Dušan Valent

Deviateho júla 1958 sa v aljašskom fjorde Litujská zátoka pohla zem. Svah s objemom 30 miliónov kubických metrov hornín sa zošmykol priamo do mora. Vznikla viac ako 600-metrová a podľa niektorých odhadov dokonca 900-metrová vlna. Najväčšie cunami nedávnej histórie. Našťastie, zrútila sa len do protiľahlého svahu. O život neprišiel ani jeden človek.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/cakanie-katastrofu-niekolko-mesiacov-moze-udriet-najvacsie-cunami-dejinach" target="_blank" rel="noopener">V GALÉRII si pozrite , čo napáchali najničivejšie cunami v dejinách&gt;&gt;</a>

Tím vedcov v&nbsp;otvorenom liste adresovanom aljašskej vláde však varuje, že história sa čoskoro zopakuje. Katastrofický zosuv tentoraz hrozí v&nbsp;Zálive princa Williama. Vlna však bude niekoľkonásobne väčšia. A&nbsp;podľa modelovania vedcov ju tentoraz nezachytí žiaden protiľahlý svah. Cunami sa namiesto toho bude rútiť smerom do&nbsp;otvoreného mora v&nbsp;oblasti, ktorú križuje množstvo rybárskych aj výletných lodí.

Podľa tímu geológov katastrofický zosuv nastane počas najbližších dvoch desaťročí, no je možné, že už v&nbsp;priebehu najbližších dvanástich mesiacov. Pre vplyv množstva faktorov nemožno povedať, kedy presne. S&nbsp;istotou však vieme, že ustupujúci ľadovec odhaľuje na&nbsp;jednom zo svahov nad zálivom hlbokú jazvu - odlučnú plochu budúceho zosuvu.

Vďaka analýze satelitných záberov taktiež vieme, že pôda nad zálivom sa hýbe. Zatiaľ len veľmi pomaly, ak však odlučná plocha povolí, dôsledky budú katastrofické.

„Našim výsledkom sme spočiatku nemohli uveriť,“ hovorí geológ Chunli Dai zo Štátnej univerzity v&nbsp;Ohiu. „Na&nbsp;základe výšky svahu, jeho sklonu a&nbsp;objemu zosúvajúcich sa hornín sme vypočítali, že zosuv by znamenal kolaps 16-krát viac hornín a&nbsp;uvoľnil by 11-krát viac energie ako zosuv z&nbsp;Litujskej zátoky v&nbsp;roku 1958, ktorý spôsobil megacunami.“ Očití svedkovia vtedy prirovnali katastrofu k&nbsp;explózii atómovej bomby.

Chunli Dai hovorí, že zosuv na&nbsp;svahoch s&nbsp;podobným sklonom môže vyvolať niekoľko vplyvov. „Najčastejšie dlhotrvajúce dažde. Často ich vyvolajú aj zemetrasenia, ale niekedy aj horúce počasie alebo topenie permafrostu, snehu a&nbsp;ľadovcov,“ hovorí geológ.

Posledné mesiace vládne na&nbsp;svahu v&nbsp;zálive relatívny pokoj. Dlhodobé monitorovanie však ukázalo, že pohyb horninových más niekedy na&nbsp;čas takmer ustane a&nbsp;potom sa znova zrýchli.

Podľa geológov je každopádne pravdepodobné, že čoraz rýchlejšie topenie a&nbsp;ústup ľadovca zvyšujú riziko náhleho kolapsu svahu. „Ak ľadovec ustupuje rýchlo, okolitý svah sa nestihne prispôsobiť a&nbsp;namiesto postupnej zmeny sa katastroficky odtrhne,“ uviedol spoluautor otvoreného listu geológ Bretwood Higman z&nbsp;Washingtonskej univerzity.

Rizikový svah v&nbsp;súčasnosti monitoruje niekoľko organizácií, aby sa podarilo spresniť predpovede, kedy nastane zosuv a&nbsp;potenciálne megacunami. Geológovia však upozorňujú, že prebiehajúca klimatická zmena a&nbsp;ústup ľadovcov môže viesť k&nbsp;viacerým ďalším katastrofickým zosuvom, ktoré spôsobia megacunami, a&nbsp;to nielen na&nbsp;Aljaške.

„Je to hrozivá predstava,“ hovorí Higmnan. Nebezpečie takýchto udalostí je podľa neho porovnateľné so sopečnými erupciami, o&nbsp;ktorých sa ľudstvo na&nbsp;základe minulých skúseností už dávno presvedčilo, aké sú nebezpečné a&nbsp;nepredvídateľné. „Možno je načase, aby sme na&nbsp;ustupujúce ľadovce nazerali rovnakým spôsobom,“ uzatvára.

Čakanie na katastrofu: Už o niekoľko mesiacov môže udrieť najväčšie cunami v dejinách

Výber pre vás