Matúš Német

Svet sa pomaly, ale isto spamätáva z&nbsp;následkov korona krízy a&nbsp;jednotliví odborníci vyhodnocujú toto nezvyčajné obdobie. Napriek tomu, že nie sú k&nbsp;dispozícii relevantné dáta, psychológovia a&nbsp;psychiatri zaznamenali rapídny nárast pacientov vo svojich ambulanciách.

Ako uvádza český portál Deník.cz, obavy z nákazy, zo straty zamestnania alebo živnosti, či spoločenská izolácia i stres z rodinného života sa podpísali na psychike českej populácie. Ako pre uviedol Martin Anders, prednosta Psychiatrickej kliniky Všeobecnej fakultnej nemocnice a 1. lekárskej fakulty Karlovej univerzity v Prahe, s vážnymi psychickými problémami sa lieči asi desať percent Čechov, ich skutočný rozsah sa odhaduje však až na tridsať percent populácie, uviedol portál. To znamená, že väčšia časť nie je terapeuticky ošetrená. „Je otázkou, či nepríde k&nbsp;rozvoju príznakov práve u&nbsp;tých skryto chorých, na ktorých môže táto extrémna situácia zapôsobiť,“ uviedol.

Karanténa sa však podpísala aj na ľuďoch úplne zdravých, ktorých mimoriadna situácia zaskočila. Ako uvádza Deník.cz podľa prieskumu agentúry Ipos karanténu najhoršie niesli mladé ročníky. Obdobie koronavírusovej pandémie zhodnotilo ako celkovo náročnejšie až takmer 61 percent Čechov. Najproblematickejšie ju znášali ľudia vo veku od 18&nbsp;do 26 rokov, čo tvorilo 19 percent respondentov. Nasleduje populácia vo veku 27 až 35 rokov s&nbsp;18,3 percentami. Najmenej, asi 16 percent trápila karanténa ľudí vo veku od 54&nbsp;do 65&nbsp;rokov.

„Trvalé napätie a&nbsp;stres vyvolávajú v&nbsp;tele určitú nerovnováhu. Pokiaľ tento stav trvá dlhšiu dobu, začína si vyberať svoju&nbsp;daň&nbsp;a telu škodí. Výskumy naviac ukazujú, že dlhodobý stres môže tlmiť i&nbsp;imunitní systém. Organizmus je potom oveľa náchylnejší&nbsp;k&nbsp;infekciám a môže sa horšie brániť i&nbsp;prípadným vírusom,“ uviedol pre portál psychológ Martin Pospíchal. Účinnou obranou je pravidelný denný režim, dostatok spánku a minimálne polhodina pohybu denne.

Ďalším problémom tentoraz pre školákov bola výuka cez internet a&nbsp;nemožnosť stýkať sa s&nbsp;kamarátmi. Návrat do školských lavíc ich preto mohol značne zaskočiť. Podľa odborníkov by sa preto nemali učitelia snažiť doháňať látku, ale hlavne sa so žiakmi rozprávať.

Bezproblémový prechod&nbsp;z&nbsp;distančného do bežného vyučovania se podaril hlavne tam, kde behom zavretia škôl pedagógovia pravidelne komunikovali s&nbsp;rodičmi a&nbsp;boli k&nbsp;dispozícii konzultácie s&nbsp;odborníkmi. Núdzový stav navyše potvrdil dôležitú úlohu školských psychológov, ktorí sú tak v&nbsp;Čechách ako aj na Slovensku skôr raritou.

Zaskočení z izolácie: Prekvapivé výsledky výskumu o zvládaní opatrení počas koronakrízy

Výber pre vás

Zaskočení z izolácie: Prekvapivé výsledky výskumu o zvládaní opatrení počas koronakrízy

Súvisiace články

Prieskum na Slovákoch: Až toľkoto z nás má strach z krízy a prepúšťania

Prieskum má prekvapujúce závery: Odmietajú vakcíny a nechcú očkovať ani proti koronavírusu

"Gratulujem vám, lidičky": Premiér tvrdí, že všetky otázky z ich prieskumu sú v programe vlády

Výber pre vás