Dušan Valent

Keď statný býk narazí na soka, ktorého nezastraší veľkosťou, začne sa neľútostný súboj. Súperi sklonia hlavy a zrazia sa rohmi. Nasleduje pretláčanie, fučanie, prskanie a prudké výpady. Chumáče trávy a kúsky pôdy poletujú tu a tam, svaly oboch rohatých velikánov sa napínajú až do úplného vyčerpania. A teraz si predstavte to isté, ale namiesto osemstokilových býkov v podaní desaťtisíckilových triceratopsov!



      <div class="snippet-cb snippet-widget snippet-articles snippet" contenteditable="false">
          <div class="icon">
              <em class="fa fa-file-text-o" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
          </div>
          <div class="inner" data-article-tag="&nbsp;" data-article-id="11165395-cf03-4832-a183-2e33eb84160d">
              <span class="inner-articleTag">&nbsp;</span>
              <br class="inner-break hide">
              <span class="inner-articleTitle">Fiasko: Ozrutná ruská superzbraň mala vyhrať vojnu. Bezmocne zapadla v prvej mláke</span>
          </div>
          <div class="icons">
              <em class="fa fa-cog eagle-config-button" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
              <em class="fa fa-edit" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
              <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
          </div>
      </div>
  


Zdá sa vám uvedený scenár pritiahnutý za vlasy? Nuž, skameneniny hovoria jasnou rečou... A&nbsp;dokonca svedčia o&nbsp;tom, že zápoliace triceratopsy nezostávali iba pri pretláčaní. Prinajmenšom niekedy sa doslova snažili jeden druhému napichnúť hlavu.

Trojrohý triceratops bol najväčším a&nbsp;posledným z&nbsp;rohatých dinosaurov. Zároveň žil po boku Tyranosaura rex. Neodmysliteľnou súčasťou populárno-náučných kníh sa tak stali ilustrácie zobrazujúce boj na život a&nbsp;na smrť týchto dvoch dinosaurov.

Paleontológovia však predpokladali, že impozantné rohy na hlave triceratopsa a&nbsp;jeho príbuzných neslúžili iba na obranu pred predátormi. Domnievali sa, že podobne ako v&nbsp;prípade dobytka alebo jeleňov triceratopsy používali rohy aj pri zápasoch medzi jedincami vlastného druhu. Napríklad pri bojoch o&nbsp;samice či vedúce postavenie v&nbsp;stáde. Typicky sa uvažovalo predovšetkým o&nbsp;zakliesnení rohmi a&nbsp;akomsi pretláčaní hlavami. Nové zistenia výskumného tímu, ktorý viedol Rug­gero D’Anastasio z&nbsp;Univerzity v&nbsp;Chieti-Pescare, však naznačujú, že súboje triceratopsov mohli mať oveľa zákernejší priebeh.

Svedčí o&nbsp;tom fosília triceratopsa nazvaného Veľký John, nájdená v&nbsp;roku 2014 v&nbsp;Južnej Dakote. Podľa odborníkov patrila zvieraťu, ktoré zaživa meralo takmer deväť metrov a&nbsp;vážilo toľko, čo dva dospelé slony. Žiaľ, v&nbsp;októbri minulého roka pozoruhodný exemplár predali v&nbsp;aukčnej sieni Drouot v&nbsp;Paríži za 6,6 milióna eur anonymnému súkromnému zberateľovi, čo znamená, že Veľký John zrejme nebude vystavený v&nbsp;múzeu&nbsp;ani ho nebude možné ďalej skúmať. Našťastie, ešte predtým, ako sa nález stratil v&nbsp;domácej vitríne neznámeho boháča, skameneninu dostali do rúk paleontológovia, aby ju vypreparovali. To znamená, aby z&nbsp;nej odstránili prebytočné kusy horniny.

Talianski výskumníci si pri preparácii 262 centimetrov dlhej lebky všimli nepravidelnú dieru na pravom okraji kosteného goliera. Dvadsať centimetrov dlhý a&nbsp;päť centimetrov široký otvor má nepravidelný tvar a&nbsp;vykazuje známky zápalu. Podľa vedcov diera v&nbsp;kostenej obrube hlavy nevznikla v&nbsp;dôsledku choroby ani útoku predátora, ale s&nbsp;najväčšou pravdepodobnosťou pri bitke s&nbsp;iným triceratopsom. Jej tvar sa totiž zhoduje s&nbsp;ranou, aká by vznikla vplyvom nadočnicového rohu iného triceratopsa.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/veda-a-zdravie/tajomstvo-velkeho-johna-suboje-zvierat-vahou-dvoch-slonov-boli-nelutostne-zakerne/2" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII ►►►</a>

Analýzy vnútornej štruktúry a&nbsp;chemického zloženia kosti zistili, že Veľký John žil po traumatickej udalosti prinajmenšom ďalších šesť mesiacov. Rana sa mu za ten čas čiastočne zahojila. Výskumníkov prekvapilo umiestnenie zranenia. Iné poranenia na lebkách triceratopsa, ktoré zrejme spôsobili rohy iného zástupcu rovnakého rodu, sa typicky nachádzajú v&nbsp;oblasti tváre. Teda presne v&nbsp;miestach, kde možno očakávať zranenia nadobudnuté počas pretláčania hlavami. Zdá sa však, že rana na golieri Veľkého Johna vznikla pri útoku zozadu. To môže znamenať, že súboje triceratopsov prebiehali aj odlišne, než sme si doposiaľ mysleli. Alebo mal Veľký John len smolu na obzvlášť zákerného protivníka. Ten sa mu v&nbsp;podstate pokúsil <em><strong>„napichnúť hlavu“</strong></em>. Našťastie, kostený golier splnil svoj účel a&nbsp;zvieraťu zachránil život.

Tajomstvo Veľkého Johna: Súboje zvierat s váhou dvoch slonov boli neľútostné i zákerné

Výber pre vás

Tajomstvo Veľkého Johna: Súboje zvierat s váhou dvoch slonov boli neľútostné i zákerné

Súvisiace články

Prekliatie: Pokiaľ vás považujú za nudných, nemáte to v živote ľahké

Záhorie pred 20-tisíc rokmi: Namiesto zasnežených plání vznikali púštne duny

Vojna o Jenkinsovo ucho: Bizarná zámienka viedla k jednému z najvýznamnejších konfliktov

Najabsurdnejšia objaviteľská výprava: V divočine nechýbalo šampanské ani luxusné dámske topánky

Vedci zostali v nemom úžase, nová kozmická matematika: 1 + 1 = 3!

Výber pre vás