Ján Ďurčo

V novembri uplynie dvadsať rokov od momentu, keď anglický ragbista Steve Thompson oslavoval titul majstra sveta. Anglicko pred takmer 83-tisíc divákmi v&nbsp;Sydney zdolalo v&nbsp;predĺžení domácu Austráliu a&nbsp;získalo svoj prvý a&nbsp;dodnes jediný titul. Krátko nato rodáka zo stotisícového mestečka Hemel Hempstead pri Londýne vyhlásili za jedného z&nbsp;troch najlepších ragbistov sveta. 

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/hadaj-kto-som-hviezdny-rugbista-bezhlavo-rutil-subojov-dnes-nespoznava-patrocnu-dceru">FOTO Steva Thompsona v GALÉRII</a>

Šesť rokov predtým vyhral Thompson s&nbsp;klubom Northampton Saints aj Heineken Cup, najprestížnejšiu európsku klubovú trofej. Čosi ako ragbyová Liga majstrov. „Nič z&nbsp;toho si však nepamätám. Vôbec,“ priznáva dnes 45-ročný bývalý hráč. Dôvod? Rastúca demencia spôsobená degeneratívnym ochorením mozgu. Vzniká po opakovaných úrazoch hlavy, ktorých je, žiaľ, v&nbsp;ragby viac než dosť. „To, že si nepamätám zápasy, nie je až taká strašná vec. Oveľa horšie je, že si nepamätám členov rodiny,“ cituje Daily Mail niekdajšiu anglickú hviezdu.

„Takmer každý deň sa mýlim. Niekedy, keď sa zahľadím na svoju manželku Stephanie, vidí, že si neviem spomenúť na jej meno. Vycíti to a&nbsp;jednoducho povie: Steph,“ priznáva skrúšený Thompson. S&nbsp;deťmi (Steve má tri dcéry a&nbsp;jedného syna) je to rovnako. Päťročná dcéra Saskia si jeho demenciu občas užíva. „Máme stávku. Mám tri pokusy, aby som uhádol, ako sa volá. Ak to nedokážem, platím jej päť libier. Rastie mi z&nbsp;nej biznismenka,“ smeje sa Steve cez slzy v&nbsp;okamihoch, keď má lepšie chvíle. Aj počas rozhovoru s&nbsp;redaktorom v&nbsp;bare v&nbsp;Cheshire Thompson novinára asi sedem ráz požiadal, aby mu zopakoval otázku. „Pozrite sa,“ ukazoval mu snímku mozgu. „Tieto žlté bodky znamenajú nenávratné poškodenie,“ vysvetľoval. „Tiahli sa celou snímkou ako taký žltý had,“ skonštatoval vzápätí smutne autor rozhovoru. Thompson chvíľu reálne zvažoval aj samovraždu. Dokonca sa postavil na koľajnice pred vlak na stanici Crewe, no napokon si to rozmyslel. „Je to hrozné. Chvíľu som hore, chvíľu dole. Keď mi je fajn, je to nádhera. No potom prídu zlé chvíle. Momenty, keď nie som schopný urobiť nič, dodržať žiaden sľub. Je to ťažké,“ priznáva.

Na ragbyovom ihrisku Steve vydržal do roku 2011. Potom chvíľu pôsobil ako ambasádor jednej z&nbsp;nadácií v&nbsp;Dubaji, no postupne jeho schopnosť sústrediť sa začala klesať. Namiesto toho prichádzala prchkosť, výbušnosť. Ani pozícia inštalatéra, ktorú neskôr začal robiť, mu veľmi nešla. „Vždy som rád pracoval rukami. Raz som sa však vrátil k&nbsp;dodávke po nejaké nástroje, no v&nbsp;momente, keď som pri nej bol, som za ten svet nevedel prísť na to, čo tam robím,“ spomína. K&nbsp;lekárovi sa vybral až po telefonáte s&nbsp;bývalým waleským ragbistom Alixom Pophamom. Vysvitlo, že obaja trpia po konci kariéry rovnakými problémami. Lekársku diagnózu svojich problémov spoznal v&nbsp;novembri 2020. „Najskôr to bola úľava. Hovoril som si, že nie som žiadny ču**k. Že je za tým choroba. Ale potom som ukázal večer v&nbsp;posteli výsledky Steph. Chytila ma za ruku a&nbsp;rozplakala sa,“ pokračoval. Už vtedy si z dvadsiatich slov napísaných na papieri nedokázal zapamätať ani päť. „Nešlo to. Jednu knihu som čítal osem mesiacov. Robil som si zo seba žarty, že je to skvelé, lebo si nikdy nebudem pamätať, ako sa končí.“ Stále ho vo chvíľach príčetnosti mrzia veci, aké sa mu predtým nestávali. „Steph mi na výročie nášho sobáša robievala piña coladu. Teraz mi ju doniesla a&nbsp;ja som vôbec nedokázal prísť na to, prečo to robí. O&nbsp;narodeninách svojich detí ani nehovorím. Netuším, kedy ich majú,“ opisuje starosti s&nbsp;demenciou Thompson.

„Kiežby som nikdy nebol hral ragby,“ povzdychol si napokon. Práve jemu, s&nbsp;najväčšou pravdepodobnosťou oprávnene, môže pripísať súčasné problémy. Neustále údery do hlavy, otrasy mozgu si vyžiadali svoju daň. Aj preto bol Steve taký ochotný podeliť sa o&nbsp;ťažký životný údel. Len v&nbsp;prípade spomínaného Walesana Pophama prekročil podľa ošetrujúceho lekára počet miniotrasov mozgu hranicu 10-tisíc. Steve Thompson sníva o&nbsp;zmene pravidiel, ktoré by aktérom tohto mimoriadne kontaktného a&nbsp;tvrdého športu uľahčili život po konci kariéry. Dokonca túži, aby o&nbsp;jeho trampotách vyšla kniha, ktorá by tento problém ešte viac vytiahla do centra pozornosti. „Základ je limitovať v&nbsp;hre či v&nbsp;tréningu kontakt na 15 minút denne. Aj počas tréningu boli totiž údery do hlavy bežné. Ani v&nbsp;mlyne sa tomu nedá vyhnúť. Chcem na to upozorniť aj preto, aby si svet ragby uvedomil, že má problém. Že je najvyšší čas prestať verejnosti o&nbsp;týchto veciach klamať,“ myslí si 73-násobný anglický reprezentant, ktorý medzičasom vyhlásil, že svoj mozog po smrti venuje na výskumné účely.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/hadaj-kto-som-hviezdny-rugbista-bezhlavo-rutil-subojov-dnes-nespoznava-patrocnu-dceru">Ragby je skutočne tvrdý šport. FOTO v GALÉRII</a>

Smutné na jeho úspešnej kariére je to, že ragby až tak v&nbsp;láske nemal. „Bola to len moja práca. Mal som rád tie chvíle v&nbsp;kolektíve, ale nie samotné ragby,“ dodal bývalý hviezdny hráč, ktorého rodina sa dnes len smutne prizerá, ako im otec či manžel pred očami psychicky odchádza. Len preto, že sa 13 rokov živil ako ragbista.

Hádaj, kto som: Hviezdny rugbista sa bezhlavo rútil do súbojov, dnes nespoznáva päťročnú dcéru

Výber pre vás

Hádaj, kto som: Hviezdny rugbista sa bezhlavo rútil do súbojov, dnes nespoznáva päťročnú dcéru

Súvisiace články

Muž odnikiaľ: Jeden z najrýchlejších vytrvalcov sveta nemá koho reprezentovať

Poľský zázrak: Predajca počítačov a učiteľ dotiahli malý klub do Ligy majstrov

Francúzsko v plameňoch: Protesty a násilie nie sú len bojom proti polícii, ale aj proti systému

Výber pre vás