Plus 7 dní

Lepšie načasované to ani nemohlo byť. Správa o tom, že britská expedícia vedená Johnom Huntom zdolala Mount Everest, dorazila do Veľkej Británie deň pred korunováciou kráľovnej Alžbety II. V redakcii denníka Times možno na chvíľu zaváhali, či zverejniť túto zvesť práve v deň korunovácie, no rozhodli sa správne. A tak druhého júna 1953 mali obyvatelia Britského impéria dvojnásobný dôvod na radosť. Korunovácia a ešte aj Everest! Od prvého výstupu na najvyššiu horu sveta uplynie tento týždeň už šesťdesiat rokov.

Mladučká Alžbeta II. mohla prijať himalájskych hrdinov už ako čerstvo korunovaná kráľovná, na zábere s Tenzingom a jeho manželkou, vedľa nej vojvoda z Edinburgu. Foto: profimedia.sk

Tak neskoro sa dnes pre príchod monzúnu nezvykne vystupovať na vrchol. Písal sa už 29. máj 1953, keď o 11.30 hodine Novozélanďan Edmund Hillary a Šerpa Tenzing Norgay dosiahli najvyšší bod Zeme, čnejúci do výšky 8 848 metrov. Vystupovali z južnej, teda nepálskej strany. Postavili na nej deväť výškových táborov, ten najvyšší v 8 500 metroch, natiahli kilometre fixných lán, pri výstupe využívali náplň z kyslíkových fliaš. Táto trasa cez Južné sedlo sa označuje ako klasická.

Prvé výpravy sa však o Everest pokúšali zo severnej strany, z Tibetu. Bolo to aj preto, že Nepál neumožňoval výpravy z južnej strany. Iniciatívu zobrali do rúk od roku 1921 Briti. V roku 1924 dosiahol Edward Norton bez doplnkového kyslíka výšku 8 572 metrov, no pri jednom z pokusov zmizli Andrew Irvine a George Mallory. Nepál otvoril krajinu pre horolezecké expedície až v roku 1949. Číňania po anektovaní Tibetu, naopak, hranice v roku 1951 zatvorili.

A boli to opäť Briti, kto sa usiloval dosiahnuť na Evereste prvenstvo aj z opačnej strany. Pritom len-len že im ho nevyfúkli Švajčiari. V roku 1952 sa o výstup pokúšali až dvakrát - na jar i na jeseň. Pri prvom pokuse Raymond Lambert a Šerpa Tenzing Norgay vyšli do rekordnej výšky 8 595 metrov. Vrchol nedosiahli, ale Tenzing získané poznatky zužitkoval pri výstupe s Hillarym rok nato.

„Na vrchole som pocítil obrovskú úľavu, že už netreba sekať ďalšie stupy, traverzovať hrebienky a prekonávať ďalšie vrcholky,“ vydýchol si Hillary.

Správy o korunovácii kráľovnej počúvali členovia úspešnej britskej expedície ešte v základnom tábore. Druhého júna po večeri v spoločenskom stane zapli rádio a hneď po informácii o korunovácii sa z neho ozvalo: „Včera večer došla do Londýna senzačná správa, že britská expedícia vyliezla na Mount Everest… Blahoželáme!“

Aj skúseným chlapom zvlhli oči. John Hunt, ako neskôr priznal, dúfal, že sa im podarí zdolať Everest pred korunováciou, ale že správa dorazí do ich vlasti tak rýchlo, už veľmi neveril.

Z rádioprijímača zneli ďalšie informácie o tom, že im kráľovná aj predseda vlády poslali blahoprajné telegramy, že správu o zdolaní Everestu vysielali z ampliónov na uliciach, kadiaľ prechádzal korunovačný sprievod, a u ľudí to vyvolávalo nadšenie. Až vtedy si uvedomili, čo dosiahli. Vedúci expedície nariadil otvoriť fľašu rumu, pod Everestom odznel slávnostný prípitok na počesť jej veličenstva a nezostalo len pri jednej fľaši.

Ani Edmund Hillary nečakal, že správa o ich úspechu vyvolá taký ošiaľ. Myslel si, že to bude zaujímať najmä horolezcov a zopár priaznivcov. Keď ho potom na pochode pri návrate spod hory zastihla správa, že kráľovná mu udelila titul sir, zostal zaskočený. On, jednoduchý novozélandský včelár, ktorý najradšej chodil v montérkach či roztrhaných a špinavých nohaviciach, sa mal stať rytierom Radu Britského impéria? Prvé, čo mu prebehlo mysľou, bolo: „Budem si musieť kúpiť nové nohavice!“

Tenzing a Hillary boli dobrí partneri, no nie aj priatelia. Foto: TASR/AP

Neskôr ho mrzelo, že sa zabudlo na jeho partnera z vrcholu Tenzinga, ktorý mal rovnaký podiel na úspešnom výstupe ako on. Tomu kráľovná síce udelila Medailu kráľa Juraja, lenže Hillary sa domnieval, že mal dostať rovnaké ocenenie ako on a vedúci expedície John Hunt. Argument, že nepálskemu či indickému občanovi sa titul nemohol udeliť, nechcel prijať.

Tenzing si to však vôbec neuvedomoval. Bol spokojný, že si presadil, aby s ním do Veľkej Británie a na európske turné odcestovala aj manželka s dcérou. „Kráľovná bola veľmi milá, zaujímala sa aj o moje predchádzajúce výpravy,“ tešil sa. Viac než kráľovná ho nadchla britská stráž. „Veľký dojem na mňa urobili vojaci v červených kabátoch s vysokými kožušinovými čiapkami.“

Hillarymu však najviac utkvela v pamäti práve ceremónia, keď ho kráľovná povýšila do rytierskeho stavu. Pokľakol si pred ňou, ona vzala malý meč s drahokamami, položila mu ho postupne na obe plecia a povedala: „Povstaňte, sir Edmund.“ A Hillary bol rytierom, či už si to prial, alebo nie, či si to zaslúžil, alebo nie. Nová kráľovná naňho urobila silný dojem. „Bola drobná a okúzľujúca,“ spomínal na ňu.

Celú slávu okolo výstupu od začiatku sprevádzalo aj handrkovanie o to, kto bol vlastne na vrchole prvý. Nepálci a Indovia oslavovali Tenzinga, Briti Hillaryho. Ten bol síce Novozélanďan, avšak Nový Zéland patril do Britského spoločenstva národov. Negramotnému Tenzingovi dali slávychtiví krajania podpísať vyhlásenie, že bol na vrchole prvý. Vedúci expedície John Hunt preto ešte v Káthmandu inicioval podpísanie spoločného vyhlásenia, že Tenzing a Hillary dosiahli vrchol „takmer súčasne“.

Aj fakt, že v Nepále sa správu o zdolaní Everestu dozvedeli až v deň, keď ju zverejnili britské médiá, sa domácich dotkol. Nepálsky kráľ Tribhuvanu bol presvedčený, že to mal vedieť prvý, lebo britská expedícia vystupovala na Everest z Nepálu. Lenže správu odosielali z Namče Bazaru vysielačkou zašifrovanú a určená bola pre britského veľvyslanca, ktorý ju vzápätí diplomatickou cestou tlmočil do Londýna.

Už v Nepále prijal kráľ celú výpravu. Vzdal poctu všetkým a Tenzingovi udelil vysoké vyznamenanie. O Tenzinga sa potom pobili Nepálci s Indmi, lebo v Nepále sa narodil, ale žil v Indii. Predseda indickej vlády Nehrú usporiadal na počesť výstupu recepciu. Aj od neho Tenzing dostal vysoké vyznamenanie, ale aj ďalšie odmeny.

„Som hrdý na to, že som Ind aj Nepálec,“ reagoval na margo sporov Šerpa, ktorý si nechcel nikoho pohnevať. Keď sa však musel rozhodnúť, s akým pasom pocestuje do Európy, on - nemajúc dovtedy nijaký - si vybral indický.

Na vrchole odfotografoval Hillary Tenzinga so zdvihnutým čakanom, na ktorom boli až štyri vlajky - Organizácie Spojených národov, Indie, Nepálu a Veľkej Británie. Tenzing sa ponúkol Hillarymu, že ho tiež odfotí, ale ten nechcel. Hillarymu išlo hlavne o to, aby mal dôkaz, že boli na vrchole. To, aby sa na ňom aj on dal zvečniť, mu vôbec nenapadlo. A tak existuje len fotografia Tenzinga.

Pri príležitosti 50. výročia výstupu v roku 2003 pozvala Alžbeta II. všetkých žijúcich účastníkov do paláca. Mohli sa s ňou stretnúť piati - Hillary, Band, Lowe, Westmacott a Wylie. Ostatní boli po smrti. Ak by ich chcela pozvať teraz, už by nebolo koho.

Hillary zomrel v roku 2008 a posledný z priekopníckej everestskej partie, jeho jediný novozélandský kolega vo výprave George Lowe, v marci tohto roku. Hillary v ďalšom období slávu a popularitu, ktorú získal na celom svete, využil v prospech obyvateľov krajiny pod Himalájami, Šerpov.

Založil Himalájsky trust a z vyzbieraných peňazí dal budovať cesty, mosty, vodovody, školy, nemocnice i menšie letiská, obnoviť kláštory. Sám na to dozeral. Pri jednej takej návšteve v roku 1975, keď za ním mala priletieť aj manželka Louise s dcérou Belindou, sa odohrala tragédia. Lietadlo sa po štarte zrútilo a jeho blízki prišli o život.

Paradoxne, muž, ktorý prvý zdolal Everest, mal v ďalšom období problémy prespať vo vyšších výškach. A tak namiesto osemtisícoviek sa vydal za ďalšími dobrodružstvami - na póly, splavy riek. V roku 1994 navštívil na pozvanie organizátorov Medzinárodného festivalu horských filmov v Poprade aj Slovensko. Prišiel s druhou manželkou June. Mal vtedy už 75 rokov, ale neodolal a naše Vysoké Tatry si pozrel aspoň počas vyhliadkového letu.

Tenzing si na sklonku života vyčítal, že na rozdiel od Hillaryho urobil málo pre Šerpov. Zomrel v roku 1986 len pár týždňov pred 72. narodeninami. Predtým ho Hillary navštívil v nemocnici a videl, že na tom nie je dobre ani psychicky. „Boli sme veľmi dobrí partneri, ale nestali sme sa aj blízkymi priateľmi,“ pripustil po jeho smrti Hillary.

A spory o to, kto bol na vrchole prvý? Vyriešil ich už počas života Tenzing, keď uviedol, že „ak je hanba, že som bol krok za Hillarym, potom s tým musím žiť“. Pre horolezecký svet zostali aj po tomto vyhlásení navždy prvými ľuďmi na vrchole obaja.

Nič na tom nezmenili ani snahy niektorých ľudí dokázať, že prvými boli už v roku 1924 Briti Irvine a Mallory. Výprava v roku 1999, ktorej cieľom bolo to dokázať, našla síce Malloryho telo, ale nie fotoaparát so záberom, ktorý by dosvedčoval ich prvenstvo. História sa teda neprepisovala.

Do histórie vošli najmä prví dvaja ľudia na vrchole a šéf výpravy. Ostatní zostali v ich tieni. Ruku na srdce, vedeli by ste vymenovať aspoň jedného ďalšieho člena expedície?

Tu sú všetci - vedúci John Hunt (vtedy 42-ročný), horolezci George Band (23), Tom Bourdillon (28), Charles Evans (33), Alfred Gregory (39), Edmund Hillary (33), George Lowe (28), Wilfrid Noyce (34), Michael Westmacott (27), Charles Wylie (33), lekár Michael Ward, fyziológ Griffith Pugh, filmár Tom Stobart a k tímu sa pripojil aj spravodajca Times James Morris.

K horolezeckej časti patrila skupina výškových nosičov - Šerpovia Tenzing Norgay (39) ako sirdar, Da Tensing, Annullu, Thondup, Dawa Thondup, Da Namgjal a Ang Njima.

Prvá žena - na vrchole 16. mája 1975 stála Japonka Junko Tabeiová, zopakovala trasu prvovýstupcov. Bez kyslíka - v roku 1978 uskutočnili prvý výstup bez použitia prídavného kyslíka Rakúšan Peter Habeler a Talian Reinhold Messner, vystupovali klasickou trasou. Poliaci v zime - 17. februára 1980 bola klasickou trasou úspešná poľská výprava, na vrchole stáli Leszek Cichy a Krzysztof Wielicki. Messnerovo sólo - Reinhold Messner v roku 1980 uskutočnil prvý sólovýstup, tentoraz zo severnej strany, novou cestou a opäť bez kyslíka. Najväčší slovenský výkon - v októbri 1988 štvorica slovenských horolezcov zopakovala výstup Boningtonovou cestou ťažkou juhozápadnou stenou, ale progresívnym alpským štýlom, vrchol dosiahol Jozef Just, na zostupe zostali všetci - Becík, Božík, Jaško, Just - nezvestní. Najčastejšie - Apa Šerpa vystúpil na vrchol 21-krát, vždy s kyslíkom, významnejší je počin Ang Ritu, ktorý prvý dosiahol vrchol 10-krát a vždy bez kyslíka. Prvovýstupy - na Everest vedie osemnásť výstupových ciest, zatiaľ posledná pribudla v roku 2009 v juhozápadnej stene.

Neraz ho nazývajú aj tretí pól Zeme. Po čínsky Čomolungma - Bohyňa, matka Zeme, po nepálsky Sagarmatha - Čelo nebies. A predsa najzaužívanejší názov pre najvyšší štít sveta je Mount Everest. Po prvom zameraní ho označili ako Peak XV. Keď britský zememerač Andrew Waugh zistil, že ide o najvyšší bod planéty, navrhol pomenovať ho podľa svojho predchodcu.

George Everest bol šéfom spoločnosti so sídlom v Indii, ktorá sa zaoberala trigonometrickým prieskumom a zmapovaním celej oblasti - Survey of India. Od roku 1865 hora skutočne niesla meno Everest. Pritom sir George, ktorého za rytiera vymenovala kráľovná práve za jeho pôsobenie v juhovýchodnej Ázii, sa tomu bránil.

Tvrdil, že to nie je dobrý nápad, pretože v Ázii nevedia jeho meno správne vysloviť. Namiesto „ívrist“ hovorili jednoducho „everest“. Muž, ktorý zomrel v roku 1866, mal pravdu - najvyššiu horu volajú foneticky nielen v Ázii. Dnes sa okrem výšky 8 848 metrov po poslednom meraní z nepálskej strany uvádza aj 8 850 metrov, ale napríklad Číňanom vyšla z ich meraní výška iba 8 840 metrov. Zaujímavé je, že George Everest Mount Everest nikdy nevidel.

George Everest nechcel dať najvyššiemu vrchu sveta svoje meno

Výber pre vás