie, žiadnu pomoc, už som z toho znechutený.“

Ako vraví, pravidelne upozorňujú obyvateľov, čo môže „jedoš“ spôsobiť, a rodičov odrádzajú od toho, aby svoje ratolesti púšťali k rieke. Ján Hrešan nás vodí dedinou a ukazuje gigantické rastliny. Priamo pod novým mostom ich je niekoľko. „Správcovia povodia tu čistili, ale boľševníku sa vyhli. Aj oni sa zrejme boja...“

Neobývaný dom, dvor obsypaný kaukazským votrelcom. Starosta tvrdí, že ho kosia aj štyrikrát ročne. Ani najbližšiemu susedovi sa súčasný stav nepozdáva. „Máme doma malé dvojčatá. Stačí, že sa načiahnu cez plot a dotknú jedovatých listov. Alebo vbehnú na pozemok,“ hovorí Róbert znechutene. Iný prípad je babka, čo si štyridsať rokov odrobila na družstve a má tristo eur dôchodok.

Zákon síce nariaďuje vlastníkom pozemkov, aby invázne rastliny likvidovali na vlastné náklady, ale kde by ona tie „náklady“ vzala? „Minule mi hovorila: „Jani, ja nemám ani na vlak do Bratislavy, aby som tam niekoho z vlády pretiahla motykou,“ dodáva položartom starosta.

Pri mapovaní situácie vo východoslovenských dedinách nám robí sprievodcu botanik Správy Chránenej krajinnej oblasti (SCHKO) Vihorlat Ladislav Palko. Počas cesty do Lekároviec rozpráva o niekoľkoročnom boji proti - ako ho v tejto lokalite volajú - „ruskému kamarátovi“.

Absolvovali množstvo rokovaní, na ktorých bol jediný problém. Peniaze. Všetci vedia, že ho treba vykynožiť. Lenže za čo? Navyše, márna snaha, keď Ukrajinci na ničenie kašlú a voda k nám neustále prináša čerstvé semená. Nejaké peniaze sa našli aspoň na vyčistenie okolia Lekároviec. Už dva roky ho teda likvidujú mulčovacím mechanizmom a postrekujú chemikáliou.

V Lekárovciach to už nie je tak ako v minulosti, keď ženy chodievali prať bielizeň do rieky a deti pri nej trávili celé dni. „Dnes sedia doma pri počítačoch, čo je v tomto prípade šťastie,“ hovorí starosta Milan Ormesey. Podľa neho je za rozmach nebezpečnej rastliny zodpovedné aj zvýšenie prietoku Uhu a odstránenie stromov, čo malo byť jedno z protipovodňových opatrení. Aj on prácu správcov povodia oceňuje. „Pripadá mi to však ako boj s veternými mlynmi. Jeden rok to vykosíte a na jar narastie znova.“

Riaditeľ Správy povodia Laborca Michalovce Ján Kondáš jeho slová potvrdzuje. „Likvidácia tejto rastliny je dlhodobý proces, ktorý by sa mal riešiť celoplošne v rámci Slovenska. My ju odstraňujeme lokálne,“ tvrdí. Problém sú, samozrejme, aj náklady. Tie vyčísľuje zhruba na šesťtisíc eur na jediný hektár, pričom len v ich správe je až 120-hektárová plocha zarastená týmto kaukazanom. Na to by potrebovali asi milión eur ročne. Niekoľko sezón za sebou...

Okolie rieky Uh je v nevýhode pre nečinnosť Ukrajincov. Napriek tomu nepatrí k lokalitám s najväčším výskytom boľševníka. Jedovatá rastlina sa omnoho výraznejšie zakorenila na Kysuciach. Tu je však šanca zničiť ju, hoci je to otázka času. Semená totiž dokážu vyklíčiť aj po desiatich rokoch.

Miestni ochrancovia prírody s ňou bojujú viac ako desaťročie a dve tretiny populácie sa im podarilo zlikvidovať. Vďaka aktívnemu pôsobeniu botaničky SCHKO Kysuce Evy Pietorovej zápas s kaukazskou pliagou neustal, ani keď im došli finančné prostriedky a nebolo na chemikálie. Doslova otrocky chodili s kolegami a dobrovoľníkmi od rastliny k rastline a postupne odstrihávali súkvetia po odkvitnutí a pálili ich. V lese pri Klokočove ju nachádzame počas voľnej soboty spolu s mladou pomocníčkou Ivetou Kasákovou. Tá jej, spolu s mamou, dobrovoľnou strážkyňou prírody, pomáha už od piatej triedy.

„Len v tejto oblasti sme mali pred časom viac ako tristo jedincov, dnes ich je asi sto,“ hovorí botanička, pričom odstrihnuté okolíky so zelenými plodmi ukladá do igelitového vreca. Veľa práce nemá. Niekto totiž iniciatívne väčšinu boľševníkov vysekal. Netušil, že zbytočne. „Na zvyšku stonky totiž narastie kvet znova a po odkvitnutí sa vo vysokom poraste ťažko hľadá. Je to pre nás len robota navyše.“

Predierame sa hustým porastom a snažíme sa vyhnúť veľkým zubatým listom, ktoré sú plné jedovatej šťavy. Iveta nám ukazuje zrezané hrubé stonky, na ktorých už vyrástli ďalšie kvety. Teraz musia čakať na ich odkvitnutie, vypátrať ich a znova zrezať.

„Množstvo týchto rastlín dokáže nahnať hrôzu,“ hovorí Eva Pietorová. „Chápem, prečo to vysekali. Vôbec nám tým však nepomohli.“ Botanička si vybavuje niekoľko prípadov vážneho poškodenia zdravia, ktoré boľševník spôsobil. „Najhoršie je, že človek pri priamom kontakte nič necíti. Keď sa na druhý deň objavia páliace pľuzgiere, často ani nevie z čoho.“

Eva Pietorová je rozhodnutá kaukazana na Kysuciach úplne poraziť. „Pokladám to za jeden zo svojich životných cieľov a rada by som sa jeho naplnenia dožila,“ dodáva.

„V literatúre sa uvádza, že jediný exemplár vytvorí až desiatky tisíc plodov,“ hovorí nám ďalší botanik Libor Ulrych, s ktorým sa stretávame v ústredí Štátnej ochrany prírody SR v Banskej Bystrici. „Našťastie pre nás, má jednu dobrú vlastnosť. Keď zakvitne a vytvorí plody, umrie aj s koreňmi.“

Takže, ak likvidátori vystihnú správny čas, svojím spôsobom rastlinu oklamú. Odseknú jej súplodia tesne pred vysemenením a potom si pokojne zhnije aj s koreňmi, „mysliac si“, že svoju úlohu splnila. Pri väčších porastoch sú však potrebné mulčovacie stroje a postrek. Najlepšie na dvakrát.

Američania dokonca prišli s nápadom injektáže. Do veľkej tyče dajú množstvo ampuliek s herbicídom, zabodnú ju do hrubej stonky a jed zničia jedom. „Aj keby sme však k tejto práci pristupovali s dostatočnými prostriedkami a maximálne intenzívne, pozitívny výsledok neočakávam skôr ako o päť rokov...“

Agresivitu rastliny nám ilustruje príhodou z minulosti, keď ju odstraňoval v okolí Nitry. Mal som vtedy ochranný oblek aj rukavice, napriek tomu mi jedovatá šťava prenikla na pokožku. Nevedel som to a po prezlečení som sa oddával teplu letného slnka. Už na druhý deň sa mi na ruke objavil veľký červený fľak a pľuzgiere, akoby som mal popáleniny druhého stupňa.“

Boľševník obsahuje v bunkovej šťave furanokumaríny, ktoré vyvolávajú silnú citlivosť kože na svetlo. Pôsobením slnka vznikajú ťažké popáleniny - až do tretieho stupňa. Zle sa hoja a pokožka si môže vyžadovať transplantáciu. Aj po zahojení často zostávajú pigmentové škvrny. Kontakt s boľševníkom môže tiež spôsobiť bolesti hlavy, zvýšenú teplotu a zimnicu.

Známe sú prípady udusenia detí, keď manipulácia s touto rastlinou u nich vyvolala poškodenie slizníc úst a krku. Postihnuté miesto sa odporúča riadne umyť, ak treba, ošetriť ho ako popáleninu, prípadne podať antihistaminiká. Nemali by ste sa vystavovať slnečnému žiareniu aspoň tri dni.

Spôsobí vám popáleniny aj udusenie: Rastlina s účinkami yperitu

Výber pre vás