Jana Čavojská

Autobus nie a nie odísť. Stále na niekoho čakáme. Konečne prichádza z toalety žena vo vysokom štádiu tehotenstva. Jasné, že jej šofér nezdrhne pred nosom. Žena sedí na sedadle a stále nič. Jedna z cestujúcich šoférovi niečo hovorí. Pozerám na hodinky, lebo odlet môjho lietadla z malého letiska Huatulco sa blíži. Lenže v Mexiku sa nikto nikam neponáhľa. Čas nehrá veľkú úlohu. Po dlhých minútach prichádza dvojica, na ktorú spolucestujúca čakala. Máva im z dverí autobusu. Dedko s tracheostómiou, ktorý sa ledva šuchce. Podopiera ho malý chlapec. Konečne sú vnútri. Na poslednú chvíľu ešte naskočí mladík s gitarou. A môžeme ísť.

Šofér necitlivo vyberá zákruty. Mladý muž udrie do&nbsp;strún, potom ešte raz a&nbsp;spustí pesničku. Snaží sa pritom udržať na&nbsp;nohách. Hudba je ťahavá a&nbsp;temperamentná zároveň, chutí po&nbsp;horúčave, živelnosti, živote a&nbsp;smútku. Ako Mexiko. Čo za&nbsp;toto predstavenie? Mladíkovi stačí pár drobných od&nbsp;cestujúcich. Má roztrhanú košeľu. Nežije v&nbsp;blahobyte. Vystúpi v&nbsp;ktorejsi dedinke, aby počkal na&nbsp;ďalší autobus a&nbsp;ďalší koncert.

Pre Mexiko sa stala hudba spolu s&nbsp;maliarkou Fridou Kahlo najdôležitejším vývozným artiklom. Kto by nepoznal mariači? Mužov - ale aj ženy - v&nbsp;tesných nohaviciach a&nbsp;s&nbsp;klobúkom, ktorí spievajú charakteristickú muziku, trochu staromódnu, no občas sa to hodí.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/foto-jedinecne-mexiko-mariaci-klananie-svatej-smrti-aj-speciality-hmyzu" target="_blank" rel="noopener">Ochutnali by ste ten hmyz? VIAC FOTO zo života v Mexiku nájdete v GALÉRII &gt;&gt;</a>

V&nbsp;meste Mexiko ich treba ísť hľadať na&nbsp;Plaza Garibaldi, ošumelé námestie neďaleko nie veľmi bezpečnej štvrte Tepito, ktoré sa magistrát snaží skrášľovať a&nbsp;vylepšovať sochami, zeleňou i&nbsp;múzeom tequily. Od&nbsp;rána do&nbsp;rána tu posedávajú či postávajú hudobníci. Vždy sú predpisovo oblečení a&nbsp;dúfajú, že si ich niekto príde najať na&nbsp;veľkú oslavu. Alebo im aspoň zaplatí za&nbsp;pesničku priamo na&nbsp;námestí.

Mariači už dávno nie je žiadny mainstream. „Nie, nepočúvam takú hudbu,“ povedala mi kamarátka Liliana. No hneď nato si spomenula, ako jej otec objednal mariači kapelu na quinceaneru, oslavu pätnástych narodenín, ktorou sa dievča v Mexiku mení na ženu. Liliana mi okamžite vymenovala aj zopár mariači spevákov, ktorí už opustili ulice a&nbsp;námestia a&nbsp;nahrávajú albumy. Priznala, že tá hudba je nakoniec celkom pekná.

Nely má dvadsaťjeden rokov a&nbsp;s&nbsp;Lilianou súhlasí v&nbsp;tom, že jej rovesníci mariači nepočúvajú. No jej táto živelná hudba učarovala natoľko, že ju začala študovať. V&nbsp;Mexiku sú tri školy mariači hudby. Jedna v&nbsp;Guadalajare, kde sa mariači v&nbsp;19. storočí narodilo. Druhá v&nbsp;Durangu. A&nbsp;tretia na&nbsp;Garibaldiho námestí.

Založili ju v&nbsp;roku 2012 a&nbsp;vedie ju Vanessa Velasco Martinezová. Vyštudovala operný spev - a&nbsp;má naň aj postavu, skutočne je krv a&nbsp;mlieko. No jej otec bol muzikant mariači a&nbsp;ju to oslovilo. „Vďaka mariači hudbe sa identifikujem s&nbsp;mexickými tradíciami. Je to unikátny hudobný štýl. Súčasť mojej identity Mexičanky,“ povedala mi vo svojej kancelárii.

Priznala, že medzi mladými mariači nie je veľmi populárne, ale záujem oň sa vracia. V&nbsp;škole majú 107 študentov vo veku 16 až 30 rokov. Desať percent z&nbsp;nich sú ženy. Ide o&nbsp;náročné štúdium. Trvá štyri roky a&nbsp;týždenne treba absolvovať dvadsať vyučovacích hodín.

Od&nbsp;každého študenta sa však očakáva, že doma bude ďalšie hodiny cvičiť spev a&nbsp;hru na&nbsp;nástroji. Sitom prijímacích skúšok by neprešiel človek, ktorý už neovláda nejaký hudobný nástroj. Mariači muzikant musí byť všestranný. Každý spieva a&nbsp;hrá minimálne na&nbsp;jednom hudobnom nástroji. Kapela musí mať sedem členov.

„Kým neboli školy, učili sa mariači muzikanti len od&nbsp;iných mariači,“ pokračuje Vanessa. „Obvykle syn zdedil po otcovi pozíciu v kapele aj hudobný nástroj. Kto nemal v rodine mariači muzikanta, bolo preňho veľmi ťažké preniknúť do tohto sveta.“ Vanessa prezrádza, že tí skutočne dobrí muzikanti nepostávajú na&nbsp;Garibaldiho námestí. „Najlepší majú svoje kancelárie, vydávajú cédečká a&nbsp;hrávajú na&nbsp;veľkých eventoch. Ale aj pre ostatných je dosť miest, kde môžu hrať. Na&nbsp;námestí, v&nbsp;uliciach, ale aj na&nbsp;oslavách, svadbách, dokonca aj na&nbsp;pohreboch. Mariači má aj smutné skladby.“

Dobrý mariači ovláda vraj okolo tisíc piesní. A&nbsp;čo ho ešte robí dobrým? „Ak vie odspievať vysoké tóny,“ vysvetľuje Vanessa. „Ale aj to, ako sa oblieka. Oblečenie je esenciálna súčasť mariači tradície. Muzikant musí mať špecifické obtiahnuté nohavice, upravené vlasy, niekedy aj sombrero, musí byť čistý a&nbsp;pôsobiť elegantne.“

Armando Reyes Martinez učí v&nbsp;škole históriu mariači hudby. Študenti dostávajú skutočne širokospektrálne vzdelanie. Armando mi vysvetlil, že mariači vzniklo, keď sa tradičná hudba pôvodných obyvateľov Mexika zmiešala so španielskymi rytmami a&nbsp;hudbou Afričanov, ktorých sem pri­vliekli ako otrokov.

„Geografické podmienky Mexika spôsobili, že v&nbsp;rôznych regiónoch sa hudobné štýly vyvíjali nezávisle od&nbsp;seba. Keď v&nbsp;19. storočí prichádzali ľudia z&nbsp;vidieka za&nbsp;prácou do&nbsp;mesta Guadalajara, priniesli so sebou aj svoju tradičnú hudbu. Vtedy sa mariači rozdelilo na&nbsp;vidiecke a&nbsp;mestské. V&nbsp;meste pribudla trúbka. Tá dala mariači hudbe úplne nový cveng. S&nbsp;príchodom rádia sa táto hudba šírila po&nbsp;celom Mexiku.“ A&nbsp;bol tu ešte jeden dôležitý moment: po&nbsp;mexickej revolúcii bolo treba vyformovať identitu nového národa. Mariači hudba, s&nbsp;ktorou sa stotožnia etnicky takí rozdielni obyvatelia obrovskej krajiny, mala byť súčasťou tejto identity.

Potom prišli filmy. Popularita mariači hudby vystrelila raketovo nahor. Vďaka filmovému priemyslu sa rozšírila aj za hranice. Netrvalo dlho a poznali ju po celom svete ako hudobný štýl, ktorý neodmysliteľne patrí k Mexiku. Najlepšie podniky s&nbsp;mariači hudbou v&nbsp;Mexiku sú podľa Armanda Tenampa a&nbsp;Guadalajara Noche. Tenampa je priamo na&nbsp;Garibaldiho námestí. Vraj si tam večer nesadnete, ak nemáte rezervovaný stôl. Pasca na&nbsp;turistov? Nevyzeralo to tak. Chodí tam aj veľa miestnych. Vraj preto, lebo skutočne dobrú mariači hudbu nehrajú na&nbsp;námestí. Lepší muzikanti sú vo vychytených podnikoch.

S&nbsp;Lilianou sme sa do&nbsp;Tenampy vybrali vo štvrtok popoludní. Obrovský podnik, naľavo dlhánsky barový pult, pestrá výzdoba. Na&nbsp;tabuli na&nbsp;stĺpe svieti cena za&nbsp;pesničku. Okolo osem eur. Mariači kapela s&nbsp;vervou hrá a&nbsp;spieva na&nbsp;plné hrdlo jednému páru. Len čo skončí, muž okamžite objednáva ďalšiu pesničku. „Len hrajte, hrajte, keď je taký skvelý deň a&nbsp;jej sa to páči,“ smeje sa.

Dostaneme svoje drinky. Pije sa tu hlavne tequila alebo mezcal, iný destilát z kaktusu. Zajedá sa plátkom pomaranča. Okraje pohára sú namočené v čili. Kapely sa môžu v&nbsp;Tenampe aj prekrikovať. Prišla druhá partia a&nbsp;hneď má aj objednávku. Muž, ktorý sám pije pri stole. Muzikanti spustia - a&nbsp;on sa im spevom vyrovná. Spieva nahlas, so zatvorenými očami, máva pritom zdvihnutým ukazovákom a&nbsp;medzi jednotlivými slohami sa posilňuje alkoholom.

Barrio bravo, divoká štvrť. Tak volajú Tepito. História chudoby, preľudnenia a&nbsp;vysokej kriminality sa s&nbsp;týmto miestom tiahne ešte od&nbsp;prehispánskych čias. Žiadne veľké mesto tu vtedy neexistovalo. Pôvodní obyvatelia sa živili chytaním rýb v&nbsp;jazere. Keď si dedinu podmanili Aztékovia, stala sa miestom oddychu pre trhovníkov prichádzajúcich na&nbsp;neďaleký trh Tlatelolco.

V období príchodu španielskych dobyvateľov tu bol malý chrám nazvaný Teocultepitan, v jazyku lokálnych ľudí Nahuatl teocali-tepiton. Názov Tepito vznikol skrátením a skomolením týchto lokálnych mien. No miestni majú aj inú historku. Vraj keď išla raz skupina policajtov na&nbsp;pochôdzku do&nbsp;tejto štvrte, známej kriminalitou, jeden z&nbsp;nich povedal kolegovi: „Keď uvidím zlodeja, zapískam na&nbsp;teba.“ Po&nbsp;španielsky: „Si veo a&nbsp;un ratero te pito.“Pískali na&nbsp;seba tak často, až zo slov „te pito“ vznikol názov obávanej štvrte.

Polícii sa v&nbsp;Mexiku zrejme naozaj nedá veriť, že sa snaží, ako len môže, aby bola štvrť bezpečná. Zrejme nikde inde na&nbsp;svete nezmizlo bez stopy toľko ľudí ako v&nbsp;tejto krajine. A&nbsp;policajti sa na&nbsp;únosoch preukázateľne podieľajú. Tepito je preto pohodlným miestom pre obrovský trh s&nbsp;fejkovým tovarom, kde sa zároveň obchoduje s&nbsp;drogami a&nbsp;so zbraňami. Bežný návštevník registruje rifle a&nbsp;kabelky, no bosovia dobre vedia, prečo sa zašívajú práve tu.

„Nie sme bohatí. Ale hovoríme, že byť Mexičanom je privilégium, no byť z&nbsp;Tepita je dar od&nbsp;Boha,“ usmieva sa Francesco. Mladý chalan je tu doma a neustále ma napomína, aby som si v prepchatých uliciach dávala dobrý pozor na veci. Na&nbsp;Tepito je napriek všetkému hrdý. Vyzdvihuje hlavne svetoznámych boxerov, ktorí odtiaľto pochádzajú. „Prvým z&nbsp;nich bol Kid Azteca, vlastným menom Luis Villanueva Paramo. Svetové súťaže začal vyhrávať v&nbsp;30. rokoch minulého storočia. Ľuďom z&nbsp;Tepita vrátil ich hrdosť. Úrady mu dokonca postavili sochu.“

Doňa Enriqueta Romerová vyniesla počas slávností Dia de mu­ertos v&nbsp;roku 2001 pred svoj dom obrovskú sochu Santa Muerte, Svätej smrti, ktorú v&nbsp;Mexiku už po&nbsp;stáročia uznávajú ako ochrankyňu pred zlým, ale aj pomocníčku najchudobnejších, zlodejov, vrahov a&nbsp;drogových dílerov.

Ľuďom je blízka, lebo dokáže pochopiť aj smrteľných hriešnikov. „Nájomní vrahovia sa k nej modlia pred vykonaním objednávky, aby im pomohla prácu dobre urobiť,“ vysvetľuje mi Francesco. „Drogoví díleri jej stavajú chrámy a považujú tak svoje hriechy za zahladené.“ Na&nbsp;ulici pred domom done Enriquety je dnes prístavba, slávny Chrám Santa Muerte, kvôli ktorému sa do&nbsp;Tepita odvážia turisti aj bohatí Mexičania. Zvonka je obsypaný kvetmi, vnútri sú okrem veľkej hlavnej sochy desiatky sošiek a&nbsp;obrázkov kostnatej svätej.

K&nbsp;Svätej smrti treba pristupovať predpísaným spôsobom. Musíte mať so sebou cigaretu. Kto ju nemá, doňa Enriqueta alebo niekto z&nbsp;jej rodinných príslušníkov mu ju ochotne predá. S&nbsp;Francescom sme si kúpili dve cigarety a&nbsp;čakáme, kým na&nbsp;nás v&nbsp;chráme príde rad. Ľudia k&nbsp;Svätej smrti prinášajú sviečky a&nbsp;rôzne predmety, z&nbsp;ktorých si chcú urobiť amulety.

Modlitba pred kostrou oblečenou do&nbsp;vznešených šiat chvíľu trvá. Konečne sme na&nbsp;rade. Procedúra spočíva vo vyfajčení cigarety. Svätá hriešnikov, kriminálnikov a&nbsp;chudobných má jednoducho svoj štýl.

V&nbsp;Mexiku dnes jedlo z&nbsp;hmyzu považujú skôr za&nbsp;exotiku, no v&nbsp;mnohých oblastiach ho majú stále bežne na&nbsp;tanieri. Aj v&nbsp;pohári. Červy, škorpióny a&nbsp;dokonca aj hady sa pridávajú do&nbsp;destilátu mezcal. Vraj až päťsto druhov hmyzu si pripravujú Mexičania na&nbsp;vidieku. A&nbsp;nie hocijako. V&nbsp;duchu svojej kuchyne používajú aj na&nbsp;pavúky či škorpióny veľa čili a&nbsp;limetkovej šťavy.

Šéfkuchári, ktorí sa rozhodli oživiť tradície pôvodných obyvateľov a&nbsp;vo svojich reštauráciách v&nbsp;Mexiku hmyz ponúkajú, však majú ťažké srdce na&nbsp;vládu: namiesto podpory hmyzu podporuje iba extenzívne používanie pesticídov. A&nbsp;tie hmyz zabíjajú.

Najjednoduchší spôsob, ako ochutnať túto exotiku, je zavítať na&nbsp;trhovisko San Juan. Zo stánkov sa na&nbsp;vás budú usmievať škorpióny, kobylky, pavúky, larvy a&nbsp;červy. Komu by neprišli na&nbsp;chuť, môže si dať leva či krokodíla. A&nbsp;kto by potreboval najprv niečo na&nbsp;odvahu, nalievajú destilát mezcal. Z&nbsp;fliaš s&nbsp;naloženými hadmi a&nbsp;škorpiónmi.

Francesco hmyz ešte neochutnal. Naberie odvahu na&nbsp;škorpióna? Predavačka mu ho naservírovala s&nbsp;čili a&nbsp;limetkovou šťavou. Kto je na&nbsp;sladké, môže si ho dať aj obaleného v&nbsp;čokoláde. Ja dostávam vegetariánsky mezcal s&nbsp;vylúhovanými lístkami marihuany. Predavačka ešte odštikne vyprážanému škorpiónovi konček chvosta, ktorý by mohol zraniť hrdlo, a&nbsp;Francesco môže ísť na&nbsp;vec.

Zhlboka sa nadýchne, zavrie oči a&nbsp;zahryzne sa do&nbsp;pikantnej pochúťky. „Hmm... chrumkavý. Je to celkom dobré,“ konštatuje. Predavačka vysvetľuje, že škorpióny chytajú v púšti a potom vozia do Mexika. Naopak, kobylky sa chovajú bežne. Ich španielsky názov je nežný, romantický: vyslovuje sa šapulines. Radosť ochutnať... Dostanete ich ako street food aj v uliciach Mexika, predávajú ich usmažené z veľkých vedier. Pred smažením sa varia. Podávajú ich v quesadilách alebo v tacos s guacamole. Alebo len tak. Na chrumkanie.

Ďalej tu máme veľké červy. Vyzerajú výživne. Môžu mať dĺžku malíčka a&nbsp;tie najvypasenejšie sú ešte objemnejšie. Volajú ich aj mezcalové červy, lebo žijú na&nbsp;kaktusoch, z&nbsp;ktorých plodov sa páli mezcal a&nbsp;tequila. Ide o&nbsp;parazitickú motýliu larvu. Predavačka tvrdí, že je vzácna, lebo sa dá zbierať len z&nbsp;kaktusov v&nbsp;určitom veku. Vypražené vraj chutia podobne ako bravčové oškvarky.

Larvy veľkých mravcov kedysi jedli pôvodní Američania každý deň. Dnes sú drahou a&nbsp;exotickou pochúťkou. Nazývajú ich aj mexickým kaviárom. Dostať ich len na&nbsp;jar. Odporúčajú ich podávať smažené a&nbsp;posypané aromatickou bylinkou epazote, v&nbsp;praženici alebo varené v&nbsp;pare v&nbsp;tradičnej podzemnej peci.

Ak chcete z&nbsp;trhoviska San Juan priniesť niekomu pekný darček, môžete siahnuť po&nbsp;lízanke s&nbsp;hmyzom alebo po&nbsp;skúmavke mezcalu, vylepšenej pridaným hmyzom. A&nbsp;teraz je čas na&nbsp;drink. Mimochodom, pokojne zjedzte aj mezcalového či tequilového červa. To, že sú halucinogénne alebo sa z&nbsp;nich strašne opijete, lebo ich telíčka absorbovali vo fľaši príliš veľa alkoholu, sú len hlúpe povery. Takže smelo do&nbsp;toho. Na&nbsp;zdravie!

Metro v Mexiku je osobitná kapitola. Rozľahlé mesto s piatimi miliónmi obyvateľov ho bez debaty potrebuje. Cestujú v ňom natlačení ako sardinky a štýl jazdy vodičov pôsobí tak, akoby niekoho uniesli. Asi žiadne iné metro na svete sa nerozbieha ani nebrzdí s takou vervou. Napriek tomu sa cestujúci nenechajú vyrušovať a&nbsp;počas jazdy metrom stihnú veľa zaujímavých vecí. Nerátam predavačov a&nbsp;predavačky sladkostí, kozmetiky, cigariet, byliniek a&nbsp;ďalšieho tovaru. Skôr mám na&nbsp;mysli dámy, ktoré si v&nbsp;metre urobia celý ranný mejkap vrátane nalepenia umelých mihalníc, účesu či manikúry. Načo by sa s&nbsp;tým zbytočne zdržiavali doma?

Cestujúci sa však stávajú svedkami aj trochu nechutnejších vecí. Videla som ženu, ktorá už zrejme nemohla počkať do&nbsp;konca jazdy a&nbsp;musela si v&nbsp;metre depilovať hornú peru a&nbsp;bradu voskovými prúžkami. V&nbsp;ničom nezaostávajú ani páni. Z&nbsp;metra veselo vybiehajú s&nbsp;vytrhanými chlpmi v&nbsp;nose a&nbsp;ostrihanými nechtami. Keby boli bosí, ostrihajú si asi aj tie na&nbsp;nohách.

Cudzinci, ktorí chcú v&nbsp;Mexiku nájsť miesta zo známeho Cuarónovho filmu Roma, musia z&nbsp;metra vystúpiť na&nbsp;stanici Hospital general alebo Centro medico a&nbsp;prejsť niekoľko blokov pešo. Dostanú sa do&nbsp;nečakane pokojnej, stromami zatienenej štvrte so širokými ulicami a&nbsp;peknými vilovými domčekmi. Akoby bol zvyšok veľkomesta niekde ďaleko a&nbsp;nie len pár krokov odtiaľto.

Štvrť Cuarónovho detstva však nevyzerá ako v čase, ktorý jeho film Roma opisuje. Zničilo ju totiž zemetrasenie v roku 1985. Cuarón si pre svoj príbeh rodiny zo strednej triedy, v ktorom opisuje vzťah jej členov s ich pomocnicami v domácnosti, musel starostlivo voliť iné kulisy. Na&nbsp;ulici Tepeji stále stojí dom, v&nbsp;ktorom Cuarón vyrastal. Po&nbsp;fenomenálnom úspechu jeho filmu naň pribudla informačná tabuľka. No dom sa tak zmenil, že Cuarón musel nájsť na&nbsp;nakrúcanie iný. Nebolo treba chodiť ďaleko: stavba z&nbsp;filmu je hneď naproti originálnemu domu. Informuje o&nbsp;tom veľký nápis.

Najväčšie nápisy sú však na&nbsp;domoch neďaleko. Štvrť neustále prestavujú. Niekto natiahol bilbordy a&nbsp;informuje na&nbsp;nich, že tú a&nbsp;tú stavbu predali ilegálne, že pritom ide o&nbsp;dôležité kultúrne dedičstvo Mexika, pamiatku na&nbsp;obdobie zmien a&nbsp;formovania identity, ktoré si Cuarón uctil svojím čiernobielym filmom. A&nbsp;preto by mal byť charakter miesta zachovaný.

FOTO: Jedinečné Mexiko: Mariači, klaňanie Svätej smrti aj špeciality z hmyzu!

Výber pre vás

FOTO: Jedinečné Mexiko: Mariači, klaňanie Svätej smrti aj špeciality z hmyzu!

Súvisiace články

Spoločnými silami: Krajiny chcú kolektívne vyrobiť milióny dávok vakcíny

Prekonali už Taliansko: Krajina má štvrtý najvyšší počet úmrtí na COVID-19 vo svete

Rekordný denný nárast prípadov nákazy koronavírusom: Ide o piatu najpostihnutejšiu krajinu

Najmladší infikovaní: Trojčatá mali v deň narodenia pozitívne testy na koronavírus

Z tohto domu známeho Slováka si Bolek Polívka odniesol geparda! Čo s ním urobil?

Výber pre vás