<p>zahraničie, zahraničná politika, život v zahraničí, zaujímavosti zo zahraničia
dlhé roky sa venuje zahraničnej politike, začínala v denníku, pokračovala v elektronických médiách, pracovala ako spravodajkyňa Rádia Slovensko v Poľsku</p>

Zuzana Kohútková

Od polovice apríla sa na Blízkom východe opäť blýska. Boje medzi Palestínčanmi a Izraelčanmi sa opakujú pravidelne v dlhších či kratších intervaloch niekoľko desaťročí. Tentoraz však ide o najmohutnejšie boje od roku 2014 a, čo je horšie, oheň konfliktu sa dotkol aj najnezávislejšej inštitúcie - novinárskej. Izraelské strely zničili budovu, v ktorej sídlili zahraničné spravodajské médiá, napríklad agentúra Associated Press (AP) či panarabská televízia Al Džazíra. <span style="font-size: 14px;">Rakety z jednej i druhej strany si vyžiadali životy stoviek civilistov. Ľudia žijú v neustálom strachu, civilisti trpia.</span>

Smrtiace údery odštartovali začiatkom predminulého týž dňa, keď ozbrojenci z palestínskej skupiny Hamas, ktorí ovládajú pásmo Gazy, vypálili na Jeruzalem niekoľko rakiet. Zároveň ďalšia skupina, Islamský džihád, zamierila svoje strely na mesto Sderot na juhu Izraela. Predchádzalo tomu uzavretie priestranstva pri Damaskej bráne na začiatku moslimského sviatku ramadán, kde sa zvyčajne schádzajú veriaci. Následne vypukli nepokoje na Chrámovej hore, jednom z najposvätnejších miest pre Židov i Palestínčanov, pričom pri policajnom zásahu bolo zranených približne 300 Palestínčanov. Spor vygradoval blížiacim sa súdnym rozhodnutím o vysťahovaní niekoľkých desiatok moslimov z domov vo východnom Jeruzaleme, keď izraelská vláda ignorovala ultimátum Hamasu, aby palestínske rodiny nepresúvala. Kruh sa uzavrel.

Jeruzalem ako jedno z najstarších miest na svete je posvätné mesto pre židov, moslimov i kresťanov. Centrum je rozdelené na kresťanskú, moslimskú i židovskú časť a východnú časť mesta osídlenú Palestínčanmi Izrael pred 54 rokmi počas šesťdňovej vojny obsadil. Odvtedy tam systematicky mení pomer obyvateľov v prospech židovskej populácie, ktorá tu od roku 1993 tvorí väčšinu.

Ďalším neuralgickým bodom je pásmo Gazy, úzky pruh zeme pri hranici s Egyptom na pobreží Stredozemného mora. Ide o jedno z najhustejšie osídlených miest na svete, kde sa tlačia približne dva milióny Palestínčanov oddelených od sveta akousi hranicou s kontrolnými bodmi. Na tomto území má silné slovo práve Hamas. Izrael ho vníma ako teroristickú organizáciu, keďže vojenské krídlo hnutia pravidelne vypúšťa na židovský štát svoje rakety. Obyvatelia na druhej strane žijú v obrovskej chudobe, trpia nedostatkom vody i elektriny a panuje vysoká nezamestnanosť.

Izraelsko-palestínsky konflikt je jedným z najzložitejších, ktorého korene sú veľmi staré. Ak by sa ktokoľvek chcel prehrýzť k jeho prvopočiatkom, asi by si musel položiť podobnú otázku, ako tú o vajci a sliepke. Spor islamu a judaizmu siaha do čias dávno pred Kristom, keď praotec Abrahám nespravodlivo rozdelil svoje dedičstvo medzi synov Izmaela a Izáka. Doteraz sa Židia i Palestínčania odvolávajú na vzdialené náboženské i historické reálie.

Novodobá niť konfliktu siaha do 19. storočia, keď si židovská diaspóra začala uvedomovať národnú svojbytnosť a časť jej členov sa začala sťahovať na dnešné izraelské územie. V tom čase išlo o súčasť Osmanskej ríše. Židovské prisťahovalectvo pokračovalo aj počas prvej svetovej vojny a po nej, keď sa Palestína stala britskou kolóniou. Prisťahovalecké vlny výrazne menili štruktúru obyvateľstva územia. Zatiaľ čo v roku 1881 žilo v oblasti 24-tisíc Židov, na konci druhej svetovej vojny ich počet dosahoval vyše pol milióna. Otvorila sa tak cesta k vzniku Izraelského štátu v roku 1948. Odvtedy je svet nepretržite svedkom konfliktov medzi oboma stranami. Hneď po vyhlásení nezávislosti napadlo Izrael päť susedov, po uzavretí prímeria spory pokračovali. V roku 1967 po takzvanej šesťdňovej vojne obsadila židovská krajina Sinajský polostrov a Západný breh Jordánu.

Je malá nádej, že by sa obe strany v dohľadnom čase zmierili. A medzinárodné spoločenstvo, ktoré by mohlo hrať úlohu arbitra, zlyháva. Zmôže sa len na chabé vyhlásenia o nevyhnutnosti ukončiť spor a riešiť ho mierovou cestou.

Na druhej strane, radikalizácia situácie vyhovuje istým prvkom na každej strane barikády. Pre mnohých izraelských politikov je vyhrotenie sporu vhodnou prikrývkou na korupčné škandály či ekonomické omyly. U Palestínčanov by to mal byť prostriedok na zjednotenie rozhádaných frakcií vnútri ich vlastných formácií.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/bez-svetielka-tuneli-bude-raz-mier-riesenie-izraelsko-palestinskeho-sporu-je-nedohladne" target="_blank" rel="noopener">FOTO mesta v troskách v GALÉRII</a>

V mierových časoch je viac priestoru na hádky, kým boj jasne určuje jedného nepriateľa. Obe vedenia si vlastne fúkajú len svoju horúcu polievku a ani za mak ich nezaujíma prázdna misa tých, ktorým vládnu. Aj pre tieto faktory vrátane neschopnosti medzinárodného spoločenstva konať je mierové spolunažívanie týchto národov v nedohľadne. História nás už mnohokrát poučila, že prímeria boli vždy len dočasné. Bude to tak aj tentoraz?&nbsp;

Bez svetielka v tuneli: Bude raz mier? Riešenie izraelsko-palestínskeho sporu je v nedohľadne

Výber pre vás