Plus 7 dní

O Sikkime som donedávna vedel iba to, že je to jeden z najmenších indických štátov, že je tam pekná horská príroda s tretím najvyšším vrcholom planéty Kančendžongou a neďaleko hraníc leží turisticky atraktívne mesto Dárdžiling. Na jeseň 2019 som zachytil informáciu, že môj dlhoročný priateľ z hôr Martin Šperka chystá malú expedíciu do tohto indického štátu s cieľom vyjsť až do najvyššieho prístupného sedla Goecha La ležiaceho vo výške takmer 5 000 metrov východne od Kančendžongy. Netrvalo dlho a začiatkom októbra sa sformovala naša štvorčlenná trekárska skupina s cieľom prejsť indický Sikkim od juhu až k úpätiu tretej najvyššej hory sveta.

Indický štát Sikkim láka turistov z&nbsp;celého sveta najmä pre zachovanú prírodu s&nbsp;jedinečnou faunou a&nbsp;flórou v&nbsp;podhorí Himalájí, ktorú zastrešuje Národný park Kančendžonga zapísaný od&nbsp;roku 2016 do&nbsp;Zoznamu prírodného dedičstva UNESCO.

Sikkim so svojimi 620-tisíc obyvateľmi je druhým najmenším štátom Indie vklineným medzi východnými hranicami Nepálu a&nbsp;Bhutánom. Malá plocha tohto štátu znamená, že od&nbsp;severných hraníc s&nbsp;Tibetom na&nbsp;juh meria iba 100 kilometrov a&nbsp;od&nbsp;hraníc s&nbsp;Nepálom po&nbsp;hranice s&nbsp;Bhutánom je to priemerne 70 kilometrov.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/foto-podmanivy-sikkim-cesta-kancendzongu-vam-vyrazi-dych" target="_blank" rel="noopener">Viac FOTO z indického štátu Sikkim v GALÉRII&gt;&gt;</a>

Sikkim má teraz vo vyše 500-člennom indickom parlamente len dve kreslá, čo tiež svedčí o&nbsp;jeho malej politickej váhe. Tomuto štátiku zostala až do&nbsp;roku 1975 stará forma vládnutia - kráľovstvo, aby sa po&nbsp;vyhlásenom referende dobrovoľne pripojil k&nbsp;Indii.

Napriek tomu, že krajina nevyžaduje osobitné víza, je potrebné špeciálne povolenie na&nbsp;vstup, ktoré vybavujú miestne cestovné kancelárie. Na&nbsp;hraniciach sa však miestni úradníci hrajú s&nbsp;turistami, akoby i&nbsp;naďalej boli samostatným štátom, a&nbsp;do&nbsp;pasov dávajú svoje vstupné aj výstupné pečiatky.

Do&nbsp;Sikkimu letíme z&nbsp;indického Dillí pozdĺž himalájskeho hrebeňa do&nbsp;mesta Bagdogra vzdialeného 1&nbsp;200 kilometrov. Sedadlo pri okne mi umožňovalo napriek veľkej vzdialenosti rozpoznať viaceré osemtisícové vrcholy, medzi ktorými dominuje mohutná pyramída Mount Everestu.

Cestu do&nbsp;Sikkimu absolvujeme v&nbsp;terénnom aute. Na&nbsp;druhý deň prichádzame do&nbsp;160-tisícového Dárdžilingu, ktorý leží vo výške 2&nbsp;100 metrov v&nbsp;štáte Východný Bengál. Horúčava z&nbsp;indických údolí sa stratila. Nečudo, že mesto bolo po&nbsp;stáročia letným sídlom maharadžov a&nbsp;majetných ľudí, ktorí tu v&nbsp;lete vo svojich honosných sídlach nachádzali príjemnú klímu, aby unikli neznesiteľným letným horúčavám vládnúcim v&nbsp;indických nížinách.

Po&nbsp;vstupe do&nbsp;mesta sme boli zvedaví na&nbsp;svetoznámu horskú železnicu, ktorú tu vybudovali Angličania už v&nbsp;roku 1881. Úzkokoľajka v&nbsp;dĺžke 79 kilometrov, ktorá je doteraz v&nbsp;prevádzke, je jednou z&nbsp;hlavných atrakcií mesta a&nbsp;je zaradená do&nbsp;kultúrneho dedičstva UNESCO.

Pri vjazde na&nbsp;hlavnú ulicu sa odrazu tesne vedľa vozovky objavili úzke koľajnice a&nbsp;zakrátko prechádzal vedľa nás starý parný rušeň ťahajúci niekoľko vagónov s&nbsp;turistami. Storočné parné lokomotívy sú stále funkčné a&nbsp;predstavujú dodnes naozajstný technický skvost udivujúci všetkých turistov.

Jednou z&nbsp;ďalších atrakcií tohto mesta je Himalájsky horolezecký inštitút, ktorý vo viacerých budovách predstavuje históriu dobývania Himalájí, pri ktorej indickí horolezci a&nbsp;nosiči zohrali významnú úlohu.

Neďaleko kráľovského paláca sa nachádza zoologická záhrada, v&nbsp;ktorej možno vidieť vzácne živočíchy z&nbsp;himalájskeho regiónu. Medzi ne patrí najmä snežný leopard, panda červená a&nbsp;medveď himalájsky.

Ďalší deň sa musíme presunúť do&nbsp;Yuksomu, ktorý je východiskom pre náš himalájsky trek. Mestečko leží vo venci hôr vo výške 1&nbsp;780 metrov bezprostredne pod začínajúcimi sa svahmi himalájskych velikánov.

Yuksom je ozajstné horské a&nbsp;turistické centrum regiónu, v&nbsp;ktorom má sídlo správa Národného parku Kančendžonga. Poloha mestečka je veľmi výhodná, lebo zdatní trekári môžu s&nbsp;tromi nocľahmi na&nbsp;štvrtý deň pochodu prísť až takmer do&nbsp;päťtisícovej výšky k&nbsp;tretej najvyššej hore sveta Kančendžonge. Aj tu vysoko v&nbsp;horách sme mohli jasne vidieť, ako turistický ruch pozitívne prispieva k&nbsp;lepšiemu životu miestnych ľudí. Odrazilo sa to najmä na&nbsp;pekných domoch, upravenom a&nbsp;čistom okolí s&nbsp;rozsiahlymi záhradami plnými zdravých miestnych plodín a&nbsp;kvetov.

Yuksom bol kedysi hlavným mestom Sikkimu a&nbsp;je v&nbsp;ňom aj teraz množstvo budhistických pamiatok. Jednou z&nbsp;nich je kláštor Dubdi, najstarší kláštor v&nbsp;Sikkime. Dokončili ho v&nbsp;roku 1701. Stojí na&nbsp;vysokom zalesnenom kopci nad riekou Rathong a&nbsp;je veľmi zachovaný. Mnísi v&nbsp;kláštore nám dovolili vstup do&nbsp;jeho vnútorných priestorov, kde práve prebiehali modlitby i&nbsp;so žiakmi sediacimi pri nízkych stoloch.

Po&nbsp;kultúrnych atrakciách sme začali náš plánovaný trek do&nbsp;hôr Sikkimu. Ráno nosiči naložili náklad na&nbsp;štyri mulice a&nbsp;vyrazili na&nbsp;cestu. Prvý deň v&nbsp;peknom počasí a&nbsp;bez veľkej horúčavy nás čakala trasa údolím rieky Prek Chu. Chodník najskôr mierne vystúpal asi zo 150 výškových metrov, čím sme sa dostali do&nbsp;výšky necelých 2-tisíc metrov.

Nad Yuksomom sme sa ponorili do&nbsp;hustých a&nbsp;nedotknutých lesov himalájskeho predhoria. Všade rástli mohutné listnaté stromy ovenčené visiacimi lišajníkmi, lianami a&nbsp;kvitnúcimi orchideami. Cestou sme križovali bočné horské potoky s&nbsp;peknými vodopádmi, ktoré boli preklenuté pevnými oceľovými mostíkmi.

Chodník neustále stúpal a&nbsp;klesal, ako je to v&nbsp;Himalájach obvyklé, a&nbsp;my sme väčšinu dňa nenaberali takmer žiadnu výšku. Cestou sme stretli skupinu nosičov, ktorí na&nbsp;jednoduchých drevených nosidlách znášali chorého turistu postihnutého výškovou chorobou.

Pri pohľade na&nbsp;výškomer a&nbsp;na&nbsp;cieľ prvej časti treku, ktorým bola osada Tsokha, ležiaca vo výške takmer 3-tisíc metrov, som si uvedomil zákernosť etapy. Po&nbsp;viac ako 14 kilometroch pochodu bolo treba v&nbsp;strmých serpentínach ešte vystúpať vyše 700 výškových metrov.

Po&nbsp;večeri priatelia konštatovali, že sme dnes prešli 19 kilometrov s&nbsp;celkovým prevýšením viac ako 1&nbsp;300 metrov. Tento údaj ma dosť prekvapil, lebo v&nbsp;prvý deň som až takú záťaž nečakal.

Druhý deň nás mal priviesť do&nbsp;kempu Dzongri vo výške 3&nbsp;970 metrov a&nbsp;ráno sme začali stúpať už prevažne ihličnatým lesom. Počasie bolo hmlisté a&nbsp;chladné. Kráčali sme popod mohutné biele himalájske jedle, ktoré sú jedným zo skvostov Národného parku Kančendžonga. Viaceré mohutné kmene mali pri zemi priemer takmer tri metre. Všetky stromy boli krásne zelené, nenarušené ťažbou ani lesnými cestami. Prechádzali sme aj rozsiahlymi plochami rododendronov, ktorých krásne kvety v&nbsp;jarnom období očaria každého návštevníka parku.

Cez obed sme došli do&nbsp;malej osady Kokčung, kde sme stretli veľkú trekársku skupinu z&nbsp;USA. Tvorili ju hlavne starší, dobre oblečení turisti, medzi ktorými boli väčšinou ženy. Zrejme za&nbsp;určitý príplatok boli pre nich na&nbsp;obed pripravené kempové stoly a&nbsp;stoličky, čo v&nbsp;tejto výške vytváralo dosť neobvyklý a&nbsp;neprimeraný obraz.

V&nbsp;podvečer sme sa dostali nad výšku 3&nbsp;900 metrov, kde sa už skončili stromy a&nbsp;prevládli lúky s&nbsp;rododendronmi a&nbsp;kríkmi. Sprievodca Gulam nás po&nbsp;ceste viackrát upozorňoval: „Počas pochodu môžete zazrieť niektorého z&nbsp;miestnych živočíchov a&nbsp;možno sa vám pošťastí uvidieť aj vzácnu pandu červenú.“ Žiaľ, zbadali sme iba jeden druh zvierat, ktorým boli horské bažanty.

Ráno sme podľa plánu vyšli na&nbsp;blízky vrchol vo výške 4&nbsp;250 metrov, vyzdobený množstvom tibetských modlitebných vlajok. Slnko, na&nbsp;ktoré sme v&nbsp;silnom vetre a&nbsp;mraze netrpezlivo čakali, napokon zalialo okolitú krajinu a&nbsp;my sme mohli obdivovať biele vrcholy hôr, ktorým dominoval masív Kančendžongy so štyrmi osemtisícovými vrcholmi. V&nbsp;hlbokých údoliach bola už rozprestretá perina jesennej hmly, z&nbsp;ktorej vytŕčali jednotlivé hrebene hôr.

Ďalšie ráno som sa musel rozhodnúť, či pre problémy s&nbsp;kašľom budem pokračovať alebo zostúpim do&nbsp;údolia. V&nbsp;rozhodovaní mi pomohol Martin. „Marcel, dnešná etapa nemá veľké prevýšenie, mohol by si to skúsiť a&nbsp;ísť spolu s&nbsp;nami ďalej,“ povzbudil ma.

Zakrátko som jeho radu ocenil, pretože etapa bola v&nbsp;slnečnom a&nbsp;takmer bezveternom počasí najkrajšia zo všetkých. Po&nbsp;krátkom výstupe sa pred nami ukázala celá trasa dnešnej cesty. Vo vzdialenosti takmer osem kilometrov sme v&nbsp;diaľke videli rozľahlú lúku, miesto nášho ďalšieho nocľahu.

Keď sme boli už na&nbsp;konci síl, objavil sa pred nami jeden z&nbsp;našich kuchárov s&nbsp;termoskou horúceho čaju. Na&nbsp;poslednom úseku cesty nás príjemne osviežil. Zakrátko nás privítala rozľahlá lúka, kde stáli naše stany vo výške 4-tisíc metrov.

Pred nami bola posledná etapa vedúca do&nbsp;sedla Goecha La, ktoré leží od&nbsp;vrcholu Kančendžongy len osem kilometrov. Pohľad do&nbsp;kamenistej a&nbsp;pustej doliny z&nbsp;nášho tábora nebol pre mňa príliš lákavý, zvlášť, keď ma v&nbsp;noci stále trápil kašeľ. Celková dĺžka etapy do&nbsp;sedla a&nbsp;späť na&nbsp;ďalší deň mala byť až 24 kilometrov.

Napokon som sa rozhodol, že pre problémy s&nbsp;hrdlom vynechám dnešnú dlhú etapu a&nbsp;radšej vystúpim na&nbsp;vyhliadkový kopec nad táborom do&nbsp;výšky 4&nbsp;300 metrov. Na&nbsp;vrchole kopca som sa mohol kochať krásnou himalájskou panorámou, kde sa na&nbsp;pravej strane údolia týčila nádherná snehovo-ľadová pyramída štítu Pandim, vysokého 6&nbsp;891 metrov, a&nbsp;záveru údolia dominovala mohutná ľadová hradba Kančendžongy. S&nbsp;krásnymi výhľadmi a&nbsp;fotozábermi som bol vzhľadom na&nbsp;vynaloženú námahu a&nbsp;pekné počasie nadmieru spokojný.

Popoludní sa z&nbsp;dlhej etapy vrátili moji unavení priatelia. Boli sklamaní, pretože miestni strážcovia parku im neumožnili výstup do&nbsp;atraktívneho sedla Goecha La, ktoré malo byť vyvrcholením treku. Dôvodom nečakaného uzáveru sedla bola ochrana vzácneho snežného leoparda v&nbsp;týchto miestach.

Domov sme si z&nbsp;tejto zaujímavej a&nbsp;krásnej indickej krajiny doniesli okrem množstva pekných zážitkov niekoľko balíčkov svetoznámeho čaju značky dárdžiling.

FOTO Podmanivý Sikkim: Cesta na Kančendžongu vám vyrazí dych!

Výber pre vás