Dušan Valent

<p>Ľubovoľní dvaja ľudia na svete, pokojne aj potomok juhoamerických Indiánov a potomok austrálskych aborigénov, majú spoločných prinajmenšom 99,9 percenta DNA. Necelá jedna desatina percenta genetických odlišností rozhoduje o všetkých viditeľných rozdieloch medzi ľuďmi. Ale aj o tých, ktoré nevidíme. Ako je napríklad rozličná citlivosť na infekciu novým koronavírusom SARS-CoV-2.</p>

<h2>Nie je to oslabená imunita</h2>
<p><em><strong>„Poznáme viacero prípadov rodín, v&nbsp;ktorých sa infikovali všetci členovia až na jedného, čo naznačuje, že niektorí ľudia vystavení vysokému riziku infekcie týmto vírusom sú proti nemu odolní,“</strong> </em>píšu výskumníci, ktorých viedol grécky imunológ Evangelos Andreakos z&nbsp;Aténskej akadémie vied. Jedným dychom však dodávajú: <em><strong>„Percento populácie, ktoré je geneticky odolné proti infekcii na SARS-CoV-2, v&nbsp;súčasnosti nepoznáme.“ </strong></em></p>
<p>V&nbsp;štúdii, ktorú zverejnil prestížny vedecký časopis Nature Immunology, Andreakos s&nbsp;kolegami analyzovali prípady geneticky podmienenej citlivosti na ťažký priebeh infekcie novým koronavírusom, aby určili gény, ktoré s&nbsp;najväčšou pravdepodobnosťou stoja v&nbsp;pozadí odolnosti proti nej.</p>
<p>Prekvapivo, výskumníci upozorňujú, že z&nbsp;horšieho priebehu ochorenia spravidla nemožno viniť „oslabenú imunitu“. Aj ľudia s&nbsp;veľmi ťažkým priebehom covidu totiž predtým často nevykazovali zvýšenú citlivosť na iné infek­čné ochorenia. Za pravdepodobnejšiu príčinu považujú niekoľko génov, ktorých odlišnosti navodzujú poruchy špecifických imunitných funkcií alebo fungovania proteínov, ktoré súvisia s&nbsp;prienikom vírusu do bunky.</p>
<h2>„Nulka“ vás nezachráni</h2>
<p>Výskumníci kriticky zhodnotili aj dôkazy o&nbsp;široko medializovanej „ochrannej funkcii“ krvnej skupiny 0. Analýza dát od 50-tisíc ľudí skutočne potvrdila súvislosť medzi génmi, ktoré stoja v&nbsp;pozadí výskytu tejto krvnej skupiny, a&nbsp;citlivosťou na infekciu novým koronavírusom. <em><strong>„Ochranný účinok je však veľmi malý,“</strong> </em>upozorňujú výskumníci.</p>
<p>Z&nbsp;ďalších kandidátov podľa nich vyčnievajú predovšetkým proteíny ako receptor ACE2 alebo TMEM41B, prostredníctvom ktorých koronavírus vstupuje do bunky, aby sa mohol replikovať. Všimli si, že vzácny genetický variant, umiestený na genóme tesne pri génoch zodpovedných za fungovanie receptora ACE2 a&nbsp;zrejme potláčajúci jeho funkciu, podľa predbežných dôkazov súvisí s&nbsp;ochranou pred infekciou novým koronavírusom.</p>

<p>Vplyv genetických odlišností v&nbsp;génoch zodpovedných za produkovanie proteínu TMEM41B na infekciu je na základe dostupných dôkazov jasný o&nbsp;čosi menej. Verzia tohto génu bežná v&nbsp;populáciách východnej a&nbsp;južnej Ázie každopádne preukázateľne znižuje mieru infekcie pri iných vírusoch, flavivírusoch, takže výskumníci tento proteín naďalej považujú za horúceho kandidáta. <em><strong>„Hoci nemáme k&nbsp;dispozícii publikované štúdie vykonané na ľuďoch, v&nbsp;prvom aj druhom prípade možno zúčastnené gény považovať za kandidátov na vrodené varianty poskytujúce odolnosť proti infekcii novým koronavírusom,“</strong></em> píšu vedci.</p>
<p>Definitívu podľa vedcov prinesie až dodatočný výskum, na ktorom v&nbsp;súčasnosti pracujú. Pomocou 400 dobrovoľníkov hodlajú hľadať genetické rozdiely medzi ľuďmi so symptomatickým priebehom covidu na jednej strane a&nbsp;tými s&nbsp;vysokým rizikom infekcie - ktorí strávili niekoľko dní v&nbsp;rade viac ako hodinu denne v&nbsp;spoločnosti chorých, a&nbsp;to bez ochranných masiek alebo iných preventívnych opatrení.</p>
<h2>Vrodená odolnosť proti ochoreniam</h2>
<h2>Tuberkulóza</h2>
<p>Ochorenie prepukne len u&nbsp;10 percent ľudí infikovaných baktériou Mycobacterium tuberculosis. Výskumy zistili, že výskyt niektorých genetických variantov, pri&nbsp;ktorých sa predpokladal súvis s&nbsp;horším priebehom ochorenia, sa počas posledných dvetisíc rokov v&nbsp;európskej populácii výrazne znížil, čo potvrdzuje ich vplyv na rozvinutie ochorenia.</p>
<h3><a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/veda-a-zdravie/stastne-geny-ako-je-mozne-niektorych-ludi-aj-bez-vakciny-covid-obchadza-vedci-maju-odpoved/2" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII ►►►</a></h3>
<h2>HIV</h2>
<p>Časť populácie je odolná proti infekcii vírusom HIV, ktorý spôsobuje ochorenie AIDS. Zodpovedné sú napríklad genetické odlišnosti, ktoré vírusu bránia viazať sa na jeho receptory a&nbsp;infikovať ľudské bunky. Podľa niektorých odhadov je proti infekcii odolný takmer každý desiaty Európan, a&nbsp;to vďaka výskytu genetických variantov, ktoré európskej populácii v&nbsp;minulosti pomáhali prežiť opakované morové epidémie.</p>

Šťastné gény: Ako je možné že niektorých ľudí aj bez vakcíny covid obchádza? Vedci majú odpoveď

Výber pre vás

Šťastné gény: Ako je možné že niektorých ľudí aj bez vakcíny covid obchádza? Vedci majú odpoveď

Súvisiace články

Lengvarský očakáva na konci októbra denne do 3500 pozitívnych: Čaká nás na Dušičky sprísnenie?

Majú toho už dosť! Ochota dodržiavať opatrenia je na minime, miera obmedzovania kontaktov tiež

Na zaočkovanie 70 percent populácie bude treba 11 miliárd dávok vakcíny, takto sa to poadrí

Nerovnomerná distribúcia vakcín proti covidu vedie k novým variantom a väčšemu počtu úmrtí

Podliehajú ilúzii: Väčšina neočkovaných si myslí, že sa najbližšie mesiace nenakazí

Výber pre vás