Plus 7 dní

Štvrtý reaktor černobyľskej atómovej elektrárne explodoval 26. apríla 1986, teda pred 31 rokmi. Test nového bezpečnostného systému dopadol katastrofálne. O 1:23:48 miestneho času došlo k prehriatiu reaktora a výbuchu. Nasledoval požiar, séria ďalších explózií a roztavenie jadra reaktora.

Nasledujúce fotografie nie sú vhodné pre maloletých a citlivé povahy.

Do vzduchu sa uvoľnil rádioaktívny mrak, ktorý podľa Wikipédia postuloval cez západnú časť Sovietskeho zväzu, východnú Európu a Škandináviu. Kontaminovaná nebola len Ukrajina, ale aj rozsiahle oblasti Bieloruska a Ruska. Černobyľská atómová elektráreň sa nachádzala 16 kilometrov od hraníc Ukrajiny a Bieloruska.

Pod katastrofu sa mali podpísať viaceré faktory – zlá konštrukcia reaktora, ľudská chyba, obídenie bezpečnostných opatrení či nedostatočne vyškolený personál.

Hoci v budovách reaktora boli hodnoty viac ako 20 000 röntgenov za hodinu, pričom smrteľná dávka je asi 500 röntgenov po viac ako 5 hodín, personál nenosil ochranné obleky, väčšina zomrela na následky ožiarenia do troch týždňov. Ochranné obleky nemali ani požiarnici, ktorí prišli uhasiť oheň ani tzv. likvidátori. Nikto im nebezpečnú radiáciu nespomenul.

Viac ako 24-hodín po explózii prišiel príkaz na evakuáciu neďalekého mesta Pripjať. Z oblasti Černobyľu boli obyvatelia evakuovaní 36 hodín po havárii. O mesiac boli premiestnení všetci v okruhu 30 km od elektrárne – asi 116-tisíc ľudí.

Rusko, Ukrajina a Bielorusko dodnes znášajú náklady na dekontamináciu prostredia, ale ja na liečenie ochorení spôsobených haváriou, pričom počet úmrtí spôsobených černobyľskou haváriou sa odhaduje od stoviek po stovky tisíc, lenže dlhodobým dopadom sa stále úplne neporozumelo.

Bezprostredne po havárii skončilo 203 ľudí v nemocnici. 31 zomrelo hneď. Ministerstvo zdravotníctva predpovedalo zvýšenie úrovne rakoviny u obyvateľstva zasiahnutého rádioaktívnou kontamináciou počas 70 rokov od havárie o 2 percentá.

Černobyľská katastrofa bola na začiatku utajovaná, dokým pracovníci švédskej jadrovej elektrárne nenašli rádioaktívne častice na svojom oblečení.

Deti v kontaminovaných oblastiach pili kontaminované mlieko. Štúdie potvrdili prudké zvýšenie výskytu rakoviny štítnej žľazy u detí v Bielorusku, Ukrajine a Rusku, ale súvis rakoviny a katastrofy nie je potvrdený, pretože v tom čase sa len zriadili onkologické registre. Vrodené chyby sa nepodarilo pripísať Černobyľu, ale snímky tzv. černobyľských mutantov hovoria za seba. Analýza zdravotných dopadov havárie pokračuje.

Černobyľská havária uvoľnila toľko rádioaktívnej kontaminácie ako 400 bômb z Hirošimy. Kontaminovaná bola pôda a cez ňu rastliny, hmyz, huby. Vplyvom rádioaktívnych látok boli vystavení aj Slováci, privial ich vietor.

Výbuch spôsobil uhynutie zveri. Nevie sa, či bude mať kontaminácia dlhodobý nepriaznivý dopad na faunu a flóru, pretože radiačná tolerancia rastlín a zvierat je rôzna. Tým, že odišiel človek, sa ale zvýšila rozmanitosť druhov v tejto oblasti.

Černobyľské generácie z mŕtvej zóny: Dôsledky jadrovej havárie desia dodnes

Výber pre vás