Jana Čavojská

Je neprehliadnuteľná. Z&nbsp;terasy kaviarne, z&nbsp;prímorskej promenády, kde obyvatelia mesta a&nbsp;turisti trávia letné dopoludnie plávaním a&nbsp;oddychom v&nbsp;tieni borovíc, z&nbsp;kľukatej cesty vysoko nad Terstským zálivom – nech sa pozeráte odkiaľkoľvek, váš zrak zachytí obrovskú striebornú loď s&nbsp;tromi sťažňami. Volá sa jednoducho: A. Veľké písmeno má vytetované na zadnej časti. Futuristický dizajn, na ktorom nevidno okná, takže plachetnica pôsobí ako nedobytná pevnosť, je dielo dizajnéra Philippa Starcka a&nbsp;nemeckej lodenice Lobiskrug v&nbsp;Kieli. So 143 metrami dĺžky patrí k&nbsp;najväčším superjachtám na svete. A, samozrejme, aj k&nbsp;najdrahším. Len jej údržba stojí talianskych daňových poplatníkov dvanásť až osemnásť miliónov eur ročne. Patrí totiž ruskému miliardárovi Andrejovi Melničenkovi. V&nbsp;marci 2022 mu ju skonfiškovali talianske úrady, lebo sa naňho vzťahujú sankcie uvalené na ruských občanov a&nbsp;ich majetok pre ruskú vojnu na Ukrajine. Na celom svete takto kotví niekoľko desiatok takzvaných superjácht. Pôvodný zámer so sankciami bol, že sa zhabaný majetok vydraží a&nbsp;výťažok pôjde na obnovu Ukrajiny. No to sa ukazuje zložitejšie, než sa pôvodne zdalo. A&nbsp;vlády sa teraz snažia vymyslieť, čo s&nbsp;luxusnými plavidlami.

A&nbsp;sa spokojne hojdá na kotve v&nbsp;zálive, a&nbsp;to ďaleko od prístavu a&nbsp;neustáleho dozoru, nie je niekde pod zámkom, ako by sme si to pri zhabanom majetku predstavovali. Niečo také, samozrejme, ani nie je možné. Superjachtu istý čas držali v&nbsp;doku – hoci pri jej veľkosti je to celkom oriešok –, no lode sú veľmi náchylné na degradáciu. Potrebuje byť na vode. Rovnako potrebuje neustálu starostlivosť. Na jej palube je podľa ľudí z&nbsp;jachtárskeho priemyslu okolo dvadsať osôb, ktoré sa denne starajú o&nbsp;všetko, čo plavidlo potrebuje, vrátane tíkových podláh na ôsmich palubách. Údajne je to stále pôvodná Melničenkova posádka. Hoci sa boháč o&nbsp;jachtu súdi a&nbsp;argumentuje tým, že v&nbsp;skutočnosti nie je jej vlastník, talianskym úradom ponúkol, že jej údržbu bude financovať sám. Má totiž obavy, že za peniaze od štátu nedostane všetko, čo potrebuje.

V&nbsp;súvislosti s&nbsp;polohou plavidla a&nbsp;informáciou o&nbsp;jeho obsadení mi ako prvé napadne, prečo jednoducho nezdvihne kotvu a&nbsp;neodpláva? Melničenko, ktorý je s&nbsp;majetkom 24,4 miliardy dolárov najbohatším Rusom a&nbsp;63. najbohatším človekom na svete, síce do Európskej únie a&nbsp;do niektorých ďalších krajín sveta pre sankcie nemôže, ale ak má na palube lojálnu posádku, prípadne ľudí, ktorí si radi privyrobia, prečo svoju superjachtu neunesie? Jasné, je obrovská a&nbsp;nápadná, ale v&nbsp;medzinárodných vodách ju už nikto nezastaví a&nbsp;možno sa dostane niekam, kde sa s&nbsp;ňou bude môcť zvítať jej majiteľ. Otázku, či možno takto „uniesť“ superjachtu, som položila Borisovi Benedikovičovi, inštruktorovi jachtingu, freelance skipperovi a&nbsp;spolutvorcovi podcastu Povedz loď! Ukradnúť loď je podľa neho síce možné, ale náročné. Vie o&nbsp;tom, že k&nbsp;raritným krádežiam síce dochádza, ale ide o&nbsp;menšie, rýchlejšie a&nbsp;obratnejšie lode, ktoré potom použijú na nelegálnu činnosť. „Pašovanie tovaru alebo ľudí. Napríklad v&nbsp;talianskych prístavoch sú zadržané lode, ktoré takto priviezli utečencov z&nbsp;afrického pobrežia. Superjachta je však pomalá a&nbsp;taká viditeľná, že keby sa len po­hla z miesta,&nbsp;pobrežná stráž by to zaznamenala a&nbsp;prinútila ju vrátiť sa. Pobrežie krajín EÚ je chránené pobrežnou strážou, vojenskými loďami, radarmi a&nbsp;automatickými odpovedačmi.“

Skonfiškovaná jachta nemá ani povolenie vyplávať, ani doklady. „Fungovanie na mori má vlastné pravidlá,“ pokračuje Boris Benedikovič. „Na palube je zodpovedný kapitán, nie majiteľ lode. Ak by kapitán porušil zákony a&nbsp;vyplával bez povolenia, je to preňho ako pre profesionála v&nbsp;tejto brandži koniec.“ Otázka je aj, kam by sa z&nbsp;Terstu mohla obrovská superjachta dostať. „Gibraltár, ktorý je kontrolovaný Španielskom a&nbsp;Spojeným kráľovstvom, Suezský prieplav a&nbsp;Bospor a&nbsp;Dardanely. Cez posledný menovaný však prepláva len do Čierneho mora.“ Časť luxusných superjácht, vlastnených ruskými oligarchami, sa dokázala dostať do bezpečia ešte pred uvalením sankcií. Lode zvučných mien Ec­lipse, Solaris, Galactica Super Nova, Cio, Pacific, Titan či Flying Fox dlho kotvili alebo stále bez problémov kotvia v&nbsp;tureckých prístavoch, najobľúbenejšie sú Marmaris a&nbsp;Göcek. Ďalšou vyhľadávanou destináciou sa stali Maldivy. No isté je jedno – majitelia si jachty síce uchránili, no ďaleko sa na nich nedoplavia.

Investigatívni novinári objavili tiež jachtu ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý okolo seba zvyčajne vytvára imidž,že sa luxusom neobklopuje a&nbsp;žije len zo skromného platu štátneho úradníka. Krátko pred vojenskou inváziou na Ukrajinu dal Putin Graceful vyzdvihnúť z&nbsp;dokov v&nbsp;Hamburgu, kde prechádzala renováciou. Plavila sa smerom ku Kaliningradu. Tam vypla sledovací systém a&nbsp;odvtedy sa po nej zľahla zem – teda skôr voda. Po­dľa zistení Investigatívneho fondu Alexeja Navaľného potom nabrala kurz na Petrohrad a&nbsp;ďalej cez Severný ľadový oceán až do Pacifiku a&nbsp;do Soči. Arktické oblasti prekonala pomocou Rosatomu, ruskej spoločnosti zabezpečujúcej plavbu severnou trasou, keď­že jachta nemá žiadnu ochranu proti ľadu. Rezervačný systém pre plavbu iných lodí bol v&nbsp;tom čase vypnutý. Na cestu dostala aj nové meno – Kosatka. A&nbsp;potom prešla renováciou za 32 miliónov eur. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Superjachta Solaris Romana Abramoviča podnikla krkolomnú plavbu v&nbsp;marci 2022. Kľučkovala prístavmi a&nbsp;morami, aby sa vyhla sankciám. Keď vypukla ruská vojna proti Ukrajine, bola superjachta s&nbsp;hodnotou 600 miliónov eur práve na opravách v&nbsp;Barcelone. Ôsmeho marca 2022 odtiaľ vyrazila do prístavu Tivat v&nbsp;Čiernej Hore. Na ceste ju zastihli sankcie, ktoré na Abramoviča uvalilo 10.&nbsp;marca Spojené kráľovstvo. V&nbsp;Čiernej Hore to však nehralo žiadnu rolu. Loď dorazila 12.&nbsp;marca a&nbsp;vybrala sa smerom k&nbsp;tureckému pobrežiu. O&nbsp;tri dni vyhlásila sankcie aj Európska únia. To pre Solaris znamenalo vyhnúť sa gréckym pobrežným vodám. Dvadsiateho prvého marca sa doplavila k&nbsp;Bodrumu s&nbsp;modernou marínou, kapacitne pripravenou na jachtu s&nbsp;dĺžkou 140 metrov. Vstup do nej však blokovala loďka s&nbsp;ôsmimi ukrajinskými deťmi so žlto-modrými vlajkami – malými jachtármi a&nbsp;ich trénerom. Lenže turecké úrady sa nechali počuť, že ruské lode sú v&nbsp;ich prístavoch vítané. O&nbsp;dva týždne neskôr už Solaris kotvil v&nbsp;Yalikavaku.

Iní majitelia nemali toľko šťastia ako prezident a&nbsp;veľkopodnikateľ, ktorý bol ešte pred tromi rokmi 142. najbohatší človek planéty, 11. najbohatší Rus a&nbsp;úplne najbohatší Portugalec – Abramovič má občianstvo všetkých týchto troch štátov. USA napríklad zhabali na Fidži Amadeu s&nbsp;odhadovanou hodnotou 300 miliónov dolárov s&nbsp;tým, že patrí dagestanskému rodákovi Sulejmanovi Kerimovovi. Lenže on tvrdí niečo iné. Jeho právnici oznámili americkým úradom, že skutočným vlastníkom je iný Rus, síce oligarcha, no nesankcionovaný. Eduard Chudajnatov, bývalý CEO štátnej spoločnosti Rosneft. Ukázalo sa, že dotyčný pán má superjachty vo veľkej obľube. Vlastní ich minimálne osem. Vrátane jachty, ktorej vlastníctvo sa pripisuje inému oligarchovi pod sankciami Igorovi Sečinovi. Celkom trefne to zhrnul právnik a&nbsp;bývalý federálny prokurátor Stefan Cassella: „Žiadny oligarcha pod sankciami nevlastní nič na svoje meno. Máme tu celú zoo tretích strán, ktoré tvrdia, že tie majetky sú ich.“

Aj Melničenko namieta, že jachta A&nbsp;mu nepatrí. To je podľa Borisa Benedikoviča lepšia možnosť, ako ju unášať a&nbsp;nechať potopiť pobrežnou strážou. „Radšej sa bude súdiť. Spor môže vyhrať alebo tak aspoň získa čas. Situácia sa môže zmeniť, skončí sa vojna, západ sa postaví k&nbsp;sankciám inak...“ Kúpiť najdrahšiu plachetnicu na svete, ktorá vyzerá ako žehlička a&nbsp;priťahuje veľa pozornosti, a&nbsp;potom si ju potopiť je asi tá najhoršia z&nbsp;možností. Pre sankcie na bohatých Rusov prišli zrejme stavitelia superjácht o&nbsp;veľkú časť klientely. Máme tu však hotové superjachty. Zhabané demokratickými štátmi, čakajúce na dražby a&nbsp;na svojich nových šťastných majiteľov, zatiaľ čo výťažok z&nbsp;ich predaja pomôže pri obnove Ukrajiny zdevastovanej ruskou vojnou. Lenže najväčšie superjachty sú také drahé, že sú ťažko predateľné. Okrem toho je rozdiel majetok zadržať, keď s&nbsp;ním majiteľ iba nemôže nakladať, no vlastnícke právo mu zostáva, a&nbsp;skonfiškovať mu ho s&nbsp;možnosťou predaja na dražbe. Na takýto postup ešte nevznikli jednotné právne pravidlá. Všeobecne treba dokázať spojenie majiteľa so zločinným režimom. Preto je väčšina superjácht predmetom súdnych sporov. Kým sa čaká na ich výsledok, lode kotvia v&nbsp;prístavoch a&nbsp;stojí to peniaze. Portál Voice of America opísal v&nbsp;reportáži z&nbsp;júla tohto roka nálady Američanov, ktorí za jachtu Amadea potrebujú zaplatiť takmer 800-tisíc dolárov mesačne. Šestotisíc z&nbsp;toho je údržba, zvyšok poistenie. Zo štátneho rozpočtu – rovná sa z&nbsp;peňazí daňových poplatníkov. Loď navyše potrebuje opravy v&nbsp;hodnote 5,6 milióna... Task Force Kleptocapture, úrad amerického ministerstva spravodlivosti vytvorený špeciálne na uplatňovanie sankcií, prezentoval zhabanie Amadey ako svoje veľké víťazstvo, no ukazuje sa, že to bola zrejme najjednoduchšia časť celého procesu.

Zadržané luxusné plavidlá nie sú len objektom spravodlivého hnevu občanov. Hrozia im aj ďalšie katastrofy. Mnohé majú vo svojich útrobách desaťtisíce litrov pohonných látok. Pri nesprávnej údržbe môže dôjsť k&nbsp;ich vznieteniu alebo úniku. Ďalším problémom môžu byť sabotáže. Ukrajinský lodník sa na Malorke pokúsil poškodiť a&nbsp;potopiť Lady Anastasiu, zhabanú Alexandrovi Michejevovi, ako odvetu za vojnu, ktorú na území jeho krajiny rozpútalo Rusko.

K&nbsp;dražbám superjácht už na niekoľkých miestach sveta došlo. Napríklad Gibraltár dražil Axiomu Dmitreviča Pumpjanského. Len pikantéria – loď sa pôvodne volala Červené námestie. Mechanizmus tejto dražby bol však trochu iný než pri aukciách iba z&nbsp;titulu sankcií – americká banka JP Morgan si uplatňovala nárok na splatenie pôžičky vo výške 20 miliónov dolárov, ktorú vraj oligarcha neuhradil. V&nbsp;júni 2023 predali zasa v&nbsp;aukcii v&nbsp;Antigue superjachtu miliardára Andreja Gurjeva. Za 67 miliónov dolárov ju vydražil bývalý výkonný riaditeľ spoločnosti Google Eric Schmidt. Neskôr však stiahol svoju ponuku. Americký veľvyslanec v&nbsp;Antigue tlmočil aukčnej spoločnosti jeho obavy z&nbsp;budúcich právnych problémov, ktoré by ho mohli čakať z&nbsp;dôvodu, že jachtu odobrali pôvodnému majiteľovi na základe sankcií.

Holandská aukčná spoločnosť Troowtwijk Auctions bude dražiť Royal Romance, superjachtu síce ukrajinského, ale s&nbsp;Putinovým režimom kolaborujúceho oligarchu Viktora Medvedčuka. Zadržali ju Chorváti dva týž­dne po začiatku ruskej invázie a&nbsp;previezli na Ukrajinu s&nbsp;odkazom: „Kto si kúpi Medvedčukovu jachtu, zasadí politickú ranu Putinovmu režimu a&nbsp;získa miesto na stránkach svetových dejín.“ Putinovi určite zasadilo poriadnu ranu aj zadržanie jeho najdrahšej superjachty. Šeherezáda s&nbsp;hodnotou viac ako 700 miliónov zostala v&nbsp;talianskom prístave Marina di Carrara. Talianska centrálna banka odhaduje hodnotu zhabaného ruského majetku v&nbsp;rámci krajiny na 2,3 miliardy eur. To je desatina zhabaného majetku ruských občanov pod sankciami v&nbsp;celej EÚ. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Napriek všetkému sa jednému z&nbsp;oligarchov podarilo svoju zadržanú jachtu uniesť. Aldabra, ktorej cenu odhadujú na 700 miliónov eur, záhadne a&nbsp;veľmi potichu zmizla zo sardínskeho prístavu Olbia v&nbsp;lete 2022. Jej majiteľ Dmitrij Mazepin si podľa všetkého najal zahraničnú spoločnosť, ktorá zas zaplatila sardínskeho kapitána. Ten si celý riskantný podnik zobral „na vlastné triko“. Jachta nakrátko zastavila v&nbsp;tuniskej Bizerte a&nbsp;odvtedy o&nbsp;nej nikto nepočul. Sledovacie zariadenie má, samozrejme, vypnuté. Kapitánovi aj sprostredkovateľskej spoločnosti hrozí podľa talianskych médií pokuta až pol milióna eur. Ktovie, čo Sardínčana presvedčilo, aby uprednostnil zárobok pred stavovskou cťou... Kapitán superjachty Phí, ktorú zadržali v&nbsp;marci 2022 v&nbsp;Londýne, sa pred pár týždňami otvorene porozprával s&nbsp;reportérom denníka Financial Times Milesom Johnsonom. Plavidlo patrí Sergejovi Naumenkovi a&nbsp;pôvodná posádka – kapitán Guy Booth, ktorý poskytol interview, dvaja inžinieri, prvý dôstojník, kuchár a&nbsp;dvaja lodníci – na ňom dodnes býva a&nbsp;stará sa oň. „Môj tím a&nbsp;ja zostávame na palube, zostávame lojálni. Za svoju doterajšiu prácu som získal množstvo ocenení. Mohol som odísť, povedať, že toto nie je moja vec, a&nbsp;môžem si nájsť robotu na akejkoľvek inej superjachte. Ale nemohol by som dobre spávať, keby som opustil majiteľa tejto lode. Nie je miliardár. Ni­kdy sa nestretol s&nbsp;Putinom. Nesúhlasí s&nbsp;vojnou. Je to len obyčajný Rus, ktorý má rád lode,“ povedal kapitán reportérovi.

Aj Andrej Melničenko poskytol nedávno interview. Odohralo sa na El Salvadore – na svete nie je veľa krajín, kam môžu miliardári pod sankciami vycestovať. Melničenko, ktorý už ako dvadsaťjedenročný získal v&nbsp;Rusku bankovú licenciu a&nbsp;neskôr investoval do výroby umelých hnojív, nahral takmer dvojhodinový rozhovor pre talkšou&nbsp;kontroverzného amerického moderátora Tuckera Carlsona. Moderátor, ktorého seriózne médiá titulujú aj výrazom „troublemaker“, často šokuje svet svojimi podpornými vyjadreniami na adresu ruského prezidenta Putina a bývalého (a možno aj budúceho) prezidenta USA Donalda Trumpa. Vo februári mu Putin dokonca v&nbsp;Moskve poskytol rozhovor.

Ale naspäť k&nbsp;tomu s&nbsp;Melničenkom. Podnikateľ v&nbsp;ňom vystupuje uhladene a&nbsp;s&nbsp;úsmevom odpovedá na otázky. Carlson, verný svojej povesti, argumentuje proti sankciám, lebo sú vraj princípom kolektívnej viny a&nbsp;odsúdením človeka ešte pred súdnym procesom. Melničenko tvrdí, že Putinov režim nepodporuje, nepatril ku generácii privatizérov ruských štátnych podnikov a&nbsp;je jednoducho self-made man, ako by povedal Američan. Ďalej odpovedá na otázky moderátora o&nbsp;smerovaní svetovej ekonomiky, vzrastajúcom vplyve Číny, medzinárodnom obchode s&nbsp;hnojivami, Trumpovi, klimatickej zmene a&nbsp;možnej jadrovej vojne. O&nbsp;vojne na Ukrajine konštatuje, že je to obrovská tragédia, k&nbsp;akej dôjde vždy, keď sa nejaká krajina ocitne medzi dvomi mocnosťami. Putinova smrť by podľa neho v&nbsp;Rusku viedla k&nbsp;ešte väčšiemu chaosu a&nbsp;ten zas k&nbsp;ešte silnejšej centralizácii moci. Debata sa točí aj okolo zvláštnej interpretácie dôsledkov sankcií: vraj kvôli sankciám bohatých západných krajín na Melničenka a&nbsp;ostatných ruských producentov umelých hnojív musí svet čeliť ich nedostatku, čo spôsobuje menšie výnosy poľnohospodárskych plodín a&nbsp;zvyšovanie ich cien, takže ľudia z&nbsp;chudobných krajín trpia hladom. Carlson skonštatuje, že hoci Američanom tvrdia, že zabavený majetok je ruský, v&nbsp;skutočnosti ide o&nbsp;súkromný majetok jeho, podnikateľa Melničenka. „Sankcie na vás Západ neuvalí preto, že ste niečo urobili, ale preto, kým ste,“ súhlasí Melničenko. „Jedna vec je zatvoriť biznis globálneho obchodníka so zbraňami. Ale trestať globálneho obchodníka s&nbsp;hnojivami, keď hnojivá dávajú potraviny, ktoré ľudia potrebujú na prežitie?“ zamýšľa sa moderátor. „Obvinil vás niekedy niekto z&nbsp;nejakého zločinu?“ „Nikdy.“ „Napriek tomu vám ukradli majetok v&nbsp;hodnote miliárd?“ „Považujem to za collateral damage, vedľajšiu škodu väčšieho konfliktu. Nemyslím si, že v&nbsp;tom bolo niečo osobné.“ „Dostanete svoj majetok naspäť?“ „Dúfam, že áno,“ odpovedá Melničenko a&nbsp;Carlson sa schuti zasmeje. „Ste nahnevaný, že vám zobrali majetok?“ „Ako môžete byť nahnevaný na niečo, čo nemáte pod kontrolou? To je ako hnevať sa, že prší... Ale to prejde.“

Hon na superjachty: Patálie západných krajín so zhabanými plavidlami ruských oligarchov

Výber pre vás