Vivien Cosculluela

Nadišli Vianoce, obdobie pokoja a&nbsp;mieru. S&nbsp;rodinou smerujete k&nbsp;hlavnému námestiu. Zhromaždilo sa na ňom pár stoviek ľudí a&nbsp;vo vzduchu cítiť zvláštne napätie. Vaša sestra vojde bez slov do kruhu vytvoreného húfom obyvateľov. Tam na ňu čaká dlhoročná kolegyňa. Obe ženy sa na seba chvíľu pozerajú a&nbsp;zrazu sa zač­nú biť. Lietajú údery. Sprava. Zľava. Po niekoľkých minútach sa násilnícky duel skončí, sokyne sa na seba usmejú a&nbsp;objímu sa. Nezmysel? Na Slovensku možno, v&nbsp;Peru však realita. Ba dokonca viac&nbsp;–&nbsp;tradícia. Takanakuy, čo v&nbsp;kečuánčine znamená „navzájom sa udierať“, je bojový festival, ktorý sa odohráva každého 25. decembra v&nbsp;odľahlej andskej dedine Santo Tomás v&nbsp;provincii Chumbivilcas.

Do ringu vstupujú nielen dospelí muži, ale aj ženy či deti. Nebijú sa samoúčelne. „Pästné súboje slúžia na urovnanie konfliktov, či už osobných, rodinných, územných a&nbsp;tak ďalej,“ povedala pre PLUS 7 DNÍ Ana Lucía Tello, odborná asistentka latinskoamerických literárnych a&nbsp;kultúrnych štúdií na Hunter College v&nbsp;New Yorku. Niekedy sa súperi dohodnú na zápase vopred, inokedy jeden vyzve druhého na mieste. Účasť je dobrovoľná, nikto nikoho nenúti bojovať. Bitky často trvajú len niekoľko minút, rozhodca ich pozorne sleduje a&nbsp;dohliada na to, aby bojovníci dodržiavali pravidlá – žiadne hryzenie, ťahanie za vlasy alebo kopanie do protivníka ležiaceho na zemi. Každý duel sa začína a&nbsp;končí buď objatím, alebo podaním ruky. „Mnohokrát sa bývalí súperi spoločne napijú, aby spečatili svoje novonadobudnuté priateľstvo. Očakáva sa, že prostredníctvom takanakuy komunita dosiahne väčší mier,“ dodáva Tello.

Väčšina diskusií o&nbsp;tomto po­dujatí sa však podľa Tellovej sústreďuje na násilie a&nbsp;krviprelievanie, no prehliada jeho slávnostný aj zmierovací rozmer. „Často sa vykresľuje ako príklad zaostalosti horalov,“ poznamenáva s&nbsp;tým, že pre médiá ide iba o&nbsp;senzáciu. Chcú predovšetkým odpudzovať alebo fascinovať diváka. Nie sú však jediní, ktorí sa zaoberajú otázkou brutality. V&nbsp;roku 2014 sa v&nbsp;Peru rozpútal škandál po tom, ako sa rozšírili zábery, na ktorých si vymieňali údery maloletí. Ministerstvo pre ženy a&nbsp;zraniteľné skupiny obyvateľstva vtedy reagovalo, že festival je v&nbsp;ostrom rozpore so zásadou najvyššieho záujmu dieťaťa. „Hoci štát rešpektuje kultúrne zvyky, zápasy môžu mať vplyv na citový život neplnoletých a&nbsp;spôsobiť posttraumatický stres,“ dodalo. Tamojší režisér Manolo Alcalde, ktorý nakrútil dokument o&nbsp;vianočnom obyčaji, na to odpovedal, že aj keď sa deti zúčastňujú na takanakuy, dospelí dbajú na to, aby si neublížili.

Yesenia Huamanñauhui, prednášajúca na Inštitúte pre vzdelávanie pracovníkov s&nbsp;mládežou, vysvetlila pre portál <a rel="noopener" href="http://peru.com">peru.com</a>, že prítomnosť neplnoletých na festivale siaha iba do neďalekej minulosti. Do podujatia sa pôvodne zapájali len dospelí muži, neskôr sa pridali ženy a&nbsp;nakoniec ich potomkovia. Vo všeobecnosti vyvstáva otázka, či súboje reálne môžu pomôcť k&nbsp;nastoleniu mieru. „Odborná kritika upozorňuje na legitimizáciu násilného riešenia situácií, ktoré koniec koncov k&nbsp;žiadnej väčšej spravodlivosti nevedú,“ povedala pre PLUS 7&nbsp;DNÍ Helena Tužinská, docentka na katedre archeológie a&nbsp;kultúrnej antropológie Univerzity Komenského v&nbsp;Bratislave.

Ana Tello prízvukuje, že zápasy predstavujú iba zlomok festivalu, ktorý trvá tri dni. Ľudia sa naň pripravujú niekoľko týždňov. Varia napríklad tradičnú čiču – alkoholický nápoj z&nbsp;obilnín alebo ovocných štiav, ktorý sa bude piť počas celého podujatia – a&nbsp;s&nbsp;obrazom Ježiša chodia po meste. Samotná slávnosť sa začína omšou v&nbsp;katedrále. Okolo siedmej hodiny ráno sa ľudia zhromaždia v&nbsp;jej átriu, aby si dali buñuelos –&nbsp;vyprážané guľky z&nbsp;cesta. Potom sa vydajú do chrámu a&nbsp;tancujú v&nbsp;rytme tradičnej hudby wayliya. Pri nej zvyčajne spieva skupina troch až šiestich mladých žien a&nbsp;muži ich sprevádzajú husľami, harfou a&nbsp;zvončekmi. „Po omši sa ľudia vyberú do arény, kde sa konajú býčie zápasy, a&nbsp;bijú sa. Na druhý deň, teda 26. decembra, boje pokračujú,“ dopĺňa Ana Tello. Ďalší deň sa oslavuje účasť na podujatí jedlom a&nbsp;nápojmi, ktoré rovnako ako tanec a&nbsp;spev zohrávajú kľúčovú úlohu pri zbližovaní komunít. Občania spomínajú na festival a&nbsp;delia sa o&nbsp;anekdoty. Smejú sa. Za súmraku sa všetci vracajú do svojich domovov, takanakuy sa končí.

Chiaraje je tradičný rituál, ktorý sa každoročne koná v&nbsp;Andách v&nbsp;peruánskej provincii Canas medzi obcami Ch’eqa a&nbsp;Q’ewe. Starobylý bojový obrad spája dve komunity, ktoré sa stretávajú na vyvýšenom bojisku vyzbrojené prakmi, palicami a&nbsp;koženými bičmi.
Po úvodných tancoch a modlitbách sa spustí intenzívny, ale symbolický boj, ktorého cieľom je získať kontrolu nad pôdou a zabezpečiť dobrú úrodu na nadchádzajúci rok. Vo vzduchu cítiť energiu a adrenalín, k zraneniam dôjde bežne, no smrteľné prípady sa našťastie vyskytujú iba zriedkavo.
Podobne ako pri takanakuy rituál nie je len o násilí. Ide aj o posilnenie komunálnej solidarity a zachovanie starodávnych tradícií. Na záver sa obe strany zmieria a všetci spoločne oslavujú.

Desivý festival. Surové bitky obyvateľov, krv, modriny, a to všetko úplne legálne

Výber pre vás

Desivý festival. Surové bitky obyvateľov, krv, modriny, a to všetko úplne legálne

Súvisiace články

Atentátnik postrelil exprezidenta USA Donalda Trumpa. Už zverejnili jeho meno aj fotografiu

Mladú ženu odsúdili na deväť rokov natvrdo. Z trestu sa jej uľavilo: Mohla som dostať ešte viac

Mafiánska cestovná kancelária: Za desiatky tisíc eur vás s plným komfortom dostanú cez hranice

Top americký policajt pre PLUS 7 DNÍ: Zažil som dve masové streľby, útočné pušky sú problémom

Šport je ako náboženstvo. Mŕtvi hráči sú svätí, tréneri patriarchovia a hviezdy bohovia

Sklenaříkovej muž skoro skončil na polícii. V luxusnom hoteli neverili, že je ubytovaný s ňou

KOMENTÁR Spoločnosť vševedkov. Už nikto nechce povedať „Neviem“

Výber pre vás